Sludger

Film ťaží z nostalgie, je prepletený odkazmi na prvú časť, no všetko tam dlho trvá. Kým sa objaví záporák, prejde vlastne celý film a ako rýchlo sa objaví, tak rýchlo aj skončí. Pritom mi prišiel veľmi zaujímavý, ale nemal skoro žiadny priestor. Dej je veľmi priamočiary bez prekvapenia a veľkú časť priestoru majú aj staré postavy, hlavne Ray. Som trochu sklamaný, predošlý diel bol nabitejší. Tento mal len nostalgiu, nemal drive a ani zaujímavý príbeh.

Novinka z Austrálie mieša Found Footage horror (pozeráme sa na záznam starej relácie) a démonský horor (hosť je dievča posadnuté démonom) a všetko vyzerá ako zo sedemdesiatych rokov. Farby, kostýmy, dramaturgia relácie. Rovnako aj horor je vykonštruovaný „old school“ spôsobom – pomalé budovanie napätie v drobných náznakoch až do brutálneho finále. Horor využíva praktické efekty (červy, modré blesky, gumové telá) ako z iného storočia, čo môže veľa ľudí nesadnúť a prísť až komické. Pre mňa to skvelo fungovalo a práveže tieto efekty výborne dopĺňali atmosféru snímku. Moderátor v podaní Davida Dastmalchiana si bral na seba celú pozornosť (jeho najlepšia rola) a musím uznať, že rolu zahral skvelo. Film má občas hluché miesta a niekedy prešľapuje na jednom mieste. Taktiež by som zapojenie hororových prvkov uvítal skorej, ako tesne pred koncom a nešetril by som s nimi.  Late Night with the Devil je retro pochúťka, ktorá poteší len úzku skupinu ľudí. Síce skutočný horor vypukne až na záver, no pomalým budovaním atmosféry si film svoju kvalitu ubráni.

Tretie pokračovanie sa vykašlalo na humor, pridalo romantickú líniu a body horor. V druhej polovici som mal dojem, že do sveta zombie vstúpil Cenobite. Ku tomu kopec skvelých praktických masiek. Sem-tam logika škrípalo, ale musím povedať, že to bolo celkom fajn.