Réžia:
Barry LevinsonScenár:
James TobackKamera:
Allen DaviauHudba:
Ennio MorriconeHrajú:
Warren Beatty, Annette Bening, Harvey Keitel, Ben Kingsley, Elliott Gould, Joe Mantegna, Richard C. Sarafian, Bebe Neuwirth, Kimberly McCullough (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Bugsy (Warren Beatty) je gangster, ktorý má medzi "svojimi" výbornú povesť a zrejme aj preto je vyslaný na východné pobrežie prevziať isté záležitosti pod svoje krídla. Všetko ide prekvapujúco hladko a zdá sa, že zďaleka nie je koniec jeho plánom. Jeho priateľ z detstva ho uvedie do sveta filmových hviezd. A Bugsy je presne tým, kto do Hollywoodu zapadá viac, ako ktorýkoľvek iný herec. Honosné sídlo v Beverly Hills, luxusné auto a najkrajšia herečka sú samozrejmosťami a aj keď to všetko vyzerá ako jeden veľký večierok, obchod vôbec nespí. Ďalší plán je obdivuhodnejší ako ktorýkoľvek iný: premeniť malé mestečko v Nevadskej púšti na stredisko hazardných hier, ktoré onedlho budú poznať na celom svete: Las Vegas... (STV)
(viac)Recenzie (120)
Levison už zašťuchol asi do každého žánru a dokazuje, že ani gangsterky mu nerobia žiadny problém. Nejde však o typický film z tohto žánru, čo potvrdzuje aj účasť Warrena Beattyho. Beatty je kapitola sama o sebe a osobitý výber jeho filmov by som v súčasnosti prirovnal k Day-Lewisovi. Veľmi zaujímavý námet, od začiatku by ma ani nenapadlo, že pôjde o budovanie a premieňanie ľudských snov. Prekvapujúco málo premenených nominácií len potvrdzujú jeho kontroverznosť v súvislosti so všetkými súvislosťami. Tunajší divák ako ja tiež ani nie veľmi dobre vie ako reagovať na spojenia (mafia-Las Vegas-Mussolini). Ale je to zaujímavé a pekne sa na to pozerá. 80%. ()
Stojí za to vidieť. Beatty ako Ben "Bugsy" Siegel je presvedčivý tak, že človek by podobného týpka najradšej nikdy nestretol (násilný psychopat s idealisticky vlasteneckými predstavami chystajúci zavraždenie Mussoliniho), Bening ako Virginia mu rovnocenne sekunduje a takisto Keitel & Kingsley nie sú o nič horší. Výsledkom je jeden z najlepších mafiánskych príbehov de facto o vzniku Las Vegas. A nedá sa uprieť, že napriek tomu o aký charakter sa v prípade Bugsyho jedná, že divák voči nemu pociťuje sympatie. K tomu z celého filmu dýcha nefalšovateľná atmosféra 40. rokov umocňujúca celkový dojem. ()
Příznivci gangsterek si neodpustí srovnání s peckami v tomto žánru, nemusím jmenovat, a to je pak sakra těžké hodnotit. Nebylo to o čisté gangsteřině ve smyslu tvrdého vyřizování účtu a likvidace konkurence, ale určité "rodinné" prvky se tu našly. Jde hlavně o životopis a tato položka tu měla hlavní slovo. Formou u mě snímek vyvolával hřejivý pocit domácího prostředí, kde i já můžu být chvíli v Kalifornii v jedné z honosných rezidencí... Je až s podivem, jak mohl být Bugsy tvrdým mafiánem, který si nebral servítky a chtěl absolutně všechno a zároveň oddaným milencem, který se nenechal zviklat ani odradit. V tom byla zřejmě jeho největší síla a bez ohledu na neznalost problematiky financí, měl v sobě ducha myslitele a pokrokáře. Ostatně, stačí se mrknout do Las Vegas a všichni víme Vo Co Go! ()
On je ten Bugsy v podstatě celkem o ničem. Kdyby to Vegas nezaložil, jediné co by mě udrželo u plátna nebo obrazovky je excelentní herecký výkon Warrena Beattyho, Annette Beningové, Harveyho Keitela a Bena Kingsleyho, ale i ostatních. Kulisy prima, dobová atmosféra sedne a ta jistota, že Vegas vznikne jsou jen další atributy. Hodnotil bych i méně, ale odcházím od stříbrné placky s dobrým pocitem, že ten Bugsy byl sice magor, ale měl švih...:-) S Kmotrem a Casinem se ale nedá srovnávat.... ()
Filmy o vzostupe a páde slávnych gangstrov nie sú ani tak o nich, o tom, akí boli vlastne zlí ľudia, respektíve až tak niekedy úplne neboli, ale o tom, ako by sme sa chovali aj my, ak by sme mali takú moc a peniaze v rukách. Čiže čo robí moc s ľuďmi. Medzi Bugsym, ostatnými gangstermi a nami je rozdiel iba v cieli našej ctižiadosti. Levinson príbeh zakladateľa Las Vegas obliekol do obrazovo mierne štylizovaného, až komiksového hávu. Ukazuje jeho záporné, ale aj kladné stránky a nezabudne pripomenúť, že v tejto branži z vrcholu nasleduje vždy iba pád a to bez výnimky. To pokiaľ by vás náhodou napadlo založiť nejaké mesto na poli a zaplietli by ste do toho naše podsvetie. ()
Galéria (48)
Fotka © TriStar Pictures
Zaujímavosti (7)
- Barry Levinson požádal Ennia Morriconeho o hudbu poté, co viděl film Stav milosti (1990), k němuž skladatel složil hudbu. [Zdroj: Jan Šmíd - Ennio Morricone a jeho filmový svět] (major.warren)
- Kritikou byl film dobře přijat, kasovně však očekávání nenaplnil. (džanik)
- Celosvětová premiéra filmu proběhla 10. prosince 1991 v New Yorku. (ČSFD)
Reklama