sugythesugar

Najnovší (krátkometrážny) projekt od Marvelu ma veľmi potešil. Milujem výtvarnú poetiku hororov prvej polovice 20. storočia a (tentokrát aj režírujúci) Michael Giacchino zo zdrojového materiálu vyťažil maximum. Sympatická atmosféra, zaujímavé postavy a klasický príbeh jednej temnej noci v sídle lovcov príšer.

Nový Netflix a dalšia autorská príležitosť bez akéhokolvek producentského dozoru. Autorské uchopenie života Marilyn Monroe v rukách Andewa Dominika je takmer trojhodinovou odyseou do psychicky nestabilnej mysli ikony polovice minulého storočia. Problémom nie je len prepálená stopáž, ale aj to, že tento film vyvoláva konštantne iba jednen pocit- depresiu. Nemám problém s tým, že je nám prezentovaná Marilyn ako pekná tvårička, ktorá je vo vnútri už od malička citovo zlomená. Ale jej túžby sa stále motajú iba okolo dvoch tém a nič viac za tým nie je. Roztrieštené rozprávanie príbehu striedaním čiernobieleho a farebného vizuálu malo pravdepodobné evokovať psychický stav hlavnej postavy, ale v kombinácii s "preskakovaním kapitol" jej života to vytvára problém. Vieme, že bola v jednom momente na dne, v dalšej scéne sa udalosti ustália a behom strihu nielenže prejde niekoľko rokov, Marilyn je zrazu v úplne inom stave a inej situácií a s inými nám nepredstavenými postavami. Ana de Armas je síce skvelá, ale v tak roztrieštenom filme nemá medzi histerickými záchvatmi a depresívnymi výlevmi priestor hrať a už sté utieranie slz a nahodenie masky ma už počas tých troch hodín vážne unavovalo. Problém je aj v tom, že všetko, čo je vo filme je iba zle poskladaná koláž chronicky známych udalostí jej života v povrchnom a zbytočne doslovnom podaní. Ak ste videli čo i len jeden dokument o tejto osobnosti, nemá vás čo prekvapiť. 6/10

Olivia Wild ma veľmi milo prekvapila, keď pred pár rokmi poslala do kín svoj režijný debut Booksmarts a tešil som sa na jej nasledujúci projekt. Po traileroch sa zaradil medzi moje najočakávanejšie filmy roku. Ja samozrejme (narozdiel od zahraničných recenzentov) oddelujem autora a dielo, takže nebudem kvóli zákulisnej dráme zhadzovať dopredu tento film. Naneštastie film so skvelou technickou stránkou a velmi slušnými hereckými výkonmi docela sklamal. Atmosféra je skvelá a štylizácia do 50.-60. rokov je precízna až nepríjemne (úmyselne) sterilná, ale výsledná pointa je natolko povrchná a prvoplánová, až ma to priam mrzelo. Teraz nemyslím plottwist, ale myšlienku, ktorá za filmom stojí. Tu vám určite nebudem prezrádzat a film by ste si aspoñ kvôli atmosfére mali pozriet. Až na mierne prepalenu stopáž (20 minút by kludne mohlo skončiť na podlahe strižne) a už spomínané "posolstvo" je Don't worry, Darling príjemný thriller. 6/10

Jordan Peele prišiel so svojím novým filmom, ktorý má nedostal. Nope je stále o dosť lepšie než Us, ale prvé dve utrpné tretiny nedokáže zachrániť ani veľmi slušný záver. Technicky precízne spracovaný príbeh, ktorému robí medvediu službu jeho stopáž. Lepšie by to fungovalo ako epizóda Black Mirror. Pre niekoho film roku. Pre mňa nanešťastie 6/10

Veľmi milé prekvapenie! Miguel Sapochnik sa vrátil vo veľkom štýle. Po veľmi neuspokojí on vyvrcholení GoTka sme sa konečne vrátili k tomu, o čom Pieseň ľadu a ohňa má byť. O dobré napísaných postavách, ostrých dialógoch a hlavne o politikárčení a intrigách. Vynikajúci úvodný diel a sem s ďalšou časťou!

A poďme trochu do "ďalekej" minulosti. Al Pacino v životnej forme svojho živelného herectva a v réžii Normana Jewisona. Právnický thriller, ktorý nie je ani tak o prípade ako skôr o morálnosti tohto povolania a systému. Myslím, že pri písaní charakteru Harveyho Denta si Nolan pustil práve tento film. O deji toho nechcem moc prezrádzať, pretože si to musíte pozrieť! 9/10

Ak máte chuť na menšiu mozaiku súčasného sveta, ktorá rozoberá každodenný život na našej "malej modrej bielej" tak si túto necelú dvojhodinku určite pustite. Nie je ničím objavná a niektoré témy, ktoré rozoberá boli už niekoľkokrát (a lepšie viz. American Beauty, Euphoria) pojaté. Ale je tu skvelá herecká zostava a potešia menšie roličky dnes už známych hercov. Ako malá dráma z našich malých ľudských príbehov určite zaujme a možno aj poteší. 7-8/10

Moje neúmyselné napozerávanie filmov Harolda Beckera je ako na horskej dráhe. Vždy keď je jeho film lepší než priemer, tak je to iba skvelým hereckým obsadením. A tak je to aj v prípade Mora lásky. Al Pacino, John Goodman, Ellen Barkin, Michael Rooker a plno ďalších skvelých hercov tu predvádza skvelé výkony, vďaka dobrému scenáru. Ale to čo jednoznačne zráža nohy tomuto filmu je jednoducho réžia. S týmto scenárom a hercami sa z Mara lásky mohla stať neo-noirová klasika. Keby sa trochu viac zapracovalo na dynamickosti a posadnutosti detektívov v pátraní po sériovom vrahovi, tak to kľudne mohol byť Pacinov ďalší životný výkon. Celý film mohol byť krásnou metaforou pre izoláciu/samotu človeka vo veľkomeste. Hľadanie a nájdenie podobného človeka, s ktorým môžu byť "sami spolu". Dalo sa z toho vyťažiť oveľa viac a hnevá ma to. 6-/10

The Gray Man je určite jeden z lepších filmov z produkcie Netflixu (samozrejme je ale ďaleko za filmami ako sú Dvaja pápeži, Myslím, že to ukončím, Kráľ, Manželská história etc.). Dejovo síce nenáročný špionážny thriller s štipkou prepáleného humoru, ale to pričítam celkovej štylizácii. Výpravne sa film pozrie do niekoľkatich odlišných lokácií a vďaka tomu pôsobí dosť veľkolepo. Páčilo sa mi, že Gosling s Evansom (ktorý majú spolu dobrú chémiu nie len v konverzačných "súbojoch", ale aj v tichých súbojoch jeden na jedného) sú vlastne iba opačné strany jednej mince (obaja sú profesionáli, ale jeden postupuje elegantne s istou morálkou a druhý je nihilistický parchant, ktorý ide cez mŕtvoly). To, čo mi na ich vzťahu chýbalo je, že to pre nich nebolo osobné a Evans nad sebou nemal jedného, ale rovno dve úrovne nadriadených a skutočný nepriateľ ani len nevykukol. Do toho tu máme Anu de Armas, ktorá po No Time to Die predvádza ďalšiu partnerku v zbrani hlavného hrdinu. Tu je ale oproti bondovke v "realistickejšej" polohe ženy, ktorá bojuje s ľuďmi dvojnásobnej váhy než je ona. Russoovcom sa The Gray Man vrmci možností podaril a keby bol scenár kreatívnejší a neodškrtával si niektoré klišé z 90. rokov, tak by som dal aj 7-8/10. V tejto podobe dám slabších 6-/10.

Cronenberg sa vizuálne vracia k svojej bio-mechanickej štylizácií a tématicky k svojej tvorbe v subžánri body-hororu deštrukcie (a lásky k vnikaniu do) ľudského tela a spája to so svojim súčasným myšlienkovým prúdom. Témy smrteľnosti, ničenia ekosystému, ľudskej chladnosti a sexuality. Všetko spojené do jedného filmu a funguje to skvelo. A potom to skončí. Veľmi mi chýbalo vyvrcholenie tohto príbehu zasadenom do veľmi zaujímavého sveta. Po skončení filmu som čakal na ďalšiu scénu. Ale žiadna už neprišla. Toto násilne useknutie ma mrzí. Minimálne by som chcel aspoň druhý diel alebo pokračovanie v minisérii. Herecky precízny film stojaci na dvoch svelo bizarných postavách v ešte bizarnejšom svete. David chcem prídavok. 7/10