Tuvalu

Slaboučké 3*. Tenhle lyrický film si mě moc nezískal. Čekal jsem surrealismus, ale na ten došlo opravdu málokdy. Ano, nějaké části jsou fakt zajímavé, ale jiné zase jsou jen nudné. Prostě to nedokáže být zajímavé pohromadě, aspoň u mě to nefungovalo. Ještě bych si tu mohl stěžovat, že příběh je banální a jednoduchý, ale je to lyrický film, tak jako promyšlenou zápletku fakt nedostanu. Další problém je v tom, že poetiky tam taky není moc. A na tom ten film měl uspět. Jinak je mi sympatické, že někdo natočil film téměř beze slov, ačkoli tady to místo umění připomínalo chvílemi grotesku a při střídání barev jsem se mi vybavil Limonádový Joe, ale tyhle zajímavé věci moc film nezachrání. Jen tak tak tři hvězdy, na vyšší hodnocení bych se u toho musel bavit víc. (27.09.2018)

Majstrovský surrealistický experiment pre širšie publikum, zakuklený v príbehu mladíka, pracujúceho v starej, pomaly sa rozpadávajúcej budove krytého kúpaliska, ktorý sa zamiluje do dcéry námorného kapitána. V ceste ich láske a fungovaniu kúpaliska však stojí bohatý podnikateľ, ktorý chce vystavať nový komplex obytných domov, a je preto schopný všetkého... Tak ako je starý tento námet, archetypy postáv aj samotná budova, v ktorej sa väčšina deja odohráva, obstarožne pôsobí aj samotná forma filmu. Helmer sa hrá so svetlom a farbami, používa všetky efekty aby docielil dojem filmu omnoho staršieho, ako v skutočnosti je - používa časom zaviate farebné filtre, kameru, z ktorej by tvorcom dnešných blockbusterov prišlo zle, a necháva naplno vyznieť, ako vraví Lavant v inom filme, "krásu samotného gesta". "Dej" je vlastne reťazov tu viac, tu menej absurdných scén a udalostí, ktoré tragikomicky sprevádzajú pár až k vysnívanému koncu. Nechýba ani posolstvo, ktoré si musí každý nájsť sám. A aké je to moje? Človek sa niekedy k spôsobu života, ktorý vedie, upne tak, že bez neho už nevie ako ďalej, stráca nádej a pomaly odchádza do tmy a zabudnutia, ako tá predavačka lístkov. 100% (10.12.2013)

Možno to nie je až tak intelektuálne neprístupný film. Je to len film prístupný vďaka absencii (minimalizácii) reči divákom celého sveta. Príbeh sa dá ľahko dovtípiť. Je to dospievaní, prvej láske, vyrovnávaní sa so sexualitou, naberaní zodpovednosti a klasickom boji dobra so zlom, dobrosrdečnosti a chamtivosti. Wes Anderson ho musí mať veľmi rád, postavy filmu totiž svojimi pohybmi pripomínajú tie jeho, no vo farebných filtroch, ktoré mi uňho nie sú známe. Vo výsledku tak divák dostáva srdečný film s humornými momentmi, ktorý ľahko pochopí empatiou. (04.05.2020)

Upřímně, byl jsem zklamán. Čekal jsem vizuálně úchvatnou, bizardní, surealistickou jízdu, plnou myšlenek k prozkoumání... A dostal jsem jen jakousi fraškovitou grotesku. Nějaké poselství či hloubka se kamsi vytratily. Jednoduché, nedotažené, avšak s líbivým vizuálem. Nic víc, nic méně. Pokud surrealismus, pak raději Paniku v městečku, která je navíc mnohem vtipnější. Pokud bizardnost, pak volím Faunův labyrint. (09.02.2010)

Rozmlátené prostredie čo technicky vzaté dokáže stále fungovať vďaka mechanickému srdcu celých kúpeľov vo svojich útrobách neudrží viac , než Antona a jeho starého, slepého otca žijúceho zo spomienok na niekedy preplnené kúpalisko. Priestor sa otriasa v základoch pred každou možnou inšpekčnou kontrolou. Práve tá prichádza a kúpeľom s katastrofálnou statikou poriadne kopne do stoličky. Tá zalomcuje pod Antonovým otcom a ten cíti, že sa blíži fatálna životná zmena. Anton má s otcom spoločnú úchylku vo vode až na to, že Antonova nutná spoločnosť jeho chorému otcovi mu nastavuje optiku pre túžby stať sa kapitánom a vyplávať na široké more. Táto vízia sa mu čiastočne splní. Do kúpeľov zavíta dcéra kapitána a Anton sa môže v objavovaní neznáma po prvý krát realizovať. Pri všetkom si ale musí dávať pozor, aby im kúpele nespadli na hlavu a pri najbližšej kontrole musia obstáť. (20.07.2014)