ancientone

Miestami až japanoisový soundtrack dokáže prekvapiť: https://www.youtube.com/watch?v=Bx3_5UTSLsw.

Priama analógia produkcií Hammer Films a American International Pictures. Jamamoto buduje solídnu atmosféru, vytvára vizuálne pútavé obrazy, kde občas dokonca prekvapí "artovejšou" kompozíciou (samoúčelnosť v tomto prípade vôbec nevadí). V podstate ale prináša, a to trochu po funuse - v roku 1970, spomienku na produkcie spomenutých produkčných spoločností z 50-tych a 60-tych rokov. Ak chcete naozaj excentrický horror so strašidelným domom, odprúčam Óbajašiho Hausu.

sledovanie niekde na pomedzí priemerného bizáru a sklamania. Klasická draculovská synopsa s prímesou áziksej hororvej estetiky a duchárstva (ktorú si v plnom rozkvete užijeme skôr vo filmoch ako Kwaidan, alebo Ringu), miestami s naozaj solídnou atmosférou. Inými slovami, prepojenie západnej a východnej tradície (štýlu) tu nevytvára žiaden nadmieru kreatívny (pamätný) výstup. Asi by bolo naivné čakať, že remeselný béčkar Jamamoto bude pre ázijský horror niečo ako Seidžun Suzuki pre áziský akčný/gangsterský film. Zn. pre orientáiciu stačí vidieť trailer.

žáner: Coming of AIDS

Boj s toxickou maskulinitou.

Crowdpleaser. Ale angažovaný!

Sledovať No time to die je trochu taká emočná archeológia. V nánosoch béčkového scifička, (miestami až príliš) zapletených charakterových vzťahov a geekovských odkazov na staršie bondovky (vrátane symbolicky veľmi funkčných referencií na prvý film série Dr.No) sa dá odkryť vcelku jednoduchá a odzbrojujúca jatrivá elégia. __ Long story short, No Time To Die je veľmi divácky-participatívna záležitosť. Ponúka množstvo premenných, ktorých sa dá chytiť a pri každom sledovaní môžete vytiahnuť iný film odlišných kvalít. Je na každom, ktorou linkou sa nechá viesť a interpretačne nabádať. And I am that On her majestys secret service  guy :))

southern gothic essentials.

Wow. výborný metafilm. Píše sa rok 2021, hity konca roka sú Matrix 4 a nový Spider-Man - človek má tým pádom pocit, že sa píše skôr rok 2001. "Žijeme v dobe rebootov" a Matrix 4 je svojou filozofiou produktom a zároveň výstižným komentárom tejto doby. Kým pôvodné diely štýl udávali, štôrka súčasný štýl audiovízie glosuje. To z nej ale nerobí menej hodnotný film. Naopak. Dokáže úžasne absorbovať aktuálne vizuálne trendy, ktoré v kombinácií s pôvodnou estetikou série mení na unikátny zážitok a otvára sa diváckej tvorivosti. Tak do toho.

sadomasochistická inscenácia skutočnej udalosti. Poppe má veľmi dobre zvládnutý štýl, budovanie a hlavne udržiavanie napätia. Sfilmovanie podobnej udalosti by si ale žiadalo aj niečo iné - aspoň trošku myšlienkového ponoru a interpretácie udalostí, čo by spravilo film relevantným a naozaj výpovedným. Ako (v tomto prípade) nedosiahnutú métu je dobré uviesť napríklad Slona Gus van Santa, v ktorom sa téma streleckých útokov na amerických stredných školách podchytila majstrovskou filmovou rečou, vedúcou aj k analýze diania. Nie len k jeho thrilleroidnému a veľmi plochému vyobrazeniu. Toto je iba atrakcia.