Na prahu války

Troška dlhší film ako by si možno divák prial, ale nedá sa povedať, že by sa pri tom dalo nudiť. Malickov film je iným pohľadom na druhú svetovú vojnu ako sme možno zvyknutí, ale nemusíme mať vždy výbuchy, deštrukciu a hromadu mŕtvol. Tento film rozhodne nie je pre radového diváka, ale svoje kvality má. Malick bol vždy trieda. Za najväčší klad filmu považujem kameru. Kamera je dychberúca a ohúri určite aj laika. 75% (16.11.2020)

Och môj bože ... a presne pre toto nikto nechce robiť každodennosť. Lebo je to bezbrehá nuda, ktorú keď popredkávate náboženskými drístami a dáte to Malickovi, dostane presne toto. Blábol o zmysle života, s vopred jasným koncom, kravami, výhľadmi na hory a hrabaním sena. A ešte k tomu to má tri hodiny. Pár krát som sa pristihol, prečo si to vlastne robím? Keby že to mám sledovať s plným sústredením, dekaputujem sa ešte skôr. Len za tie uniformy 1 z 5 (14.08.2020)

Vydržela jsem to dvě hodiny a pak jsem to musela vypnout...To se prostě nedá vydržet...A nejlepší na tom všem je, že jsem vůbec nevěděla kdo to režíruje, ale celou dobu mi jelo v hlavě: "Proboha to je nějaký rakouský Terence Malick?"...Protože to je nejnudnější režisér všech dob a jeho filmy přímo nesnáším a začalo to Tenkou červenou linií, ze které jsem poprvé v životě odešla z kina...To pomalé tempo a ten hlavový komentář je prostě vražedný...Za mě 40% za kameru... (19.07.2020)

Držal som držal asi 2 hodiny ale potom som to už ozaj mal chuť vypnúť. Neskutočne natiahnutý film. Áno. Krásne scenérie, neskutočné obrázky, príroda a tak. Ale dej je jeden des. Hitler tu je v dobových záberoch zachytený pri svojich plamenných prejavoch a zároveň predvádzajúci tančeky v Orlom hniezde. Zlo tu vlastne nie je prítomné, o iných rasách a európskej fronte sa de facto nehovorí. Tento špecifický dramatický tvar diváka vťahuje viac do vnútra ústredné postavy. Divák sa nevie vcítiť do hlavnej postavy. Viac som počas filmu sympatizoval s jeho manželkou než s ním, pritom August Diehl je veľmi obstojný herec. V Nehanebných Bastardoch bol skvostný nácek. Na mňa táto snímka nezapôsobila. (03.12.2020)

Typický Terrence Malick. Vďaka úžasnej kamere sa stávajú hlavnými hrdinami hoci aj kôš jabĺk, polámaný drevený plot, mrežované okno či pole zlatých klasov. Vizuálna báseň. Avšak čo z toho, keď tá báseň je zase raz dadaizmus. Krásna alpská príroda, dych vyrážajúce scenérie, skvelé interiéry aj kostýmy. Avšak čo z toho, keď slúžia zase raz tomu istému účelu. Strom života bolo prelomové dielo, následne režisér predviedol totálny zásek, našiel si proste tvorivý štýl, z ktorého sa už ani o centimeter nepohol. Najtragickejšie je sledovať scény, v ktorých herci evidentne dostali inštrukcie „robte si, čo chcete, hľaďte si do očí, hladkajte sa po tvári, pobehujte splašene ako deti v materskej škole, hlavne nech to pôsobí autenticky“. Lenže práve tieto scény vôbec autenticky nepôsobia a autorský zámer z nich čpie na sto honov. Prečo teda dávam štyri hviezdy? Asi kvôli tomu čerstvému alpskému vzduchu, ktorého som sa pri sledovaní nadýchala. (11.03.2020)