Marius

Verím že komiksová predloha musí byť poriadne žrádlo, ale napriek tomu, že som ju nečítal, nemôžem prehliadnuť mnohé nedostatky filmového spracovania. Väčšina motívov i myšlienok ostáva niekde na pol ceste, sú načrtnuté ale nedotiahnuté. Film pripomína rozliatu vodu, ktorá nemá nikde svoj jednoznačný vrchol, len sa ďalej a ďalej rozlieva po okolí. Zobrazenie totality nebolo pre mňa presvedčivé ani nijak desivé. Pokiaľ by sme chceli hľadať paralely so súčasnosťou (a že ich teda je ! ) nájdeme ich, ale taktiež len veľmi bojazlivo a všeobecne načrtnuté. Film sa podľa môjho názoru bojí povedať niektoré veci na plné ústa, čo je veľká škoda. "V" je charizmatický a má vzhľadom k neustálemu maskovaniu výhodu, že mu stačia gestá a nepotrebuje mimiku, preto by som Hugov výkon až tak nadšene neospevoval, pokiaľ ide o E-Ve, Natálka je ako vždy krásna a hrá ako vždy výborne. A vďaka za znovuoživenie Stephena Reu, o ktorom už dlhší čas nebolo počuť. Pokiaľ ide o akciu, tej vo filme veľa nevidieť, pričom z dvoch akčných scén je jedna dosť slabá a druhá, záverečná je výborná. V ére bushizmu je však V for Vendetta veľmi príjemnou lastovičkou, snažiacou sa ukázať "iný" uhol pohľadu a poukázať na to ako sa mení "význam slov". Napriek tomu, že V for Vendetta tak trochu nevie čím chce byť, sa mi však tento zlepenček celkom páčil. 8/10

Na to, že v záverečnej súťaži tancuje niekoľko semifinalistov MS profesionálov v latine, ten film ukázal z tanca setsakra málo. 5/10

Radšej než sedieť na letnom doučovaní matematiky by sa nejedna študentská duša upísala diablovi...tieto dievčatá však urobili niečo ešte nebezpečnejšie. Upísali sa jazzu, lebo na svete sú len dva druhy ľudí, tí čo swingujú a tí čo nie. Japonci opäť raz ukázali svetu, že sa dá natočiť inteligentná a pritom poriadne uletená teenagerská komédia bez tekutinových „fórov“ a bez naháňania sa za stratou poctivosti.Swing girls ma oslovili svojim príjemným humorom, entuziazmom a perfektnou hudbou. Nemajú síce ktovieako originálny scenár, jeho prevedenie je však typicky ázijsky inovatívne a zábavné. Určite odporúčam nechať sa zlákať a prežiť s partiou japonských školáčiek v sexi školských uniformách príbeh o zostavení školského Big Bandu. A ešte jedna rada .....keď začujete skladbu od Louisa Armstronga „What a wonderful life“, rýchlo sa chyťte stoličky, pretože by ste z nej mohli od smiechu aj spadnúť. 10/10

Anderson je jedným z najlepších mladších režisérov dneška a túto skutočnosť potvrdil i svojim tretím celovečerákom. Poriadne divná romantická love story založená na dvoch postavách mu však sedí omnoho menej ako trojhodinové opusy. Sandlera neznášam, pri Punch-Drunk love však musím dať klobúk dole, pretože hrať také dlhé scény bez strihu a fakticky improvizovať cvoka na pohľadanie chce poriadny kus hereckého kumštu. Režijne je to naozaj výborný film s výbornými hercami, od tvorcu Magnolie a Boogie Nights však očakávam omnoho vyššie méty. 7/10

I keď moje výsledné hodnotenie bude rovnaké ako pri seriáli tentokrát to bude za plný počet. Dôvodom bude to, že príbeh je o niečo temnejší než bola väčšina epizód seriálu a dve nesmierne charizmatické nové postavy, z ktorých mi prirástol k srdcu najmä Vincent. Stará osádka tu plní svoju úlohu zo seriálu a ich postavy sa nikam neposúvajú. Faktom však je, že na rozdiel od seriálu má celovečerák pomerne rýchly spád, animácia výrazne pokročila a to čo predviedla Yoko Kanno sa nedá nazvať inak ako OST orgazmus, čím mám na mysli, že tento japonský hudobný génius v sukni tentokrát tromfol i svoju vlastnú genialitu. Ešte som na niečo zabudol .... top Faye Faye popiera (nanešťastie) zákony gravitácie, inak by sme videli veci....... 9/10

Predstavte si že vo finále MS vo futbale Váš obľúbený hráč pätnásť minút majstrovsky kľučkuje pomedzi protivníkovu obranu a keď sa konečne dostane pred prázdnu bránu namiesto istého gólu to naschvál odpáli do publika alebo v tom lepšom prípade sa lopta pred kopom vyparí do vzduchu. Presne v takomto rozpoložení som sa nachádzal po skončení Caché. Nechcem film myšlienkovo interpretovať , lebo nechcem ísť cestou väčšiny ext. recenzií, ktoré sú IMHO ukážkovým príkladom slova "nadinterpretácia". V podstate sú na Caché možné dva pohľady. Po prvé, ide o majstrovskú hru s divákom ktorej cieľom je samotná manipulácia s ním a nič iné za tým netreba hľadať, alebo po druhé film má mať hlbší zmysel a snaži sa nám nejakú tú myšlienku predsa sprostredkovať. Ak sa ako divák prikloním k prvej možnosti, film z toho vyjde ako formálne slušné dielo na jedno pozretie, absentujúce nejaké myšlienkové posolstvo. Ak sa prikloním k druhej možnosti , musel by som bohužiaľ Caché poslať do odpadu, pretože tu Caché zlyháva na celej čiare, aspoň v mojom prípade. Hanekeho posledný film je skrátka typickým príkladom európskeho intelektuálneho filmu točeného pre filmových vedcov, ktorí sa budú cele hodiny baviť jeho rozborom a hľadať všetky možné i nemožné významy. Objektívne nehodnotiteľný film, subjektívne v škále od odpadu po 4/10.

Ide niečo podobné komentovať bez nadávok ? Nejde. Takže sa zdržím ďalšieho komentára. 0/10

Vhodné na zvyšovanie odolnosti voči americkým shitným animákom. Inak naozaj len pre silné žalúdky a úchylné povahy baviace sa brakom. 0/10

Áno, Cowboy Bebop je kultové anime, je výborné anime a je to akýsi postmoderný zlepenec noiru, gangsteriek, sci-fi, easternov i westernov. Na rozdiel od iných (častokrát kvalitnejších) anime seriálov je podľa môjho názoru v prvom rade omnoho zrozumiteľnejšie a prístupnejšie západnému divákovi,v druhom rade nie je problém vidieť ho v televízii , ale hlavne má každá časť epizódny charakter. Nie je teda potrebné si príliš pamätať nejaký kontinuálny príbeh, aké sú charakteristické pre rozsiahlejšie anime eposy. Epizódnosť seriálu a neexistencia nejakej kontinuálnej línie, v ktorej by sa hlbšie odhaľovala minulosť postáv a na pozadí ktorej by sa jednotlivé postavy vyvíjali, je mojou jedinou a zároveň rozhodujúcou výčitkou. Inak mi Spike,Jet ale hlavne Fey(veru v niektorých záberoch hocikto zabudne, že je len animovaná a nahovorená je anime ikonou Megumi Hayashibara) a Eduardo (šušká sa, že jej "design" je inšpirovaný Yoko Kanno) celkom prirástli k srdcu. Na absolútny počet hviezd vidím po všetkých dieloch len päť - Ballad of the fallen angels a dvojdiely Jupiter Jazz a Real Folk Blues. To je presne štýl , ktorý mne osobne veľmi sedí, prelínanie minulosti a prítomnosti , ktoré nám postavy približuje. CB má však ešte jedného rovnocenného hrdinu a tým je hudba Yoko Kanno. Tak nádherný koktail jazzu, swingu, blues, heavy metalu (!), etna a world music nenájdete v žiadnom inom anime. Po polovici seriálu som tu mal hodnotenie 8/10, ale jednu prihodím za záverečný diel a typicky japonský koniec BANG ! 9/10

Absolútny súhlas s Mr. Apache, len dodám, že muzikálové vsuvky vôbec nie sú rušivé.