Demolice

Věděli jste, že je to jeho příjmení vlámský a správná výslovnost je Jýýýýlenchóóóól ? To jen tak na okraj. Džejký jen s jednou půlkou srdce hraje a táhne celej tenhle velice povedenej spektákl, kterej se tváří, že nemá žádnou hlubší myšlenku, nebo podtext. Ale to jsou jen mimikry. "Peterko, co jsou mimikry?"..."to je když se ztratí"....Džejký je totiž ztracenec. Tu druhou půlku srdce mu pomáhá najít vyhulená Naomi a její homokládickej synek. Podpořený velice dobrou soundwejvou sem se u toho bavil minimálně na 80%. P.s.: Ruku na srdce, tahle role nemá od Slídila vůbec daleko. Začínám přemejšlet, jestli si ty úchylárny a úchyláky nepíše sám. P.p.s: Už jsem se zmínil, že tu druhou půlku srdce mu ukousla můra? (04.12.2016)

Myslím si, že nie je žiadnym tajomstvom, že Jake Gyllenhaal je pán. "Demolition" je veľmi príjemným prekvapením tohto roku. V prvom rade je film veľmi vtipný, no súčasne má veľmi dobré aj svoje dramatické momenty. Námet nepatrí medzi najoriginálnejšie, no na druhej strane je treba povedať, že skôr spôsob podania a herecké výkony tomu pridávajú veľmi na cene. V prvom rade tu máme veľmi dobrých hercov, ktorí zvládajú svoje party skvele. Najlepší je ale okrem Gyllenhaala syn mladej Karen. Je vtipný, energický a jeho postavy vychádza maximálne úprimne. Na film sa podľa mňa dobre pozerá, má ducha, má charizmu, má posolstvo a celkovo to podľa mňa funguje veľmi dobre. Tempo je primerané a nie sú tu momentky, ktoré by mi vadili. Myslím si, že v rámci dramédií je toto dosť dobrou voľbou, ktorú si na príjemný večer môžete vychutnať. Rozhodnite sa sami. Hodnotenie: B+ (22.06.2016)

Chlap, ktorý od vlastného nešťastia, cez ktoré sa nedokáže preniesť, demoluje všetko okolo seba. Zdemoluje si svoju pracovnú pozíciu, vzťahy s blízkymi, ale nevynechá ani vlastnú domácnosť. A nakoniec ostane zdemolovaný úplne sám, keď sa dozvie nepeknú pravdu. Film až do poslednej štvrtiny neprekvapuje. Celý čas vidíme len muža, ktorý sa ocitne v duševnej prázdnote, akoby naozaj stratil časť srdca, na čo je vo filme aj narážka. S dejom mám problém, pretože sa zdá nepravdepodobný. Navyše dvojica Gyllenhaal a Watts mi spolu nesadla a to ich oboch bežne vysoko herecky hodnotím. Naomi je v skutočnosti z filmu vytlačená vlastným synom. Snímok chcel zanechať hĺbku, ale nepodarilo sa mu to dokonale. (29.06.2016)

Kanadský režisér - Jean - Marc Vallée patrí v súčasnosti medzi nádejných adeptov na majstrovské spracovania látok, týkajúce sa prevzatia pomocou vynikajúcich hereckých výkonov, v poradí tretí film od neho, čo som videl, sa vyznačuje perfektnými vzťahovými situáciami, kedy sa privodí udalosť, ktorá hlavnej postave skomplikuje život, následne sa snaží, vyrovnať sa s niečím, cez čo sa nemôže preniesť, sám by na to nestačil, začína sa to zlepšovať v scéne s pokazeným automatom v nemocnici - hneď po skonštatovaní, čo sa stalo... , že kontaktuje zákaznícky servis, odtiaľ mu následne zavolá pracovníčka, aj kvôli tomu, že písal v listoch svoj celý príbeh aj s tragickou autonehodou, kde mu zomrela žena. Pomaličky sa s tou ženou zbližuje, najprv pomocou rozprávania sa cez mobil, neskôr sa spoznajú i osobne, kde zisťuje, že má syna, ktorého trápi sexuálna orientácia. Najlepšie na tom je, samozrejme názov filmu, ktorý odkazuje na - demoláciu, áno, hlavná postava, Jake Gyllenhaal, bude zažraný do likvidovania všelijakých vecí, napríklad, čo rozoberie, to už nedokáže spojiť do hromady, alebo bude K-L-A-D-I-V-O-M trieskať a ničiť steny, nábytok, spotrebiče, potrebuje sa vyventilovať, odreagovať, dať celý HNEV zo seba von. Okrem Jakea, vidím krásnu Naomi Watts, ktorej vďačím za spríjemnenie celkového dojmu. Gyllenhaal je atypický univerzálny herec, ktorý patrí medzi súčasnú špičku, a aj dokáže zahrať rôzne charaktery, ktoré sa z filmu na film - líšia, veľká budúcnosť... Teším sa najmä, čo prinesie Jean - Marc : nabudúce... (26.06.2016)

Zvláštní a svým způsobem zajímavý a vtíravý film, který se postupem stává filmařským experimentem a diváka drží u obrazovky spíše očekávání, co všechno Davis ještě rozmlátí a vyvede, než děj samotný, který tak trošku prošumí na druhou kolej. Místy je to absurdní, experimetální, někdy úsměvné, ale hlavně je to o prostém vyrovnání se sám se sebou v krizové životní situaci. Bezesporu to má osobitost a Jakeovi posílám palec hore i za to, že se nebojí těchhle nízkorozpočtovek s nejistým výsledkem. (10.08.2016)