Niles

Len niekoľkým filmom sa podarilo udržať ma v napätí po celý čas a toto je jeden z nich. Mrazivá atmosféra sprevádza celú snímku a korunu jej nasadzuje chladnokrvný a diabolský herecký prejav Anthonyho Hopkinsa. Spolu s Fincherovým Se7en je to klenot medzi kriminálnymi thrillermi.

Do zapadnutého mestečka Dogville s 15-timi obyvateľmi prichádza Grace (Nicole Kidman), ktorá tu hľadá útočisko pred jej prenasledovateľmi. Chce, aby ju miestni prijali medzi seba, a preto im začne pomáhať. Spočiatku nikto nič nepotrebuje, ale keď zistia, že sa im môže hodiť, začnú ju využívať. Bohužiaľ, v takýchto situáciách sa prejaví typické pokrytectvo a sebeckosť ľudí. Najhoršie je, že všetci majú pocit, akoby jej robili obrovskú láskavosť, tým že jej dovolia ostať v meste, a tak považujú za úplne prirodzené požadovať od nej stále viac. Celé sa to stupňuje až po samotný záver, ktorý ma šokoval – veď uvidíte sami. Hneď na začiatku ma film prekvapil svojou divadelnou formou s minimálnymi kulisami a popravde, nevedel som si predstaviť, že celý čas to bude tak vyzerať. Neskôr ma však pohltil dej a všetky situácie natoľko, že som prestal vnímať netradičnú formu a zamýšľať sa nad nejakými logickými súvislosťami. Videl som 178-minútovú Director's cut verziu a keďže podnetov na zamyslenie bolo dostatok, ani som sa nenudil. Veľmi zvláštny, ale výstižný obraz zlých ľudských vlastností a úpadku morálky.

Je jasné, že po toľkých rokoch od vzniku Veci už tie efekty nezapôsobia tak ako kedysi. Jedno jej však stále ostáva, a to predovšetkým mrazivá atmosféra. Viac ako pohľad na nejakú príšeru desí všadeprítomný strach v ľadovej Antarktíde, ten silný pocit neistoty a vzájomná nedôvera medzi členmi výskumného tímu, pretože nikto z nich nevie, kto má v sebe Vec. Pocit stiesnenosti sa podaril vykresliť dokonale. Je to lepšie ako, pre mňa nezáživný, Carpenterov Halloween.

Priznám sa, že som od najlepšieho filmu roku 2011 čakal o niečo viac. Zrejme na to, aby som úplne docenil jeho očividné umelecké poňatie si ho budem musieť pozrieť viackrát. Nebolo to ale vôbec zlé, je vidieť, že režisér si dal záležať na každom zábere a Drive je vo výsledku vizuálne veľmi podmanivý. Zaujalo ma ako málo sa vo filme hovorí, čo rozhodne nie je na škodu a taktiež Goslingov herecký výkon s minimom emócií. Atmosféra je jedinečná, niečo tak originálne som dlho nevidel. Technickú stránku chválim, viac napätia a rýchlejší spád by som však uvítal.

Film, ktorý nijak neohúri ani príbehom, ani hereckými výkonmi. Chýba mu akýkoľvek nečakaný zvrat a tak smeruje priamo k očakávanému koncu. Zaujmú skôr pekné efekty a kvalitné 3D prevedenie, ktoré som si v kine naplno vychutnal. Má to takmer neprestajnú akciu, takže nudných miest je minimum. Veľa 3D filmov som zatiaľ nevidel, ale z toho mála je pre mňa Hnev titanov prvé 3D, kde to bolo naozaj dobre využité.

Je to svižnejšie a dramatickejšie ako Spoločenstvo Prsteňa. Za rovnaký čas ponúkne viac postáv, pestrejší príbeh a kopec skvelých detailov. Všetky súboje sú strhujúce a patria k tomu najlepšiemu, čo som mal možnosť vidieť. Hudba a herci sú opäť bezchybní a rovnako ako pri prvom diele, ani tu nemám, až na pár drobností, čo vytknúť. Tak ako mi v jednotke vadilo zbytočné naťahovanie, tu je to zase nadmerná patetickosť v niektorých častiach. Záver je len predzvesťou ešte veľkolepejšieho ukončenia celej trilógie.

Už dávno som nevidel toľko úžasných efektov a takú parádnu výpravu. Prostredie je rozprávkovo krásne a príbeh, aj keď sa občas trochu vlečie, zaujme od začiatku. Aj keď nie som veľkým fanúšikom fantasy musím uznať, že Pán prsteňov má v sebe veľmi silné kúzlo a mňa uchvátil od prvej minúty.

Zoskupenie bizarných postavičiek sa tu snaží predviesť niečo ako humor. Je to také trápne až je to niekedy vtipné. No, hlavne že pán doktor získal stratenú sebadôveru.

Skľučujúci pohľad na prázdny život jedného kompletne zničeného človeka. Shame má pomalé tempo, ale tá depresia, ktorá z neho vyžaruje je ohromujúca. Michael Fassbender preukázal nielen veľkú odvahu, keď do niečoho takého išiel, ale predviedol aj výkon hodný Oscara. Akademici však podľa mňa radšej stavia na istotu, akoby sa mali púšťať do niečoho tak kontroverzného.

Začína sa to idylicky. Trojčlenná rodina prichádza do svojho domčeka a všetci sú šťastní. Až pokým do ich domu nevstúpia dve podivné, slizké osoby v bielych rukavičkách, ktoré si prišli zahrať veľmi nebezpečnú hru bez akýchkoľvek zábran. Zaujímavú hru s nami hrá aj Michael Haneke – filozof, psychológ, režisér, ktorý tu poukazuje na bezbrehé a nezmyselné násilie. Film má jednoduchú kameru aj strih a celú hudbu tvoria v podstate len zopár škrekov na začiatku a konci. Sústreďuje sa výlučne na násilie a zobrazuje ho bez okolkov a priamo – tak trochu mi tým pripomenul Mechanický pomaranč, no v porovnaní s ním je to ešte brutálnejšie, aj z psychologického hľadiska. Musím vyzdvihnúť výborných hercov – Naomi Watts, Tim Roth i dvaja psychopati Michael Pitt a Brady Corbet, na ktorých stojí celý film, predviedli neuveriteľne kvalitné a realistické výkony. Škoda, že niekoľko scén, v ktorých sa nič nedialo, bolo až príliš dlhých. Všetko ostatné je postupné stupňovanie napätia až po mrazivý záver. Tie občasné provokatívne prehovory a pohľady do kamery boli mimoriadne vhodnou súčasťou filmu. Divák sa tak cíti akoby bol sám účastníkom toho celého, čo len zvýrazňuje, aj tak dosť nepríjemnú a depresívnu atmosféru. Chcel by som sa ešte vyjadriť k mnohokrát spomínanej scéne s ovládačom. Bola prekvapivá a spočiatku mi tam akosi nepasovala, ale nakoniec skvele podčiarkuje obrovskú bezmocnosť a neschopnosť akokoľvek sa vzoprieť, ktorá z celej snímky vyplýva. Veľmi ťažko sa mi tento film hodnotí. Na jednej strane to nebolo vôbec príjemné sledovanie, v tak otvorenom násilí na obrazovke sa skutočne nevyžívam, ale na strane druhej mal myšlienku, ktorá je v súčasnej dobe stále aktuálnejšia. Úplne chápem také rozporuplné hodnotenia. Funny Games USA je krutou výpoveďou o dnešnej spoločnosti a druhýkrát to v najbližších rokoch nechcem vidieť. Ale myslím si, že ak vo mne film niečo zanechá a ešte niekoľko dní po jeho pozretí ho nemôžem dostať z hlavy, je to dobrý film. Shall we begin?