Obsahy(2)
Viac ako 140 osobností zo sveta česko-slovenskej aj zahraničnej hudobnej scény, unikátne archívne materiály zachytávajúce nielen atmosféru festivalu, ale aj scenérie Bratislavy posledných troch desaťročí minulého storočia. A k tomu neopakovateľné zážitky i polemiky, ktoré sa vynárajú v spomienkach na medzinárodný hudobný festival Bratislavská lýra. Toto všetko ponúka nový 10-dielny cyklus dokumentov pod názvom Zlatá lýra, ktorý sa už v septembri 2016 objaví na televíznych obrazovkách. Jeho uvedenie je v tomto roku viac ako symbolické. Znelka Medzinárodného festivalu tanečných piesní, ktorý o dva roky zmenil názov na Bratislavskú lýru, zaznela prvýkrát pred 50 rokmi, 23. júna 1966. Hneď po prvom ročníku sa festival dostal do pozornosti európskej hudobnej scény a stal sa rovnocenným partnerom ostatných európskych festivalov populárnej hudby združených vo Federation of International Festivals Organization. Od svojho vzniku v roku 1966 bol v socialistickom Československu vždy akýmsi závanom slobody, keďže na ňom účinkovali nielen najlepší československí interpreti, ale aj celý rad zahraničných hviezd prvej veľkosti. Popri výpovediach známych osobností – organizátorov, spevákov, skladateľov a textárov, pracovali tvorcovia aj s veľkým množstvom filmového archívneho materiálu, fotografiami, bulletinmi, zápisnicami. Práce na tvorbe samotného cyklu trvali viac ako tri roky, avšak kompletizácia informácií o Bratislavskej lýre trvala dramaturgovi Robovi Valovičovi takmer 10 rokov. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (22)
Miluji tohle čétéčkářský šťourání se v historii tuzemské hudby.....a když přijde na věc, je mi jedno jestli jde o dřevný underground nebo Kornovo šaškování v Ein Kessel Buntes. Připomenout (těm dříve narozeným) a nebo seznámit (nás, které Lýra minula nebo jenom lízla) diváky s ve své době nejpopulárnějším československým festivalem považuji za poděkování hodný nápad. Za sebe mohu pouze: "Jen houšť podobných programů". ()
Základná myšlienka super, podobne ako aj to, že sa nezabúda ani na iné žánre hudby (predovšetkým na rock). A samozrejme, aj faktor nostalgie hrá dôležitú rolu. Odporúčam to sledovať v kruhu rodičov. Škoda však toho, že miestami tá koncepcia nie je jednotná (napríklad, keď je venovaný diel k rocku, tak by pop mal dostať menej priestoru). Osobné hodnotenie: 75% (***) ()
Bratislavská lýra je dodnes vnímaná ako oslava povodnej tvorby československej hudby. Naši interpréti súťažili s novými pesničkami, ktoré boli domyselne pred samotným festivalom nahraté na malé platne, aby boli druhý deň po súťažnom odvysielaní ponúknuté do obchodov k predaju. Už od samotného vzniku 23. júna 1966 si festival získal srdcia divákov a dokázal preraziť aj do Európy. Po Sopotoch, San Reme či Splite tak zahájila úspešnú cestu aj Lýra. Počas trvania si oprávnene získala uznanie a tak nebol problém získať do medzinárodnej časti súťaže resp. ako hosťa zahraničné hviezdy zo západnej Európy, ktoré boli mnohokrát unesené vrelou atmosférou bratislavského publika. Železná opona sa tak každým rokom na začiatku leta oslabila a víťazom nad všetkou ideológiou sa stala hudba. Nebolo to tak vždy. Aj Lýra sa potýkala s absurdnými cenzorskými zásahmi a v dokumente sa to snažil obhájiť svojimi pokrivenými názormi Miloš Jakeš. Áno, dokument oslovil mnohých našich aj zahraničných umelcov ( Thomas Anders, Al Bano, Drupi ), ktorý si s obdivom spomínali na bratislavské vystúpenia. Divákom sa počas celého seriálu prihovárali mnohé osobnosti ako spoluzakladateľ súťaže, dramaturg a skladateľ Pavol Zelenay, textári Ľuboš Zeman, Kamil Peteraj, Eduard Krečmar, Jan Schneider, historik Jozef Žatkuliak, muzikológ Ivan Wassenberger, publicista Juraj Čurný, kritik Jiří Černý, zvukový majster ing.Pavol Prockl a i. Lýra sa počas rokov konala v Parku kultúry a oddychu (PKO), Istropolise či športovej hale na Pasienkoch. Bolo príznačné byť svedkom v poslednom diely búranie PKO, a hoci už Lýra v tom čase dávno neexistovala ako symbol to bolo pekné filmárske vyvrcholenie. Materiálmi nabitý dokument pesničkovej súťaže na pozadí politických udalostí sa stal už počas vysielania (RTVS v roku 2016 ) výnimočným prínosom k slovenskej dokumentaristiky. A Bratislavská Lýra ? Ako povedal Ľuboš Zeman: "bola farebným ostrovom slobody". ()
Shledl jsem vetsinu dilu. Je to bezvadna zabavna prehlidka archivnich materialu a "mluvicich hlav". Nejvice na mel zapusobilo vystoupeni skupiny Boney M. Privezli si jako prvn vlastni aparaturu, kterou k prekvapeni zvukaru namirili misto do publika k jedne strane a bezvadny zvuk zacal rotovat salem. ()
Výborná prehliadka, kedy si človek pomyslí, fúha, to je ale staré a častokrát nasiaknuté socializmom. V deväťdesiatkach potom prišli moderné zlaté hity. A potom si človek uvedomí, čo za zvratky sa za populárnu hudbu považuje dnes a jasne zhodnotí, kde je kvalita. Táto seriálová verzia je lepšia než dosť zostrihané torzo prezentované toho istého roku. ()
Galéria (26)
Fotka © Česká televize
Zaujímavosti (2)
- Róbert Valovič o televíznom cykle uvažoval viac ako 10 rokov, avšak spracovať 30 rokov festivalu nebolo jednoduché. Paradoxne mu pri zostavení dokumentárneho cyklu pomohli materiály, ktoré mali pôvodne skončiť v odpadkovom koši. Zlomový moment prichádza vtedy, keď ktosi v rozhlase vypratal kanceláriu po Pavlovi Zelenayovi, spoluorganizátorovi lýry. Tesne predtým, než mali byť zložky zlikvidované, Valovič zisťuje, že skrývajú kompletné materiály k tomu, čo chcel spracovať. (krasomama)
- Archívne záznamy popových hviezd Boney M. a Drupiho, tvorcom poskytol kameraman Marián Sloboda, ktorý emigroval do Západného Nemecka a roky mal tieto nahrávky v pivnici. (Zdroj: časopis Eurotelevízia) (krasomama)
Reklama