*CARNIFEX*

Pre Kristove rany .. toto je čo za ohavnosť? Tu niekto zjavne nepochopil, že iba vizuálne orgie ani z ďaleka nie sú žiadnou zárukou úspechu. Solídna, gýčovitá zábava bez štipky snahy o popud emócií. Proste nová doba a presne tak, ako napísala "kleopatra" s malým K: "Monstra a haluze. Spolkni to rád a moc nepřemýšlej."

Bez záznamu v registri trestov, s históriou lojálneho člena komunistickej strany, a aj tak mu prischne prezývka "Rostovský rozparovač". Andrei Chikatilo je sériový vrah, ktorý v Sovietskom zväze v rozpätí rokov 1978 až 1990, zavraždil najmenej 52 ľudí, pričom obeťami boli prevažne ženy a deti, ktoré úspešne unášal z vlakových nástupíšť. Toto je ďalšia z rady epizód "Biography", ktorá podrobne mapuje životopis tohto brutálneho vraha, so sklonmi ku kanibalizmu. V dokumente sa príliš neprezentujú samotné zločiny, ide vyslovene skôr o prezentáciu životopisu od narodenia, až po popravu. Áno, vraždy sa tak nejak spomínajú, samozrejme, no skôr sa popisuje obdobie dospievania, ako fungoval počas života, čo všetko vyšetrovatelia urobili, aby sa im ho podarilo zadržať a následne usvedčiť. Množstvo autentických záberov je plusom, pričom v závere je divák svedkom súdneho procesu, počas ktorého samotný Chikatilo pôsobí dosť bizarne.

Z počiatku bol obvinený z troch vrážd, no následne sa postupne začal priznávať k toľkým obetiam, až prekonal súčet vrážd Teda Bundyho, Johna Wayneho Gacyho a Jeffrey Dahmer dokopy. Samuel Little, podľa jeho vlastných slov, spáchal viac ako 93 vrážd, polícii sa ho formálnym spôsobom podarilo prepojiť so 60 obeťami. Jedna z mála osôb, ktorej sa s týmto sériovým vrahom podarilo vypestovať bližší vzťah, je novinárka Jillian Lauren, ktorá v tomto dokumente popisuje okolnosti, za akých sa zblížili, aby sa dostala k informáciám, ktoré od Samuela Littla, nedokázala dostať ani samotná polícia. Keď sa v 5 hodinovom dokumente, snaží pútať väčšiu pozornosť ako sériový vrah, nejaká "modelka" od mikrofónu, niečo je špatne. Ja skutočne neviem, čo si kto pri natáčaní tohto dokumentu myslel, no toto je definitívne jeden z najslabších "true crime" dokumentov aké som doposiaľ videl.

Napriek tomu, že sa nikdy nestretli, každý z nich vedel, čo ten druhý robí. Vyznie to veľmi zvláštne, choro, ale akoby medzi nimi existovala akási zvrátená súťaž. Sean Vincent Gillis a Derrick Todd Lee sú dvaja sériový vrahovia, ktorí v oblasti Baton Rouge v Louisiane v priebehu desaťročia, znásilňovali a potom brutálnym spôsobom zavraždili viacero žien, ktorých telá následne rozporciovali, prípadne určité časti tela skonzumovali. A práve preto tejto dvojici so sklonmi ku kanibalizmu, prischla prezývka "Mäsiari z Bayou". Celkom sklamanie teda. Príliš sa tliacha, málo sa prezentuje podstata, o nejakom mimoriadnom obsahu v podobe autentického materiálu sa ani nebavme, pričom 4 epizódy po 42 minút sú absolútnou, dejovou "žuvačkou". Režijná stránka prakticky vôbec nefunguje, zásah do emócii úplne mimo misu. Dokument je až na ojedinelé zábery, vyskladaný prevažne z monológov účinkujúcich v rôznom postavení. Pri takýchto dokument najviac serie tá stopáž, ktorá je vražedne premrštená a dosť to ubíja. Slabší priemer.

Identita sériového vraha "Zodiaca", nie je do dnešného dňa známa. Bolo viac podozrivých, no nikoho sa so samotnými zločinmi nepodarilo spojiť natoľko, aby bol za ne obvinený a následne aj odsúdený. Existuje však názor, že "Zodiac" nebol osamelým vlkom a nekonal sám, prípadne, že je iba vytvoreným mýtom, akousi fantáziou a v skutočnosti nikdy neexistoval. Tento počin podrobne skúma všetky zločiny, ktoré mal mať údajne na svedomí, pričom analyzuje rôzne teórie vrátane tej, s ktorou prišiel profesor Thomas Henry Horan, v dokumente s veľavravným titulom, "Myth of the Zodiac Killer".  V prvom rade musím sundať klobúk pred Jasonom Hassettom, ktorý prakticky, ako amatér, nadšenec, dal dokopy takýto dokument v takejto forme. Množstvo autentických záberov z miesta činu, rozhovorov, analýz, vrátane samotného kryptogramu, pričom v závere taktiež predostiera absolútne nové informácie, ktoré konečne dávajú meno neznámemu vrahovi. Veľmi dobrý dokument, pričom koho táto téma zaujíma, bude určite spokojný.

Mať to serióznejší nádych, a teda bez tých vsuviek nevyzretých YouTuberov, vôbec by to nebol zlý dokument. Popisujú sa tu samotné vraždy, skúsenosti s nažívaním v baráku v Amityville, objavujú dokonca rôzne autentické zábery, no a samozrejme, priestor dostáva aj prominentný, svetoznámy pár šarlatánov Warrenových, ktorý sa solídne nabalili na hlúpote obyčajných ľudí. Každopádne, čakal som to ďaleko horšie, bol som veľmi skeptický, nemám rád duchárske dokumenty, pôsobia na mňa trápne, no nakoniec musím skonštatovať, že zas taký zlý tento dokument nie je.

Dokument plný polemiky, no zameriava sa na podstatu, keďže sa vyjadrujú najmä rôzny vyšetrovatelia, ktorí sa buď podieľali, alebo aktuálne stále podieľajú na vyšetrovaní. Ako taký návrat a krátka rekapitulácia na osvieženie prípadu, tento počin vôbec nie je zlý na vzhliadnutie.

Detektív John Cabrera prichádza do penziónu pre staršie či bezprístrešné osoby, ktorý riadi sympatická, 59 ročná Dorothea Puente, aby vypočul Ju a pár obyvateľov, ktorí by mohli poznať podrobnosti okolo nezvestnej osoby Berta Montoyu, ktorú nahlásila na policajnom oddelení v Sacramente, jedna zo sociálnych pracovníčok. Počas vyťažovania, Puenta na konštatovanie Cabrera, že by zrejme mal okrem priestorov penziónu, prehliadnuť aj dvor a záhradu naokolo, zareaguje slovami: "To si budete musieť priniesť aj lopaty". Od tohto okamihu začnú vychádzať na povrch veci, ktoré by nikto ani len na sekundu predpokladal. Dorothea Puente sa dáva na útek a má preto dobrý dôvod. Je totiž sériovým vrahom. Výborný dokument. Zachovaných a následne prezentovaných je množstvo autentických záberov nie len z prehľadávania dvoru penzióna, iných miest činov, ale aj výsluchov či súdom so samotnou "pani zlatou". Má to celkom dobrý nádych, po režijnej stránke vôbec nie zle zvládnuté, pričom Ja osobne som o danom prípade nikdy nepočul, a tak musím povedať, že ma samotný dokument bavil od počiatku až do konca, keďže sa permanentne rozoberá podstata prípadov či samotná vražedkyňa. Za mňa solídny dokument.

V roku 2012, bola v Anchorage na Aljaške, priamo zo stánku na občerstvenie, unesená iba 18 ročná Samantha Koenig. Mladé dievča bolo následne nájdené zavraždené, pričom po dvoch mesiacoch sa vo vypočúvacej miestnosti pred vyšetrovateľmi ocitol podozrivý Israel Keyes. Ten sa po pár hodinách priznáva, aby následne uviedol, že v rozpätí rokov 2001 až 2012, pripravil o život ďaleko viac osôb. A tak sa započal boj s mysľou sériového vraha z Aljašky, ktorého jedinou podmienkou predtým, ako sa prizná k všetkým vraždám ktoré spáchal, je udelenie trestu smrti pre jeho osobu. Dokument je obohatený prevažne o zvukové záznamy a pár video záberov z vypočúvania. Keby bol doplnený o viac podrobností z miesta činu, určite by si zaslúžil vyššie hodnotenie, no po režijnej stránke to taktiež nie je žiadna extra dokumentarinčina, ktorá by zrovna dokázala emocionálne zasiahnuť. Priemer, i keď počúvať toho dementa ako sa smeje z toho, čo sa dialo, čo robil, a podobne, to sem tam do vývrtky veru dokázalo dať.

Joel David Rifkin je americký sériový vrah, ktorý v New Yorku v rozmedzí rokov 1989 až 1993, zavraždil deväť žien, pričom existuje reálne podozrenie, že mal pravdepodobne na svedomí ďalších osem ľudí. Za svoje činy bol odsúdený na 203 rokov väzenia, pričom toto je exkluzívny rozhovor so samotným vrahom, ktorého spovedá Robert Mladinich, detektív N.Y.P.D. vo výsluhe. Ďalší zo série dokumentov: "Inside the Mind of a Serial Killer" od OxyGenu, no určite nie na kvalitatívnej úrovni častí, ako "Dahmer on Dahmer", alebo "Kemper on Kemper", ktoré boli vzhľadom na video zábery z interview, ďaleko viac autentické. V tomto prípade, sú totiž k dispozícii čisto zvukové zábery, doprevádzané inscenačnými scénami alebo monológmi účinkujúcich, pričom tie autentické sa objavujú až v samom závere a nie je to až taká pecka, ako by sa žiadalo. Ono nedá sa povedať, že by to nemalo takú tú podivnú atmosféru, keď nejaký ten vrah rozpráva o svojich fantáziách, ktoré následne pretavil do reality, no ten "kontakt" s osobou, proste chýba. Samotný dokument totiž potom nie je až tak analytický, ako by sa vzhľadom na skutočnosti, ktoré sa snaží prezentovať, žiadalo. Za mňa ale dobrý priemer.