Marius

Prababička thrillerov sa zo začiatku rozbieha veľmi pomaly, priam uspávajúco, až kým sa na scéne neobjaví on. Psycho sa totiž neoplatí pozerať ani tak kvôli Hitchcockovej réžii či jednoduchému scenáru, ako kvôli Perkinsovmu stvárneniu Normana Batesa. Perkins si celý film kradne pre seba, až sa divák pristihne, že v scénach , kde sa Norman nevyskytuje, sa vlastne dosť nudí. Slávna sprchová scéna vo mne síce zanechala skôr úsmevný dojem, ale je samozrejme potrebné uvedomiť si jej dopad a význam v čase svojho vzniku. Rovnako ako aj dopad a význam tohoto filmu pre neskorší vývoj žánru. A nedá mi neodpustiť si poznámku, že s tak primitívnym scenárom (kompenzovaným výbornými dialógmi) a temer nulovou výpravou by dnes nedokázal natočiť takto kvalitný film nikto.9/10

Policajt, telefóny, ananás po záručnej lehote narodenín, sklamanie, jogging, Indovia, formálne postupy, ktoré dnes u iných obdivujeme a maestro ich mal vo filme už pred pár rokmi, drogy, blonďatá parochňa, pár výstrelov, whisky, spánok, blahoželanie k narodeninám na ktoré nikdy nezabudnem, poprava pred mačiatkami, opäť výborná kamera, nové dievča, policajt, letuška, šalát, sklamanie, California dreaming, láska, list, kľúče, očarujúca Faye Wong, schovávačka, plačúci byt, Cranberries v čínštine, list, sklamanie,iná letuška, nový majiteľ a jedna letenka kamkoľvek, kam ma vezmeš. Mišmaš ? Nie, Chungking expres 10/10

K Burtonovmu Batmanovi môžem, pokiaľ ide o obsah, s kľudom napísať to isté, čo som napísal k formálnej stránke Sin City – je to „comics pure“ . Batman ako jediný americký –man je človek z mäsa a kostí a jeho superschopnosti su dané skôr technickými hračičkami, než mutáciami či mimozemským pôvodom. A práve preto sa mi (Bale prepáči) Keatonovo stvárnenie Batmana pozdáva najviac. Keď je ako Bruce na scéne, nikdy by ste nepovedali, že práve on je temným duchom nocí Gotham city. K Jackovmu výkonu nemá zmysel písať viac ako to, že si to musel náramne užívať a baviť sa rolou, čo je vidno najmä na jeho zvrátenom „muzejnom balete“ . Kim je zas sexy a´ la koniec gýčových eighties. Burtonovo stvárnenie tohto comicsu je novátorské, hravé, burtonovsky temné a strelené a pokračovania kvôli tomu ťahajú za kratší koniec. 9/10

Historicky zhruba presná freska o nástupe jedného z najväčších tyranov v dejinách. Skutočnosť že ide o televíznu produkciu si ani nevšimnete Carlyle, vám to totiž nedovolí. Rise of Evil je jeho one man show, ktorú zvláda bravúrne ( nedáme anketu či bol lepší Hitler Trojan alebo Carlyle ? :-) ). Tento film je hlavne memento pre budúce generácie, aby nedopustili aby sa psychopatickí niemandi "s víziou" dostali k absolútnej moci . V tom spočíva jeho význam i miesto v kinematografii. Chvíľu som rozmýšľal o absolútnom hodnotení, avšak toho Hitlerovho súkromia bolo trochu viac než by som od filmu snažiaceho sa zmapovať dejiny očakával, v tomto za fenomenálnou Konferenciou vo Wansee Duguayov Rise of Evil zaostal. 9/10

Kniha Dana Browna prišla v správny čas. V dobe, keď ľudia nevedia oddeliť brak od umenia, sú naštvaní na katolícku cirkev a netúžia sa hlbšie hrabať v historických faktoch, musel nenáročný čtivý bestseller zákonite osloviť veľký okruh čitateľov. Práve to Brown využil a svojou mylnou a zavádzajúcou interpretáciou základných symbolov i známych umeleckých diel zostavil teóriu, ktorej som ochotný veriť, pokiaľ mi ju niekto podloží faktami a dôkazmi, nie úbohými výmyslami s cieľom šokovať a predať. A práve v tomto tkvie problém filmovej adaptácie. Chce šokovať a predávať. Z každého políčka na mňa sála snaha film predať a zarobiť. Ron Howard ten film robil čisto na zakázku a to sa odrazilo i na výsledku. Mám pocit že Howard si len odškrtával rutinérsky natočené scény a nemal žiadnu snahu vdýchnuť filmu niečo svoje. Formálna stránka filmu je nudná a rutinérska. Herecké obsadenie je skvelé, o to viac zamrzí výsledok. Hanks by mal nad hlavou nosiť onu povestnú žiarovku, ktorá by blikla, keď by na niečo prišiel, lebo pri konštantnom kamennom ksichte č. 15 to vyzerá že všetky riešenia cucá z prsta. Jean Reno je fajn, kým hrá tvrďasa, akonáhle som však videl jeho zistenie , že bol podvedený, musel som sa smiať na celé kino; tak naivne zlé herectvo som u neho ešte nevidel. Audrey ó Audrey, hráš v tomto filme desne, ale som ochotný ti to prepáčiť vďaka tvojej sexi šušlavej angličtine. Jediný kto sa so svojou postavou vyhral je Ian McKellen, ktorý si Tabinga naozaj užil a spravil z neho trojrozmernú postavu, na rozdiel od knižnej predlohy. Scenár sa drží predlohy ako kliešť, čo je problém, pretože knihu napísanú na 1534 kapitol môžte kedykoľvek odložiť, alebo máte pocit, že ste prečítali „už“ 735 kapitol, pri filme to bohužiaľ nejde. Nechcem tu vymenúvať všetok bullshit, ktorý film tlačí ľuďom do hlavy pokiaľ ide o históriu. Musím sa len pristaviť pri tom ako to robí. Už nestačia verbálne vysvetlenia. Nová doba ! Na plátne nám vždy to o čom sa hovorí vysvietia ako pri počítačovej prezentačke. Čo rozumnejší divák musí potom len krútiť hlavou nad tým, že ho majú za blbca. Čo sa mi (okrem chrámov a kostolov, na ktoré som zaťažený) vo filme páčilo je záverečné odľahčovanie príbehu postavou Audrey Tautou. Inak, bohužiaľ sklamanie. 3/10

On a Ona riešia dilemu svojho partnerstva. Nič zvláštne pre trojročný vzťah. Keby to partnerstvo nebolo obchodné a On nebol nájomný vrah a Ona jeho sprostredkovateľka pre zákazníkov. On chce skončiť, Ona ho nešťastne miluje a chce od neho splnenie poslednej láskavosti. On je zamestnanec bufetu, známeho z Chungking Express, ktorý po zjedení ananásu po záruke úplne onemel. Ona je sklamaná lebo jej ušiel milenec s jej spolubývajúcou a nevie naňho zabudnúť. Popisovať filmy režiséra Wong Kar-Waia je veľmi zložité, pretože v nich príbeh hrá absolútne nepodstatnú rolu. Dôležité sú len a len postavy a ich vzájomné vzťahy, ich momentálne psychické stavy sprostredkúvané ich monológmi, ktoré film posúvajú . Čo na Padlých anjeloch diváka ihneď zaujme (alebo čo mu ich okamžite zhnusí) je totálne psychedelický vizuál. Tento film totiž vôbec nevyzerá ako štandardne natočená dráma, a to vrátane ázijskej produkcie. Nečakajte klasickú dramatickú štruktúru, film pôsobí chaoticky a nekoherentne. Vyzerá ako sled nafilmovaných narkomanských halucinácií, avšak majstrovsky a hyperesteticky natočených. I masaker niekoľkých ľudí sa totiž dá natočiť esteticky. A nočný Hong Kong plávajúci v mori neónu je vďačnou kulisou pre toto avantgardné ale silno artové divadlo. Práve zdanlivo náhodne radené scény a scéničky z tohto filmu umožnia divákovi dostať sa pod kožu každej postavy a prežívať jej psychický stav, pohnútky a pochopiť jej konanie. A práve to umožní divákovi záverečnú katarziu, akú vie poskytnúť len veľmi málo filmov. Kto nevyroní slzu pri záverečnej prestrelke a poslednej „Only you“ motorkovej scéne, musí mať EQ ležiaceho kameňa.10/10 Ja nerozhodujem o tom, kto kedy a kde zomrie. Na to som lenivý, preto to mám zariadené inak. O tom rozhodujú iní. Preto mám partnera.

Krvilačné králiky Rulezzzzzzzzzz 9/10

Môj v poradí tretí Kurosawa a opäť nedám plný počet. Yojimbo je pre mňa totiž zaujímavý len z pohľadu prelínania sa žánru chambary a westernu. Akčné scény síce pekné, ale je ich málo málo a veľmi vidieť, že herci šermovali s poriadne odľahčenými replikami. Scenár fajn len mám ako u doposiaľ každého Kurosawu pocit akejsi nedotiahnutosti filmu. 8/10

"Noir je meno starobylej skazy. Dve dievčatá, vládnuce smrti. Ich čierne ruky ochraňujú pokoj novonarodeného." Nowaru je niečo ako môj splnený sen. Vždy som chcel, aby niekto natočil príbeh assasina v sukni, pokiaľ možno pekelne sexi a pekelne deadly. Pokiaľ nerozumiete pojmu „noir“ v kinematografickom zmysle, je Nowaru niečo ako osvetové dielko, ktoré tento pojem náležite pútavým spôsobom osvetlí. Je to totiž typický anime mix čerpajúci zo starých noiroviek, postmodernistických assasinských masterpiecov Luca Bessona (Leon a Nikita – napr. si všimnite čo stojí v okne Mireille Bouquet atd. ), mafiánskych filmov a konšpiračných teórií. Nevyjasnená minulosť , všemocná tajná organizácia, dve sexi „čističky“ s rýchlymi revolvermi a excelentná hudba v akčných sekvenciách pre každú z hrdiniek. Ale aby som neprechválil; chybičky to samozrejme má. Vadí mi hlavne neustále opakovanie niektorých spomienok Mireille i Noir, čo by som čakal (a i vítal), pokiaľ by šlo o rozsiahly stodielny opus, v dvadsaťšesťdielnom seriáli to však zdržiava dej. A potom ešte jedna „maličkosť“. V Nowaru nie je ani kvapka poctivej krvi po priestreloch, čo je na Japoncov prinajmenšom zvláštne. Skvelý príbeh, hudba a charizmatické hrdinky však nenechajú týmto drobným chybám vyniknúť, preto ho označím za to isté čo pre mňa v žánri fantasy anime znamená InuYasha – absolútne TOP anime. 10/10 Spievaj mi zbohom, tým sladkým zvukom dní minulých, ktorý si ma navždy pamätá Canta per me, a o tom to celé je ;-)

Rob Marshall je neuveriteľný packal. Zverili mu jeden z najočakávanejších projektov a mal k dispozícii hereckú elitu Ázie, príťažlivý námet a peniaze Stevena Spielberga. A čo nám ponúkol ? Dejovo roztečenú povrchnú fresku o konci jednej éry Japonska. Pritom námet si priam žiadal, aby Sayurin život pitval do najmenších podrobností, ukázal nám rozpor medzi obalom a vnútrom ženy odsúdenej byť high class spoločníčkou, avšak túžiacou patriť tomu koho miluje. Lenže položme si otázku, bolo by to stráviteľné pre masy nedotknuté japonskou kultúrou a nerozumejúce jej podobne ako americkí vojaci vo filme? Asi nie. Toľko kritizovaná angličtina podľa môjho názoru vadí len v prvých minútach filmu, divák si rýchlo zvykne a ku koncu to už ani nevníma. Dôvodom angličtiny je pravdepodobne to, že najmä lenivé zámorie by nechodilo na film v ktorom po sebe štekajú japončinou Číňaňky, ako aj to, že Číňania sa japonsky učia veľmi ťažko, keďže tieto reči majú spoločné len základné znaky. Čo v mojich očiach film povznieslo na absolútne hodnotenie je formálna stránka a herci. Krehká krása a prejav Zhang Ziyi, pyšná a „animálna“ krása Gong Li a nádherne unavená krása a umiernený a pokorný výkon Michelle Yeoh (ktorý tak obdivujem od Tigra a Draka) ma spolu s Oscarom ocenenou kamerou, výpravou a kostýmami, ako aj WIlliamsovou hudbou prevalcovali tak, že nemôžem vyniesť iný verdikt. Keby to zobral do ruky Edward Zwick, alebo keby svoje dvorné herečky komandoval Wong Kar-wai mohlo tu byť niečo, čomu hovorím film mimo kategórie. Lenže Rob Marshall je neuveriteľný packal, ktorý natočil „len“ film za 10/10