sugythesugar

Film o kráse chlapského priateľstva. Kamoš za všetky drobné je aj skvelým romantickým filmom, ktorý ukazuje, aké je dôležité pre vzťah vyváženie medzi kamošmi a partnerom/partnerkou. Herecký koncert Jasona Segela (Ako som spoznal vašu matku, Kopačky) a Paula Rudda (Ant-Man, Avengers: Endgame) s veľa slávnymi cameo-roličkami. Tento film nám dokonca priniesol aj legendárnu bitku s Hulkom! Bláznivá, ale aj cez to civilná komédia, ktorá presne zahreje srdce romantickou linkou a zároveň poteší najlepšou kamošskou dvojicou na filmovom plátne. Chémia hlavnej hereckej dvojice je skvelo precítená a sú v nej životné pravdy a situácie, ktoré zažil asi každý so svojím kamošom. A som si na 100% istý, že ak ste doteraz nepoznali skupinu Rush, tak po pozretí tohto filmu si obľúbite minimálne jednu super pesničku. Ak chcete niečo odľahčené, tak toto je tip pre vás!

Po dlhej dobe som dostal chuť pozrieť si Veľkú rybu Tima Burtona. A prečo som mal chuť práve na Velku rybu? Pretože je to ten typ filmu, ktorý by som zaradil do pseudo-žánru „rozprávka pre dospelých“. Určite ste zažili v detstve, že ste videli nejaký film, ktorý sa vám páčil, ale akoby ste ho nevedeli doceniť na 100%. Akoby vám niečo ušlo. Ale aj napriek tomu vám dal niečo skryté, o čom budete rozmýšľať možno aj o pár rokov neskôr. Do tohto žánru „rozprávok pre dospelých“ by som zaradil aj o niečo ponurejší a depresívnejší film Faunov Labyrint od Guilerma Del Tora. Veľká ryba je ťažký príbeh zabalený do pozlátka neuveriteľných príbehov. Vzťah otca a syna je jednou z kľúčových tém tohto filmu. Zmieriť sa s človekom, ktorého prakticky nepoznáte, ale máte ho po boku väčšinu života. Láska a nevyspytateľné cesty osudu, ktoré tvarujú hlavného hrdinu, či už sa stali, alebo nie. Je lepšia krásna lož alebo nudná pravda? Taktiež sa vo Veľkej rybe nachádza téma zmierenia sa s vlastnou smrteľnosťou a pominuteľnosťou. Je možné stať sa niečím viac než človekom? Niečím večným ako je príbeh sám. Stať sa velkou rybou. Ja si tento film pozriem vždy rád. A keď sa pozriem na to, že odkedy som ho videl po prvýkrát, časom som v ňom nachádzal životné pravdy zapustené do pokrúteného sveta Tima Burtona.

Jedna miestnosť, jeden herec, hutná atmosféra a prítomnosť zla. To je tento film v jednej vete. Čo viac potrebuje film? Dobrého režiséra. A určite nebudem sám, kto si myslí, že v tomto filme si všetko presne sadlo pred aj za kamerou. K tomu dostávame klasickú „kingovskú“ zápletku o vyhorenom spisovateľovi ako tomu bolo napríklad vo filmoch/knihách Tajomné okno (2004), Shining (1980), Misery nesmie umrieť (1990), IT (jeden z Klubu smoliarov je v dospelosti tiež autorom hororových príbehov). Určite by som tento minimalistický horor mali pozrieť. Je to pre mňa krásny príklad bezútešného filmu, ktorý až hmatateľne mučí (či už psychicky, alebo fyzicky) hlavného hrdinu. Izba totiž pozná všetky jeho tajomstvá a zlé spomienky a používa ich proti nemu. Do toho sa tu mení atmosféra z komorného thrilleru až po mystický horor. Môžeme tento príbeh chápať aj ako spoveď Kinga o tom, že ako vyhorený autor máte iba dve možnosti. Utrpne čakať na inšpiráciu/tvoriť veci, s ktorými nie ste spokojní, čo je prakticky definícia autorskej samovraždy, alebo sa z tejto mučivej miestnosti neuspokojivého sebatýrania vyškriabať. Za mňa veľmi príjemne nepríjemná záležitosť, ktorá vie prekvapiť. Samozrejme, film má svoje limity a niekedy už máte pocit, že tvorcovia nemajú už možnosť ísť ďalej, ale to nie je podľa mňa problém samotného filmu, ale jeho predlohy. Takže ak si chcete dať atmosférický horor, určite siahnite po Izbe 1408.

Z počiatku nového tisícročia na nás máva dnes už zabudnutá pecka (aké originálne prirovnanie vzhľadom k názvu rubriky) – Diaľnica 60. Feel-good road-trip plný skvelých cameii a samozrejme aj ponaučení o živote ako z motivačných citátov. Ja som na tento film narazil úplnou náhodou pri mojich cestách naprieč ČSFD. Vidím dobré hodnotenie od mojich obľúbených recenzentov, tak hurá na to. A dostal som viac než som čakal. Dve hodiny plné dobrej nálady, super nápadov zo strany tvorcov a zaujímavý pohľad na životné rozhodnutia a priania.Ako som písal na začiatku, ide o road-trip, čo je subžáner úplne typický na prelom tisícročí. Road-tripov vtedy vzniklo vážne veľa a často ide len o variáciu na Prcička a podobné adolescentné komédie. Diaľnica 60 prekračuje hranice subžánru a rovno predkladá aj vážnejšie otázky zabalené do nadhľadu. Na ploche necelých dvoch hodín dostaneme reflektovanie sexuálnej slobody, drogovej závislosti, rodičovskej lásky, posadnutosti, zmierenie sa so smrťou, odtrhnutie sa od ideálov niekoho iného. Tém je tu veľa, a tak si každý nájde to svoje. Tento film je takým ideálnym filmom na prvé rande, keďže ho takmer nikto nepozná a dobrá nálada je zárukou.

8 milimetrov je ponor do najzvrátenejších vôd. Pamätáte si na doby „dávno“ minulé, kedy kiná zaplavovali temné thrillery v tej najväčšej koncentrácií? A tú dobu spanilú, kedy sa za jednu z najväčších hviezd Hollywoodu považoval Nic Nicolas Nicky Cage. Áno! Moje obľúbené deväťdesiatky. A keď sa tieto fakty pretnú v jednom bode je to thriller 8MM! Základná zápletka možno obohraná, ale nadovšetko účinná. Ale tu ide o tému, ktorej sa rozhodol venovať režisér Joel Schumacher (Batman a Robin, Telefonna búdka). A to je snuff. Ak tento termín nepoznáte, negooglujte ho. Všetko čo potrebujete vedieť sa vo filme dozviete. Cage tu hrá ako o život. Pre mňa jeho najlepšia úloha. 8MM je ten thriller, ktorý by som dal do jednej skupiny s legendou žánru – Se7en. Nielenže pochádza z rovnakej zvrátenej mysle, ale hustá atmosféra, ktorá by sa dala krávať je hmatateľná! Počas pátrania so súkromným detektívom Wellesom v Los Angeles budete cítiť špinu a nepríjemnú lepkavosť hnusného prostredia. Skvelý parťák, ktorý sa pridáva k pátraniu je postava Joaquina Phoenixa, ktorá krásne prezentuje obraz toho, čo sa stane s civilizovaným jedincom, ktorý v „špinavom“ prostredí strávi až príliš veľa času. Podľahne aj nová „čistá“ duša v tomto nehostinnom prostredí? A je záhadné dievča iba herečkou v pornografickom filme? Alebo je obeťou sadistických chúťok? 8MM je pre mňa mimoriadny thriller, ale aj mimoriadny film!

Nečakal som to. Čakal som dobrý film, ale to čo som dostal je majestátne. Vedel som o tom filme dosť a tešil som sa na neho. Svoje očakávania som krotil čítaním negatívnych recenzií. Ale väčšina sa opierala o znechutenie, ktoré majú ludia, kvôli posolstvu. A nedivím sa im. Je anarchistické. Tvorcovia a ich odvaha pojmúť príbeh tak ikonickej postavy je neskutočné. Hlásam BRAVO. Zloženie násilných scén, ktoré veľmi nečakane striedajú vážne vtipné momenty. Neodolateľné zábery. Kamera pripomínajúca svojou nalepenosťou na hlavnú postavu Aronovskyho Black Swan, kombinovaná s úžasnou farebnou paletou. A samozrejme všade zmieňovaný fantastický herecký koncert Joaquina Phoenixa. Samozrejme, nie je vo filme sám. Sekundujú mu skvelý Bobi DeNiro, Zazie Beetz, Glenn Fleshler a ďalší. Výnimočné obsadenie výnimočného filmu. Chcel by som sa dostať k myšlienka, ktorá mi krátko po premietaní utkvela. Joker ako je vďaka súčasnej pop-kultúre vnímaný, ako "zábavný" respektíve "obľúbený" "antihrdina", ktorý síce robí zlé veci, ale jeho obete a čo im robí už nevidíme. A to je práve "chyba" predchádzajúcich spracovaní. Vďaka tejto vízií "neškodného cool klauna" sme si začali idealizovať postavu, ktorá je skrátka chorá. Predchádzajúce inkarnácie boli prezentované, ako vcelku racionálne osobnosti s ľudskými pohnutkami. A to počítam aj Ledgerovho "muža, ktorý chce vidieť svet v plameňoch". Stále to bol vrámci možností sympatický zloduch. To ako vnímame spracovanie comicsových postáv v hranom médiu tento film zmenil. Ja ako veľký nadšenec postavy Jokera som si popri pozeraní filmu začal uvedomovať, že obdivujem monštrum. A to len vďaka tomu, že je film natoľko reálny, že prestáva byť obdivuhodnou prešpekulovanou postavou, ale komplexne vykreslených duševne chorým človekom. Samozrejme aj tento typ postavy je možné mať rád, ale skôr zo súcitu a nie obdivu. Surový, hrubý kus mramoru, ktorý budem ešte dlho opracovávať. To je pocit, ktorý som mal po skončení titulkov. Dávam absolútne hodnotenie. 10/10 Samozrejme ešte sa to môže časom zmeniť, ale zatiaľ takto.

Zabudnutý klenot. Niečo tak silné som u dlhšie nevidel. Jeden zo stratených filmov, ktorý sa budem snažiť posúvať ďalej. Vynikajúce napísaná sureálna záležitosť. Dvojica Depardieu a Polansky je naprosto fantastická. Skvele obsadené aj malé roličky, presnými hercami. Komornosť a zovrenosť z filmu tlačí na diváka excelentne. Ďakujem pane Leonardo Da Vinci. 10/10

Jedna z najlepších častí. Po minulom diely sa opäť dostáva Euforia na vrchol a kludne by som ju začal prirovnávať k Americkej kráse.

Velepriemerná záležitosť, ktorá svojou skratkovitosťou podkopáva deju a téme tohto filmu nohy. Javier je skvelý, ale tam to asi končí. Pre mňa zbytočný film.

Zatial najslabší diel. Iba taký dovetok po minulom dieli. Ale je jasné že tá depka, ktorou to začínalo nebola nič oproti tomu čo príde... 6/10