silentname

November sa skončil a spolu s ním je treba zhrnúť filmové a seriálové chuťovky počas mesiaca. A súčasne si pripomenúť aj to, na čo by sme asi najradšej zabudli. Alebo, ja by som na to najradšej zabudol. 

Začnem už ako tradične tými filmovými lahôdkami. V prvom rade spomeňme 2 vynikajúce filmy, ktoré medzičasom už dostali odo mňa aj veľké detailné názory, takže ich nebudem rozoberať znovu. Povedzme si iba toľko, že ak som si myslel, že ma nič nedokáže prekvapiť, tak filmy ako "Brigsby Bear" a "A Silent Voice" skutočne stáli za to a jediné čo môžem povedať je, aby ste si ich pozreli čo najskôr. Nebudete ľutovať. Ak chcete vedieť, čo som si o nich myslel, tak si môžete nájsť detailne rozpísané názory na oba filmy v denníčku nižšie. A odkazujem Vás všetkých tam. O čom si ale bude treba niečo povedať, je film "Nelyubov." Ak som si myslel, že po filme "Durak" ma od Rusov už nič nijako výrazne neprekvapí, tak som sa plietol. Andrej Zvjagincev sa po troch rokoch ukázal opätovne ako vynikajúci režisér a priniesol silnú vzťahovú drámu o rozvádzajúcich sa rodičoch, ktorí nemajú záujem o svojho syna a tak sa rozhodne utiecť z domu. A ako to tak býva, nie vždy sa dočkáme šťastného konca, kde si rodičia uvedomia význam slova rodina a budú môcť začať odznova. Občas tak život nefunguje. Excelentný film a vysoký adept na najlepší film roka.

Teraz prejdeme do trošku tradičnejších filmových zážitkov. Nebudem Vám klamať, ale "Thor: Ragnarok" bol úchvaný. Vizuálne fantastický, nepredvídateľný a skvele napísaný film, kde sa veci posúvajú na úplne novú úroveň v Marvel svete. Nehovoriac o tom, že Thor a Loki spolu sú absolútne neprekonateľní a všetky scénky, ktoré majú spolu stoja za to vidieť. Je to vskutku silné. No rovnako mám pocit, že sme sa tentokrát dočkali aj schopného zloducha, vidieť opäť Hulka stálo za to a film je vtipný, energický, akčný aj zaujímavý. Ak ste fanúšikmi komixových filmov a tento film ste nevideli... neviem čo vám mám povedať. Ja však verím, že ste ho videli a užili si ho rovnako ako ja.

Netflix nám priniesol v novembri film "Mudbound", o ktorom dokážem povedať len toľko, že ak som chcel vidieť tému rasizmu zachytenú vo filme tak, aby vo mne vyvolala nejaké emócie, tak presne toto som od filmu chcel. Je to silné, je to vizuálne skvele natočené, má to vynikajúce postavy a dokonca aj zmysel pre humor. A je tu zachytené všetko. Od vojny, cez rasizmus, priateľstvo a dokonca aj vraždu. Pre ľudí čo radi pozerávajú drámy tohto typu, dočká sa tu skvelého filmu.

A nesmieme zabudnúť ani na kvalitne spracovaný a silný thriller s Robertom Pattinsonom, ktorý chce dostať svojho brata domov vo filme "Good Time." Hudba vo filme bola absolúte dokonalá, Robert Pattinson tu podáva svoj najlepší výkon počas svojej kariéry, je to plné napätia, neustále zaujímavé a nikdy to človek nezačne nudiť. Aspoň mňa to držalo počas celého času. Toto je 100 minút skutočne skvelého času pre divákov, no mizerných momentiek pre našich hrdinov. A funguje to bravúrne. 

Pozrime sa teraz na filmy, ktoré tento mesiac absolútne nezabodovali. Máme ich 3. V prvom rade "Singularity". Film, ktorý sa rozhodol urobiť si TV sci-fi film pre Prima Cool s hlavnou hrdinkou z filmov "Hunger Games" Ak sa vám to zdá ako nie moc dobre znejúci film, tak to je presne to, čo tu je. A prečo sa sem dostal John Cusack? Stáva sa novou tvárou céčkových filmov, ktoré nikto nepotreboval vidieť? Oblúkom sa vyhnúť.

A rovnako to platí aj pre film "Shortwave". Čo mohol byť zaujímavým filmom do mysle hlavnej hrdinky, ktorá stratila svoju dcéru je výsledkom len rozsypaný blábol bez akejkoľvek iskry a scenáristickej originality. Nedá sa na to pozerať, je to tupé, nemá to dobré postavy a ani ku koncu nedokáže poriadne vysvetliť, čo sa vlastne stalo a k čomu sme dospeli. A úvodná scénka ostane nevysvetlená počas celého filmu. Je to okrem toho aj neskutočne nudné. Takže ak máte 90 minút času pozrieť si nejaký film, nepúšťajte si tento. 

Zlé filmy nám zakončí Reese Witherspoon. Jej komédia/dráma "Home Again" možno dokáže potešiť nejaké ženské publikum, no podľa mňa ide o veľmi nezaujímavý film s postavami, ktoré nás nezaujímajú, soundtrackom, ktorý otravuje a príbehom, ktorý je od až po zet obrovské klišé a prevarené jedlo. Myslím si, že Reese by si konečne zase zaslúžila nejaký dobrý film, lebo jej talent tu neprináša absolútne nič. A napriek tomu, že je podľa mňa výborná herečka, zabíja svoju kariéru vo filmoch, ktoré si nikto nikdy viac nepozrie. 

Čo sa týka seriálov, tak ponúkam dve skutočné lahôdky. V prvom rade na Netflixe si môžete pozrieť kompletnú prvú sériu "Punisher", z ktorého sa stal jeden z najobľúbenejších seriálov tohto roka. Osobne som mal pocit, že rád by som videl viac tvrdého Franka Castla, no seriál nám ponúkol veľmi dobrý príbeh, uveriteľnú drámu, veľa sme sa toho o Frankovi dozvedeli a je správne zmodernizované na úroveň, kde všetky postavy pôsobia, ako by skutočne žili v našej dobe. A tým sa s nimi dokážeme oveľa lepšie stotožniť. Ak máte radi Marvel seriály a sklamali vás "Inhumans" tak si to určite vynahraďte v tomto seriáli.

A v Marvel svete ostaneme aj so seriálom "Runaways". Mrzí ma, že pokračovanie seriálu bude až niekedy v strede decembra, ale som ochotný čakať. Hulu nám tu prinášajú veľmi dobrý seriál s vynikajúcimi hlavnými hrdinami, ktorých budem ochotný sledovať aj na druhý koniec sveta, alebo kam sa rozhodnú ísť. Rovnako odporúčam pozrieť a užite si to. Výsledne sa k sérii vyjadrím až po jej skončení, no nemôžem zakryť nadšenie z toho, ako sa rozhodli tvorcovia tento seriál spracovať a teším sa, s čím prídu ďalej.

Ostáva už len posledné a to vypísanie jednotlivých hodnotení k filmom. Takže ponúkam nižšie:

A+ - 5x

A - 3x

A- - 3x

B+ - 3x

B - 5x

B- - 3x

C+ - 6x

C - 3x

C- - 1x

D+ - 2x

D - 2x

D- - 2x

F - 0x

Celkový počet videných filmov - 38

November je oficiálne na konci a spolu s ním sa mi podarilo zakončiť aj "Pixar maratón." Otvorenie nastalo 23.9.2017 a postupne som prechádzal všetky ostatné Pixar filmy spolu so svojou manželkou. Od Toy Story až po Cars 3. Ako by som tento maratón zhodnotil? Poďme sa na to pozrieť spolu.

V tomto blogu nebudem rozpisovať, čo si myslím o jednotlivých filmoch samostatne, no skôr by som povedal pár vecí, ktoré komentáre nemohli zachytiť, alebo trošku osobnejšie rozoberiem svoje pocity v niektorých aspektoch. V prvom rade je treba povedať, že sa Pixar posunuli od roku 1995 veľmi ďaleko a robia najkrajšie vyzerajúce animované filmy počítačovou technikou. Plus sú prví, ktorí dokázali toto médium využiť v praxi na takej úrovni. A za to si zasluhujú obdiv. A vždy keď má vyjsť nový film od štúdia Pixar, tak som plný očakávaní s nastavenou rukou a čakám na ich produkty. 

Pamätám si, že prvý film, ktorý som od tohto štúdia videl bol A Bug's Life a už vtedy som vedel, že s týmto štúdiom strávim ešte veľmi veľa času. A všetko sa to ešte o to viac umocnilo, keď som videl Toy Story 2 a Monsters Inc. A odvtedy uplynulo už 15 rokov a pravidelne sa teším na nové filmy. Tak ako sa v roku 2018 neviem dočkať filmov Coco a The Incredibles 2. 

Sledovaním ich filmov od prvého až po posledný som si uvedomil, že Pixar sa stali istým spôsobom rodinou. Urobili obrovské množstvo silných filmov, na ktoré sa vždy teším a vždy im dávam dôveru, keď prinášajú nové produkty. To ale neznamená, že sa im to podarilo vždy. 

Za najväčšie pošmyknutie Pixaru stále považujem Cars 2, no rovnako som si akosi nedokázal nájsť správnu cestu k filmu Monsters University. Sú to filmy, kde som mal pocit, že ich existencia je úplne zbytočná a vôbec nič nepriniesli, čo by som prijal k mágii, ktorú ukazovali počas predošlých filmov.

No potom prídu s ich najsilnejšími kartami pri filmoch ako sú WALL-E a Inside Out čo sú moje dva najobľúbenejšie Pixar filmy. Som rád, že som si všetky filmy pozrel opätovne spolu, že som im takto venoval čas a teším sa s čím zase Pixar prídu budúci rok. Ako som už naznačil, budú to dvaja skutočne silní kandidáti na vynikajúci film a držím palce, aby sme ich dostali. A aj keď nie vždy Pixar priniesli to, čo sme od nich očakávali, stále sú najlepšie a najsilnejšie štúdio na tvorbu animovaných filmov a som rád, že Disney majú pod nimi krídla. A prajem im aj v ďalších rokoch veľa úspešných, farebných a krásnych filmov.

Počúvané dokola a dokola... hitovka roku 2017 napriek tomu, že vyšla 30 rokov dozadu. :)

Minulý týždeň som si konečne mal opäť možnosť pozrieť ďalší film z oblasti japonských animovaných filmov. Mám veľmi rád ázijskú kinematografiu a spojené s japonskými animáciami často vychádzajú veľmi dobre spracované a silné filmy, ktoré ma dokážu veľmi zaujať a naplniť. "A Silent Voice" do tejto kategórie rozhodne zapadá a dnes by som k filmu rád povedal niečo viac. Lebo si myslím, že je to film, o ktorom naozaj aj niečo viac treba povedať, než sa zmestí do komentáru bez spoilerov.

Príbeh Ishida a Nishymii ma skutočne veľmi zaujal už len z titulu, že rozpráva o veciach, ktoré sa častokrát viac držia pod povrchom, alebo sa o nich rozpráva z úplne iného uhla pohľadu. Ako to myslím? Náš hlavný hrdina  Ishida počas základnej školy šikanoval svoju spolužiačku Shōko Nishimiya. Dôvod? Lebo v tom čase sa mu zdalo veľm zábavné šikanovať dievča, ktoré nepočulo, bolo ťarchou pre celú triedu a komunikovala len prostredníctvom svojho zápisníku. Keď sa však situácia začne riešiť, a vinník má byť potrestaný, Shōya povie, že nebol jediný a udá ďalších spolužiakov, ktorí svoju vinu poprú a začnú aj oni šikanovať jeho. V čase dospievania následne Shōya nevie čo má v živote robiť, nie je schopný komunikovať so svojim okolím a má strach z kontaktu s ľuďmi. A jediné čo chce dosiahnuť je nejakým spôsobom sa ospravedlniť Shōko za to všetko, čo jej spôsobil na základnej škole. 

Hneď si povedzme najväčšie plus filmu a to je uhol pohľadu. Film sa nesústredí na obeť, ale na tyrana. A myslím si, že je to veľmi dobre spracovaný. Pretože dokážeme porozumieť jeho motívom, no súčasne keď sa stane obeťou šikany sám, začne si uvedomovať určité veci vo svojom živote a nevie ako ich má dať dokopy. A tak sa z lídra triedy stane outsider a nevie ako sa má správať a čo má vlastne robiť. A dáva to tyranovi oveľa viac zaujímavých momentiek a film sa tým dokáže posúvať do úplne iných rovín, než som mal zatiaľ možnosť vo filmoch s touto tématikou vidieť.

Animácie sú vynikajúce, ako som spomínal už v komentáre. Nielen máme možnosť vidieť nádherné japonské ručné 2D animácie, no súčanse sa mi páči nápad, že všetci spolužiaci vedľa Shōyu majú tvár zakrytú modrým X-kom. Veľmi dobre to ukazuje, že sa toho kontaktu bojí, že nechce s tými ľuďmi nič mať a veci sa v jeho živote uberajú úplne iným smerom. Funguje to skvele. Rovnako úvod filmu je vynikajúci, kde náš hlavný hrdina chce spáchať samovraždu. V jeho živote rieši totiž veľmi zásadné otázky a nevie ako s tým všetkým naložiť. A jediné čo dokáže usúdiť je, že si zasluhuje zomrieť, pretože v živote robil druhým bolesť a prečo by si mal zaslúžiť byť medzi šťastnými? Je to veľmi dobre podané a človek ho dokáže veľmi dobre pochopiť. 

Najlepšie na tomto filme je ale to, že si hlavní dvaja hrdinovia uvedomujú, že sú na tom vlastne úplne rovnako. A jediné čo ich odlišuje je fakt, že ona je skoro hluchá, kým on má sluch veľmi dobrý. Vzniká tam aj veľmi príjemné priateľstvo, alebo možno aj love story, ktorú človek rád vidí a nepôsobí pateticky. Dokonca v závere to všetko veľmi dobre do seba zapadne. A páči sa mi fakt, že náš hlavný hrdina chce zachrániť našu hlavnú hrdinku pred smrťou, že skoro vymení svoj vlastný život za jej. A keď si človek premietne všetko čo sa vo filme udialo, nielen je to veľmi silné, ale súčasne to pomôže obom našim hrdinom zapojiť sa konečne do života a upustiť od niektorých svojich vnútorných trápení a bolestí.

A presne o tom tento film je. Je o bolesti, ktorú nevidíme, no súčasne zanecháva na človeku veľmi veľké stopy a môžu sa s ním ťahať celý život. A to čo sa v detstve javí ako zábava, môže mať na človeka veľký vplyv až do jeho dospelých rokov. A ťaháme si toto bremeno s nami do konca nášho života, pokiaľ nenájdeme nejaký ten impulz, ktorý by v nás niečo zmenil. Ale nevieme často ako dosiahnuť v našom živote tú zmenu, aby sme sa cítili lepšie a mohli byť šťastní. Lebo nikdy neviem čo nám to šťastie dokáže priniesť. Vysoko odporúčam film vidieť, a uvidíme sa rovnako pri ďalšom detailnom názore na film. 

Dlho som nepridal žiadne detailné názory na filmy. Asi znovu začnem pridávať ďalšie, pretože sú filmy, o ktorých by som toho skutočne chcel povedať viac a niekedy mám pocit, že nemám sa moc o niektorých filmoch ani s kým porozprávať a vydať práve tu veľkú radosť, ktorú pociťujem z niektorých filmov. Alebo naopak hnev, ktoré niektoré filmy dokážu vyvolať. Tentokrát sú ale moje pocity veľmi pozitívne. Veľmi som chcel hovoriť o tomto filme viac, lebo včera pre mňa aj moju manželku spracoval vynikajúcu atmosféru a mal som pocit, že som videl veľmi originálny film s dobrými postavami, dobrým srdcom a dokonale na mňa zapôsobil. Takže sa poďme viac porozprávať o filme - "Brigsby Bear." 


Náš príbeh začne v detskej izbe hlavného hrdinu Jamesa, ktorý svoj čas trávi tým, že pozerá detskú show "The Adventures Of Brigsby Bear." A hneď po tom, ako dopozerá každú epizódu, uploaduje svoje dojmy na internet, kde zdieľa svoje názory na jeho obľúbenú šou s internetom. Videl všetkých 25 sérii, ktoré existujú a je to celý jeho život. Jeho rodičia mu totiž povedali, že svet zanikol, nič vonku nie je a vzduch je kontaminovaný. 

Všetko sa ale zmení po tom, čo k nim do krytu prídu policajti, rodičov zatknú a Jamesa zoberú na policajnú stanicu, kde sa dozvie, že bol pred rokmi unesený a teraz ho konečne môžu vrátiť jeho skutočnej rodine. James však nedokáže dobre do súčasného sveta zapadnúť. Díva sa na svet úplne inými očami a okrem toho zistí, že jediný človek, čo pozná Brigsbyho je on sám. A nakoľko žiadne ďalšie diely Brigsbyho nebudú, rozhodne sa, že natočí film, ktorý by všetky jeho dobrodružstvá ukončil a zavŕšil tak celý seriál ako veľkolepé finále.

Nevedel som čo môžem od tohto filmu očakávať, no veľmi príjemne a pozitívne ma prekvapil svojou atmosférou. To je prvé jeho najväčšie plus. Myslím si, že ho môžem ohodnotiť dokonca aj ako "feel good film roku 2017" pretože pri žiadnom filme som sa tohto roku tak neusmieval a nemal dobré pocity, než tu. Môže za to najmä fakt, že tu máme veľmi dobrého hlavného hrdinu, ktorý sa na svet pozerá z celkom iného uhla pohľadu. Keďže nič iné než svet svojho bunkru nepoznal, pôsobí viac ako veľké dieťa, než ako skutočný dospelák. A dokáže tak preniesť všetku svoju predstavivosť von do sveta. A ľudia ho tak prijímajú. To sa mi veľmi páči. Plus Kyle Mooney podal vynikajúci výkon, kde som kompletne uveril celej jeho postave. Vynikajúca práca. 

Páči sa mi rovnako, že film má síce trošku priehľadnejšiu kostru a sú momentky, ktoré vieme odhadnúť, no súčasne ich chceme vidieť. Vieme, že na konci sa mu podarí jeho film dokončiť. Vieme, že sa jeho vzťah k jeho skutočným rodičom nakoniec zlepší. Vieme, že sa stretne s osobou, ktorá v jeho seriály hrala obe "smile sisters". Ale súčasne to nie je spracované, kde budeme tŕpnuť, kedy do tých scénok prídeme, no naopak som chcel vidieť tie scénky. a tešil som sa, kedy sa k tomu dostaneme. Pretože srdce filmu je na správnom mieste a tón je tak príjemný, že človek sa už nevie dočkať. Praje hrdinovi, aby sa všetko toto stalo.

Postava detektíva v tomto filme je rovnako vynikajúca. A je to zvláštne, lebo väčšina policajtov hrá rovnakú rolu donekonečna. Ale tento je úplne iný. Ako mladý chcel byť hercom a veľmi podporuje nášho hrdinu v tom, aby svoj film dokončil. Dokonca mu jednotlivé predmety donesie napriek tomu, že sú predmetom vyšetrovania. Ale vie, že to bude jeho cesta späť do reality a dáva tomu na sile.

No čo je pre mňa asi najväčšie pozitívum filmu je fakt, že občas urobí vec tak banálnu a tak jednoduchú, že človeka by to reálne ani nenapadlo, že sa niečo také stane. Ako napríklad celá scénka s výbuchom. Alebo útek z blázinca. Alebo dokonca aj návšteva Marka Hammila vo väzení. Plus sa mi rovnako páčilo, že keď sa stretne James s Whitney (ktorá hrala v Brigsbym spomínané "smile sisters") nie je to spracované ako love story. Je to viac ukázané ako platonická láska, ktorú pociťoval voči niekomu, kto bol technicky neustále pri ňom, aj keď len cez obrazovku. Funguje to skvele a nedáva nám to žiadne otravné klišé.

Ale ako som už povedal, najsilnejšou stránkou je práve tá atmosféra filmu. Všetko pôsobí tak úprimne šťastne, energicky a plné dobrých momentiek, že tie pocity z postáv sa prenášajú aj na nás a prežívame to spolu s nimi. Možno začiatok je trošku zmätený, no na druhú stranu to neskôr veľmi dobre zapadne do zvyšku filmu. Najmä keď si ešte do toho pridáme aj fakt, že vždy po tom, ako James dopozeral diel Brigsbyho, so svojimi "rodičmi" to rozoberal a prichádzal s nápadmi, ako to celé bude pokračovať, ako to dopadne a podobne.

Film mal na mňa skutočne skvelý dopad a ja verím, že si v ňom nájdete to isté čo aj ja. A ak nie, tak minimálne Vám tu dávam možnosť zistiť, prečo na mňa tento film zapôsobil takou silou. Budem sa snažiť robiť tieto detailnejšie názory na filmy častejšie. Koniec koncov padne dobre občas o filme povedať viac, než by mi dovoľoval komentár, nakoľko ho nechcem spoilovať. A niektoré filmy si to zaslúžia. Ako aj tento.

Október máme za sebou a podobne ako posledný mesiac si urobíme zhrnutie filmových a seriálových aktivít. Niečo sa konečne dostalo nakoniec, a opäť som mal možnosť vidieť niekoľko výborných a niekoľko otrasných filmov, o ktorých by som chcel niečo viac povedať. Takže sa poďme na to pozrieť.

Najprv si povedzme niečo o výborných filmových voľbách. Ak by som chcel povedať len pár z mojich najobľúbenejších, tak za október ich bude skutočne veľa. Vynechám teda filmy z Pixar maratónu. Ten je kapitolka sama o seba a nebudem ich sem pripájať. A rovnako aj staršie filmy, ktoré som si počas mesiaca pozrel. Pozrime sa len na filmy roku 2017. 

Začal by som s filmom "War For The Planet Of Apes." Výborným zakončením trilógie prequelov filmov série "Planet Of The Apes. Skvelá, mrazivá atmosféra, výborné postavy a dobré rozuzlenie a zakončenie filmu si zaslúžilo svoje umiestnenie na mojom zozname. Bohužiaľ som ho nemal možnosť vidieť v kine, no s príchodom DVD som sa konečne na tento film pozrel bližšie a neľutoval som. Ak ste film nevideli, jednoznačne doporučujem.

Veľa ľudí v rámci diskusií a debaty spomínali film "Wind River." A jediné čo môžem k nemu povedať je fakt, že rozhodne ide o film, ktorý je potreba vidieť. Ak chcete mať mrazivý, zasnežený krimi thriller, ktorý vás svojim príbehom a postavami dostane, tak toto je skutočne skvelá voľba. V novembri sa film dostáva konečne aj do našich kín, takže by som ho mohol odporúčať aj na sledovanie v kine. Vyhliadnite si ho a nepremeškajte.

"Maudie" bolo nečakanou a príjemnou a drámou o žene s artritídou, ktorej najväčším snom bolo maľovať a splnila si ho. Skvelé herecké výkony od Ethana Hawka a Sally Hawkins z tohto filmu robia jeden z najväčších highlightov minulého mesiaca, ktorý ma skoro dohnal k slzám. A je to zvláštne, ako sa tieto dve duše našli, a ako pochopili, že jeden toho druhého potrebujú. Film, na ktorý človek nezabudne a ostane v pamäti a srdci veľmi dlho.

Aký by to bol október bez dobrého hororu a Stephena Kinga? A dostal som tam skutočne všetko čo som chcel v podobe "Geralds Game." Jedna z kníh, kde bola adaptácia prevedená absolútne bravúrne a réžii Mika Flannagana to dostalo správnu psychológiu, atmosféru a súčasne to bola aj dobrá metóda dostať sa do hlavy našej hlavnej hrdinky v podaní Carly Gugino, ktorá bola absolútne excelentná v tejto role. Viem, že nie každý so mnou súhlasí, no podľa mňa prevedenie tejto knihy do filmu dopadlo absolútne hodnoverne a vynikajúco. 

A tohto roku sa k nám opäť vrátil aj Denis Villeneuve so svojim filmom "Blade Runner 2049" , ktoré by som ohodnotil ako najlepšie sci-fi tohto roku a jeden z najlepších filmov, čo som počas roku 2017 mal možnosť vidieť. Úžasný svet, fantastická atmosféra, vynikajúce herecké výkony a hlavne absolútne neodhadnuteľný film je podľa mňa veľmi dobrý dôvod na to, aby sa tu ocitol. A ako bude na DVD, určite si ho pridám do svojej kolekcie.

Posledným filmom, ktorým bol zážitkom v kine s absolútne famóznymi hereckými výkonmi bol "Testről és lélekről" alebo "O Tele A Duši." Jedna z najúžasnejších hlavných postáv, ktoré som mal tohto roku možnosť vidieť, ak nie aj počas posledných 10 rokov. Film rovnako nádherný ako smutný a rovnako úžasný ako bolestivý. A prežíval som ho počas celého premietania, ktoré neľutujem. Ak máte radi filmy, ktoré sú iné a dávajú skutočne príjemný pocit na duši, kde budete všetko prežívať, plus k tomu vynikajúca hudba, tak toto nevynechajte. Obrali by ste sa o veľa. 

Budeme pokračovať temnou stránkou októbra, kde boli moje rozhodnutia skutočne mizerné a obohatil som sa tak aj o pár skutočne mizerných filmov. A prvým bude "Amityville: The Awakening." Tragický pokus o obnovenie série, ktoré nikto nechcel a najmä sa chce tváriť, že je skutočným pokračovaním skutočných udalostí. A to všetko ostatné boli len filmy a adaptácie. Dokonca niektoré treba nakopať do zadku. Hoci tento film by si to zaslúžil oveľa viac. Nevyužití herci, absolútne frustrujúca atmosféra a vyvrcholenie, ktoré je dokopy absolútne žiadne z toho urobili F-ko mesiaca.

Spomenieme ešte aj jedno z najväčších, ak nie najväčšie tohtoročné sklamanie. Neviem čo ste čakali vy od filmu "Snowman", ale ja som si myslel, že by mohlo ísť o vynikajúci severský thriller. Koniec koncov, všetky karty boli na správnom mieste. Výborný režisér, skvelý herec v hlavnej role a rovnako tu bol aj trailer, ktorý nás všetkých navnadil a pôsobil dobre. Výsledkom sme však mali jeden z najnudnejších filmov, ktoré som mal možnosť tento rok vidieť a len veľmi tesne sa vyhol odpadu! pretože som mal pocit, že Fassbender sa snažil dať niečo filmu, ktorý bol absolútne mŕtvy. A čo som sa neskôr dočítal, mnohé scénky ani neboli dotočené, lebo sa potreboval stihnúť deadline. Výsledkom je teda jeden z najhorších krimi thrillerov čo som mal možnosť vidieť a ak som doteraz nečítal Nesba, tak táto adaptácia ma k jeho knihám rozhodne nedostane. 

Ostáva mi ešte jeden film na spomenutie. Vyhol som sa tomu v kine, no aj tak som sa nakoniec odhodlal zistiť, čo sa v tomto filme objaví. A október bol na to mesiac ako stvorený. Remake "The Mummy" určite neodštartoval "Dark Universe" tak ako Universal plánovali a mám pocit, že už dávno som nevidel film, ktorý bol absolútne nudný, nebavilo ma ho sledovať a mal som v ňom možnosť vidieť Toma Cruisa v role, kde by som ho radšej nevidel a pôsobil dlho, umelo a nezáživne. Plus celý setup tohto univerza je maximálne nezaujímavý. Najmä po tom, čo tento film absolútne pohorel. Ale možno sa Universal zdvihnú a budúci rok prídu s niečím lepším. Ale ostáva nám len dúfať. 

Posuňme sa od filmov k seriálom. Začnime pozitívnou voľbou. V októbri sa zakončila séria "Mr. Mercedes." Ďalšia adaptácia Kingovej knihy do seriálu. Tentokrát to dopadlo ale vynikajúco a mali sme tu dobrý kriminálny thriller s výbornou atmosférou a skvelým hlavným hrdinom, ktorý sa snaží dostať schopného zloducha. Niektorým možno bude vadiť fakt, že od začiatku bude vedieť kto je zodpovedný za jednotlivé akcie, no podľa mňa to dáva sérii úplne iný nádych ako keby sme to mali hádať. Nie je to detektívka. Je to thriller. A chceme vidieť oboch, ako sa nakoniec dostanú k svojmu finále a ako náš hrdina zastaví zloducha. Silne spracované a teším sa na druhú sériu. Uvidíme akou cestou sa tvorcovia vydajú. Či spracujú druhú knihu v sérii, alebo niečo iné. Každopádne sa neviem dočkať. 

Rovnako sme koncom októbra boli všetci nadšení z návratu veľkej Halloweenskej série "Stranger Things". Druhá séria prekonala očakávania a myslím si, že dokonca je ešte silnejšou, než bola prvá. Prvá séria mala príbeh, kde trojica chalanov, chcela nájsť svojho zmiznutého kamaráta Willa. Druhá séria vytvára tých príbehov viac, stretávame skvelé nové postavy, vraciame sa k našim starým známym postavám a je tu skvelé množstvo atmosféry, strachu a nebezpečenstva, ktoré robia z druhej série "Stranger Things" skutočným zážitkom. Je rozhodne hodná čeknutia, a ak ste to nespravili, dobehnite to. Nebudete ľutovať. 

Ak je tu ale séria, ktorá je od začiatku obrovské sklamanie a som odhodlaný ju tento mesiac dopozerať len z morbídnej zvedavosti, tak všetci určite ostali sklamaní z Marvel série "Inhumans." Celý problém je v tom, že stavia svoj koncept na veľkých množstvách klišé, nevyužitých schopostiach hrdinov a zloduchovi, ktorého si vystrihli z filmu "Gladiator." No to nie je jediný problém série. Myslím si, že malo to mať viac dielov, viac rozobrať jednotlivé postavy, ísť viac do hĺbky, rozvinúť ich vzťahy, potrebovali by sme viac času na to, aby sme ich spoznali a nepomôže ani to, že to chcú fixovať cez krátke flashbacky, ktoré tomu moc nepomáhajú. Nemyslím si, že sa to otvorí pre druhú sériu a je to škoda, lebo bol tu veľký potenciál. Marvel to mali dať asi inému štúdiu. Alebo nájsť niekoho, kto by prepracoval celý scenár.

Ostáva sa už len pozrieť ako dopadol október v rámci filmového známkovania. Takže ponúkam svoje verdikty nižšie

A+ - 4x

A - 8x

A- - 4x

B+ - 4x

B - 4x

B- - 3x

C+ - 2x

C - 3x

C- - 3x

D+ - 1x

D - 0x

D- - 1x

F - 1x

Celkový počet filmov za október 2017: 38

Rozhodol som sa do svojho CSFD sveta priniesť jednu novú tradíciu. Urobím zhrnutie filmov, ktoré som mal možnosť vidieť a poviem, ktoré ma zaujali najviac, a naopak, ktoré si myslím, že by sa viac pozrieť neoplatilo. Alebo dokonca komukoľvek. Myslím si, že je to zaujímavý nápad a dáva tak možnosť trošku lepší obraz o tom, aké filmy som mal možnosť vidieť v rámci jedného mesiaca. Takže prvýkrát oficiálne píšem svoje dojmy z videných filmov za mesiac September 2017.

Najlepšie filmy

Keby mám určiť najlepší film za tento mesiac, tak by som jednoznačne určil slovenský film "Nina". Návšteva kina, ktorú neľutujem, a ktorá mi skutočne priniesla veľký zážitok. V prvom rade za to môžu veľmi dobre napísané dialógy, ktoré film posúvajú neustále správnym smerom. Človek má pocit, že sa dostal do skutočnej rodiny, kde majú rodičia svoje problémy a veľmi nesprávnym spôsobom ich prenášajú na svoju dcéru Ninu. Okrem toho je treba povedať, že na jednej strane obaja chcú mať dievča pre seba, no súčasne ju nechcú milovať, no skôr to celý čas pôsobí, ako keby chceli dokázať jeden tomu druhému, že bude mať lepšie páky a možnosti. Všetci herci sú skvelí, hudba vo filme bola absolútne vynikajúca, no najdôležitejšie pre mňa bolo to, že som film uveril všetkými desiatimi a nemal problém pochopiť ktorúkoľvek postavu.

Spomeniem tu ešte jeden film, ktorý som nevidel v kine minulý rok, no pozrel som si ho až doma minulý mesiac a to český film "Teorie Tygra". Čo tento film robív mojich očiach tak silný je fakt, že mi prišiel absolútne úprimný. A ukazuje veľmi trefne ako to môže dopadnúť, ak chce mať niekto v manželstve absolútnu kontrolu nad životom toho druhého. Pretože si myslí, že ten druhý sa nedokáže postarať o seba sám, tak treba zabezpečiť, aby všetko fungovalo na sto percent. Podľa jej pohľadu. A tento film to tak výborne adresuje, že človek jediné čo si praje je, aby sa neocitol v rovnakej situácii. A aby sme neboli takí istí. Pretože niektoré veci sa často dejú bez toho, aby sme si ich vnútorne uvedomili. Lenže ak niečo fungovalo určitým spôsobom roky, prečo to zrazu druhá strana odmieta? Najmä, ak s tým bola celý život v pohode. Odporúčam vidieť.

Po smrti Jana Třísku som si ho pripomenul filmovou klasikou z roku 1977 - "Na Samotě U Lesa." A hoci je to viac životná momentka Josefa Kemra, Tříska sa tu pre mňa ukázal veľmi talentovaný a zahral tu sympatickú postavu doktora. A kto by zabudol na jeho úžasnú vetu: "Předpíšu vám pudr, a podpíšu se Mudr.

A nakoniec už len spomeniem, že počas Bond Maratónu som mal možnosť videť moje dva najobľúbenejšie filmy s agentom 007 - "Casino Royale" a "Skyfall". Dva výborne napísané a silné filmy s našim obľúbeným agentom. Filmy sú pre mňa jeho najlepšími momentkami. Skvelí zloduchovia a vynikajúca atmosféra z nich robí skutočne klenoty

Najhoršie filmy

Teraz sa pozrime na druhú stranu brehu. A to doslova. Mať možnosť vidieť TV film "Malibu Shark Attack" bol skutočne zážitok. Ako by človek dokázal ohodnotiť tento film inak, než ako ďalší americký výplach v rámci katastrofákov, ktoré nikto nepotreboval, no je z toho absolútne perfektná komédia. Nasmial som sa viac než bolo nutné a dizajn a animácie žralokov či vodných vĺn boli to najhoršie, čo som mal asi v rámci tohto žánra vidieť. Možno to až skoro stojí za to. 

No potom sme tu mali pokus o komédiu v podaní filmu "The House". Podľa mňa je ťažké urobiť film, kde sú mi všetky postavy odporné, no tento film to dokázal. Nikto tu nie je sympatický. Spolu s dvoma hlavnými hrdinami, ktorých by som najradšej zastrelil, alebo nechal za ich činy zatknúť. Zasmial som sa párkrát a myslím si, že ich dcéra je celkom okey, no je to tak nesympatický film plný nepríjemného a divného čierneho humoru, že už nikdy viac. Na tento typ amerického humoru sa nechytám a nerozumiem, ako sa na to môže ktokoľvek chytať. Nie je to vtipné.

Ostáva nám spomenúť ešte "Wish Upon". Nemyslím si, že ide o najhorší film od Leonettiho. Dokonca mi tohto roku ukázal, že vie urobiť aj oveľa horšie, no napriek tomu si myslím, že s výnimkou talentu Joey King a dobrej strašidelnej skladbe tu nie je moc toho, čo by som ohodnotil pozitívne. Najmä už len z toho titulu, že hlavná hrdinka je tak maximálne nesympatická a sebecká, že to zabije všetku chuť filmu. Plus je to viac tínedžerský film zo strednej školy, než horor. A to je asi jeho najväčšie mínus. Nie je tu dokopy nič strašidelné, čo by reálne vybudovalo nejakú atmosféru. Takže opäť tu je nefunkčný horor.

Teraz sa pozrieme ešte na hodnotenia filmov. Ako uspeli? Tu je štatistika za mesiac september

A+ - 5x
A - 1x
A- 3x
B+ - 5x
B - 6x
B- - 1x
C+ - 3x
C - 3x
C- - 0x
D+ - 0x
D - 2x
D- - 1x
F - 0x

Celkový počet zhliadnutých filmov - 30

Teším sa na ďalší filmový mesiac v októbri 2017 a do tej doby sa lúčim

Andy Martin (Bicentennial Man)

Už viackrát som spomenul, že Robin Williams je jedným z mojich najobľúbenejších hercov. A jeho prítomnosť vo filme mi úprimne veľmi chýba. Za svoj život stihol natočiť veľa filmov. A veľa z nich patrilo medzi moje obľúbené. No ak by som si mal vybrať film, na ktorý som sa s ním pozeral absolútne najradšej, tak by som jednoznačne siahol po dielku "Bicentennial Man." A napriek tomu, že ho ani kritici ani diváci moc úspešne neprijali, v mojich očiach je to jeden z najlepších filmov. A rovnako má v sebe jedného z mojich naobľúbenejších hrdinov. Prečo? Vysvetlím to nižšie.

Andy Martin bol od začiatku iný, než všetky ostatné roboty. Prejavoval známky priateľstva, láskavosti a bolo v ňom viac charakteru a ľudskosti, než by sa dostalo do skutočných ľudí. A vždy sa chcel o tom čo najviac naučiť. Lenže kým jeho čas mohol byť nekonečný, tak pre ľudí je to niečo úplne iné. A nie je pre mňa nič obdivuhodnejšie ako príbeh robota, ktorý sa chcel stať človekom. 

Robin Williams tu bol excelentný. Myslím si, že dal svojej postave obrovskú dávku charizmy a charakteru. Priam chcete, aby na konci filmu mohol prežiť svoj život so svojou láskou. A je si vedomý toho, že ľudský život je veľmi krátky a osoby, ktoré boli v jeho živote výnimočné postupne zomierajú. A nemôže proti tomu urobiť absolútne nič. Jedine sa s tým vyrovnať. Ale nechce to tak nechať. A nakoľko príde na to, že ľudia nemôžu byť nesmrteľný, rozhodne sa on stať človekom. A pre mňa je to najfascinujúcejši moment vo filme. A rovnako aj jeho reakcia. Koľko času mu ostáva? To nevie. 

Postavu Andyho ale najviac vždy pre mňa posúvalo vpred jeho odhodlanie, snaha všetkému rozumieť a aj jeho úžasný zmysel pre humor, ktorý mu mohol Robin Williams dať. Kedykoľvek mám možnosť si tento film pozriem znovu, mám ho veľmi rád a som si istý, že nikdy nebudem mať problém sa k nemu vrátiť. A je mi naozaj na tomto mieste veľmi ľúto, že už Robin Williams nie je medzi nami. Podobne ako som nedávno písal pri blogu o Jozefovi Nodžákovi, aj z neho vždy vychádzala ohromná charizma a snaha ľudí rozveseliť a priniesť im radosť do života.

Nerád píšem takéto blogy. V prvom rade to robí veľmi veľa ľudí a v druhom rade nechcem písať veci, ktoré sú podľa mňa smutné. No občas urobím výnimku, najmä ak sa to týka osobnosti, ktorá mala na môj život veľmi zásadný vplyv. A v prípade pána Jozefa Nodžáka to nie je len o tom. Myslím si, že si zasluhuje, aby sa o ňom niečo povedalo, pretože nielen bol pre mnohých z nás súčasťou nášho detstva, no súčasne dokázal stvoriť ohromnú ikonu a veľmi dobre improvizovať vo svojej role. 

Majster N bol proste jedinečnou ikonou. Každý ho poznal, každý si ho spájal so svojim bielym plášťom a strapatou parochňou a bol absolútne jedinečný. Vždy som obdivoval jeho talent improvizovať. Keď som bol mladší, mal som tú možnosť sa ocitnúť v šou "Objavy Majstra N" a ohromovalo ma, ako dokázal ignorovať kamery a robil svoju šou. A vždy bol perfektný, nikdy sa nenechal ničím rozhodiť a plne sa ponoril do svojej role. Okrem toho si priznajme aj jeden veľký fakt, pán Nodžák mal absolútne nezameniteľný hlas, ktorý tej postave dával ešte väčšiu charizmu a pôsobila vďaka tomu ešte bláznivejšie, než keby to skúšal niekto iný. 

No čo v mojich očiach z neho robilo úžasného človeka nebol len jeho zmysel pre humor a talent ľudí rozosmiať. Najsilnejším faktorom pre mňa bolo to, že nikdy nepôsobil ako človek, ktorý si na tomto postavil kariéru a zarábať na tom. Naopak, kedykoľvek bol na scéne, kedykoľvek ho človek videl v televízii a kedykoľvek ho človek počúval, pôsobil ako človek, ktorý chcel ľuďom prinášať radosť a myslím si, že bol najviac šťastný, keď sa ľudia okolo neho smiali a dokázal ich rozveseliť. Tak ako to bolo povedané v rozprávke "Tři Veteráni." - "Mám radost, když vidím radost."

Ako som už spomínal, mal som tú možnosť osobne sa stretnúť s týmto človekom a som šťastný, že som tú možnosť mal. Jeho "žabí sliz" a "deti moje osprostené" asi ostane v našej kultúre nezabudnuté a dúfam, že nie som sám, kto to takto vníma. Oveľa radšej budem, ak sa deti raz pozrú na reprízy "Objavov Majstra N", než by ich mali vychovávať aplikační "Trpaslíci." A na záver už len chcem povedať: "Pán Nodžák, ďakujem Vám za všetok smiech, radosť a energiu, ktorú ste rozdávali všade naokolo. Nikdy na Vás nezabudem.

Nakoľko si myslím, že už ste všetci mali možnosť vidieť film "The Guardians Of The Galaxy vol. 2" môžeme pokojne zájsť do spoilerov. Týždeň a pol dozadu som si film opätovne pozrel a pripomenul a je pravda, že v mojom komentári som sa k mnohým veciam vyjadriť nechcel, nakoľko by som zachádzal do spoilerov. A nakoľko som ja na film tiež išiel s určitými predstavmi a očakávaniami, nechcel som ich ničiť ľuďom, ktorí si chceli film tiež pozrieť bez toho, aby som toho prezrádzal moc.Takže poďme na to.

V prvom rade si povedzme niečo o tom, čo považujem za najsilnejšiu stránku filmu. Teda samozrejme po komédii vo filme. A tou je Ego. Zloduch filmu. Áno. Otec nášho hlavného hrdinu je v skutočnosti hlavným padouchom filmu a myslím si, že konečne našli Marvel svojho nového silného zloducha. Jeho motivácie sú možno trošku prestrelené a mám trošku pocit, že si nie som istý, ako dospel k tomu názoru, že život je pre neho veľké sklamanie a jediné čo by chcel je, aby sa všetko naokolo stalo ním. 

Na druhú stranu sa mi ale páči, že sme najprv videli jeho láskavú stránku pre svojho syna (aj keď by sa možno lepšie hodilo slovo manipulatívnu) a majú medzi sebou dobré momentky. Plus aj ako je jeho história stvárnená na obrazoch na planéte sa mi javí ako skvelý nápad. No keď sa ukáže jeho skutočná tvár a hrozivá stránka, tak si myslím, že je skutočne hrozivý, nebezpečný a silný súper. Nenapadne mi nikto lepší do tejto role ako bol Kurt Russel, ktorý to dal všetkými desiatimi. Nemyslím si, že si Ega už od Russela niekedy odmyslím a to je podľa mňa veľmi dobré. 

Čo však na filme funguje rovnako skvele sú vzťahy medzi jednotlivými postavami. Drax je vynikajúci. Jeho hlášky sú tu pamätné a myslím si, že jeho vzťah k Mantis. Je to milé, je to vtipné a je to rovnako aj dojemné. Star-Lord a Gamora majú dobrý vzťah a človek neustále chce, aby to medzi nimi niekam prerástlo. Gamora a Nebula majú dobrý vzťah. Drax a Rocket sú skvelí. Rocket a Yondu majú dobré momentky. Yondu a Star-Lord majú vynikajúce dialógy. A potom ešte si povedzme, že referencie v tomto filme alá: "I´m Marry Poppins!" alebo oborvský Pac-Man, ktorý napravil všetko, čo napáchali Pixely v tomto filme z toho robí film, ktorý sa nebráni urobiť čokoľvek pre to, aby nás pobavil. A ono to fakt funguje. Dokonca aj cameo Davida Haselhoffa.

Baby Groot je podľa mňa absolútne dokonalý.Každá scénka, už od úvodného tanca, kde sa objaví je podľa mňa vynikajúca. A súčasne je tak správne zlatý a správne vtipný, že sa to vyrovnáva absolútne bravúrne. Časť, keď Yondu a Racoon sú v base a od neho chcú, aby priniesol plutvu je vynikajúca a rovnako aj časť, keď má umiestniť bombu. Humor tohto filmu je na tak skvelej úrovni, že som sa počas sledovania bavil nepretržite.

Ale ako som už spomenul vyššie, tak najviac pre mňa tento film ťahal spomínaný vzťah medzi otcom a synom. A ako sa dokáže od zmeniť od "celý čas som ťa hľadal a chcem ťa vo svojom živote" po "za chvíľu už nebude nič. Len ty a ja, tak ma prestaň vytáčať!" Pre mňa vynikajúci film. Som rád, že som konečne trošku viac o ňom mohol povedať, lebo do komentára som práve ten jeden vyššie spomínaný spoiler dávať nechcel. Ale je to rozhodne to, čo najviac ťahá celý tento film. A robí ho v mojich očiach jeden z najlepších tohto roku. 

Ako som spomínal vo svojom komentáre, detailný názor na "The Dark Tower" je veľká povinnosť z mojej strany. A tak sa poďme teda spolu pozrieť, prečo sa tento film stáva obrovským sklamaním roku 2017 a prečo, keby vnímam film ako adaptáciu filmovej série, tak by to bolo zaslúžené F. Prečo? Vysvetlím Vám to nižšie.

V prvom rade chcem povedať, že svoje hodnotenie v komentári je určené v prípade, že by som hodnotil film sám o sebe. Nemám pocit, že by to tam veľmi fungovalo najmä z dôvodu, že veľa vecí je veľmi zjednodušených, výrazne skrátených a reálne nedávajú poriadne zmysel. Nie som proti čiernemu Rolandovi, a Idris Elba sa veľmi snaží, no problémom tu súčasne je, že Roland je hlavným hrdinom série "The Dark Tower." A kto je hlavným hrdinom filmu? Jake Chambers. A nebudem klamať, to je dosť veľký problém, pretože Jake v tomto filme nie veľmi zaujímavý a jeho osud je nám viac menej ukradnutý. Viac mi bolo ľúto jeho mamy, než jeho samotného. No pravda je, že ani o nej sme sa toho moc nedozvedeli.

Potom je tu Matthew McConaughey, ktorý je asi jediný z filmu zvolený dobre pre Muža v Čiernom - "Waltera" ale zase si myslím, že tu toho priestoru dostal až moc a viac sa dozvieme o ňom, než o všetkých ostatných a všetkom ostatnom. A kedykoľvek sa posunieme k nemu, tak si hovorím, že v knihe sme z neho mali tak záhadnú postavu. Roland ho v knihe iba neustále prenasledoval a viac sme sledovali jeho cestu a jeho priateľstvo s Jakom. A jeho odhodlanie ochrániť Vežu a chytiť Waltera. Tu je to presne opačne. O Walterovi toho vieme až moc a vo všetkom musí mať hlavnú rolu, kým o Rolandovi toho vieme veľmi málo. Jediné čo sa dozvieme je, že Pištoľníci chránili Vežu a Walter zabil všetkých, na ktorých mu záleží, včetne jeho otca. A jedine on dokáže odolávať jeho mágii. A Roland sa chce pomstiť a už ani nebudú dôležité jeho povinnosti, ale osobná vendetta voči Walterovi. Čo absolútne je absolútne opačne, než všetko, čo o Rolandovi vieme z kníh. Vidíte ten problém?

Okrem toho sa v tomto filme dvakrát objaví nápis: "All Hail To The Crimson King." Dozvieme sa vôbec v tomto filme, kto je "Crimson King?" Spomenie ho vôbec nejaká postava? Hlavný zloduch kníh sa nakoniec stal len menom na stenách vo filme. Smutné. Magické elementy v tomto filme nefungujú rovnako. Čo sú to za gule, ktoré má Walter vo svojej skrinke? Viete koho mi vlastne Walter v tomto filme pripomína Paxtona Fettela z hernej série F.E.A.R. Nebol by tento film lepší, keby to bola videoherná adaptácia série F.E.A.R.? Len by sa to trošku upravilo? Spravili by sme z Tirany Almu Wade a z Rolanda by sme urobili Point Mana. A čo s Jakom? To popravde neviem. Ale dávalo by to viac zmysel, než všetko čo sme videli v tomto filme. 

Okrem toho tu je ale ešte jeden veľmi vážny problém. Vôbec neviem ako sa niekto vlastne rozhodol tento film zadaptovať. Pretože to absolútne nepôsobí, ako keby sa rozhodli adaptovať knižnú sériu. Skôr ako keby si niekto popozeral iba neiktoré malé časti z kníh a pozliepal z niečoho niečo dokopy a absolútne nevedeli čo do toho vlastne dať. A výsledok je tým pádom absolútne chaotický. Buď sa o niečom nedozvieme nič, alebo sa iné veci stanú veľmi rýchlo. Ako keby ani tvorcovia nechceli šetriť niektoré veci na neskôr. Ale rovno zlikvidovať všetkých padouchov aj s deťmi (vie niekto, čo sa s nimi vlastne v tom filme stalo, než ten komplex vybuchol? Lebo ja nie.). Ani samé o sebe to nefunguje, lebo to celé pôsobí veľmi useknuto a zrýchlene. Ako keby ani tvorcovia nechceli dať toho do filmu viac. Skôr len rýchlo zlikvidovaniu padoucha, aby Veža bola v poriadku a všetko je okey. Myslím si, že najlepšie čo tento film priniesol je malé veľkonočné vajíčko v podobe kódu na otvorenie portálu na Zem a to bolo číslo 14-08. Ako aj príbeh od Stephena Kinga, ktorý bol rozhodne sfilmovaný lepšie, než toto. Film rozhodne neodporúčam. Prečítajte si radšej knihy.

That´s the look... that´s the look... THAT´S THE LOOK OF TODAY!

RA'S AL GHUL - Batman Begins

Tu máme ďalšiu postavu, ktorá je podľa mňa absolútne vynikajúca. Ra´s Al Ghul. Liam Neeson bol absolútne vynikajúcou voľbou do tejto role. Konečne človek, ktorý je silný, má veľkú charizmu, jeho myšlienky zvláštnym spôsobom dávajú zmysel, a musím sa priznať, má skutočne silný príbeh vo svojej histórii, ktorý dáva všetkému jeho konaniu zvláštny zmysel. V prvej časti filmu "Batman Begins" sa objaví ako Brucov učiteľ a priateľ, ktorý z neho urobí silnú osobnosť, akou sa neskôr stane. A keď sa objaví opätovne vo filme neskôr a predstaví sa nám ako sám Ra´s Al Ghul, všetko sa tu mení.

Tento zloduch ma fascinoval. Najmä jeho myšlienkami, ktoré skutočne vnútri hlboko dávali zmysel. Chcel vyčistiť zlo z mesta tým, že mesto absolútne zlikviduje. A nechcel veriť, že by existovala možnosť, že by sa mohlo mesto opäť postaviť na nohy a zmeniť sa. To je podľa mňa to čo robí z neho zaujímavú postavu. No nikdy sa nedal presvedčiť. Veril pevne vo svoje vlastné myšlienky a nikdy od nich neustúpil. Gotham musel byť zlikvidovaný. Či sa to niekomu páčilo alebo nie. A keď sa dostalo niečo do cesty, bolo to treba zlikvidovať.

Napriek tomu však pri sledovaní filmu má človek pocit, že v jadre nie je zlý človek. Len sa nedokáže pozrieť na niektoré veci z iného uhla pohľadu. A každý dialóg, ktorý s Brucom vedie je zaujímavý, silný a len som stále viac zvedavý kam bude jeho postava smerovať. A hoci aj ostatní zloduchovia v sérii Temný Rytier boli zaujímaví, tento je môj najobľúbenejší. 

Ešte stále pocit pretrváva. "The Circle" je pre mňa obrovské sklamanie. Ak by ste už chceli film vidieť z týmto názvom, tak vám úprimne viac odporúčam vidieť tento. Nie perfektný film, ale myslím si, že aspoň trošku zo svojho potenciálu vyťažil a viac ukázali ľudskú náturu, než tento film. Film, ktorý práve mal ukázať ľudskú náturu a ukázať nám, ako môže naša úžasná technológia, na ktorej sme všetci závislí meniť život aj v negatívnom slova zmysle. A tu práve vzniká ten problém filmu. Neukazuje nám skoro žiadne varovania. 

Kedysi mi bolo povedané - "Každá akcia vyvolá reakciu." Tento film má miesta, kde sa udeje akcia, no jednoznačne tu chýba akákoľvek reakcia, ktorá by nás do filmu dostala. "The Circle" je nám totiž viac prezentovaný ako tínedžerský film, než ako reálny thriller, ktorý z toho mal byť. Trošku teraz viac rozoberiem môj najväčší problém s filmom. Keď som v komentáre spomenul, že to na mňa pôsobí ako dlhá epizóda z "Black Mirror" podaná postavami z filmu "Divergent". Prečo to tak je?

Vezmime si dve epizódy zo seriálu "Black Mirror." "Nosedive" a "White Bear". Dajme si to dokopy. Mali by sme svet, kde ľudia sú závislí na svojej popularite a kde vás všetci natáčajú, aby všetko čo sa deje bolo dostupné úplne pre všetkých. A plus aj v "Nosedive" pracovala naša hrdinka v customer service ako tu začína naša Mae. Teraz ale si povedzme pravdu. Čo robí "Black Mirror" jeden z najlepších seriálov, aké som kedy mal možnosť sledovať sú jeho silné príbehy podané s postavami, ktoré chceme neustále sledovať. Pretože sú zaujímavé, majú svoje plusy aj mínusy a všetko čo v nich vidíme sa nejakým spôsobom odzrkadľuje v tom, kým sa môžeme stať, ak budeme lipieť na našej techonológii tak, ako na nej lipneme teraz. No v tomto filme tu máme neskutočne plytké postavy, ktorých osudy sú už vopred dané. Jediné čo nám chýbalo bola love-story. A to je spôsob, akým boli vykreslení hrdinovia v "Divergent." Veľmi priamočiaro, jednoznačne a všetko sme vedeli vopred odhadnúť. To nie sú postavy, ktoré sem mali ísť. Tento film mal byť temnejší, mal viac poukázať na thrillerové elementy a dokázať nám, že technológia môže skutočne urobiť aj nepríjemné momentky, pokiaľ to preženieme.

A tento film to ukáže dokopy - RAZ. Keď Mae predstaví "Soulsearch" a dá nájsť svojho kamaráta Mercera, ten v strachu utečie vo svojom aute a zíde z cesty a zabije sa. Lenže čo v tomto filme po tejto scénke chýba je nejaké následné vyvrcholenie. Vidíme, že Mae je po troch dňoch doma a stále sa z toho všetkého snaží spamätať. Ale prečo sme nevideli reakcie všetkých zúčastnených, čo sledovali túto šou naživo? Prečo sme nevideli reakcie prenasledovateľov, či to bolo pre nich stále také zábavné po tom, ako jeho auto spadlo z mosta? Nebolo by to oveľa silnejšie spracovanie? Akoby sa tvorcovia báli, čo by na to diváci povedali a či by to mohli urobiť aj pre mladšie publikum. Nerobte filmy tohto typu pre to, aby sme fascinovali tínedžerov a deti možnosťami techniky. Ale skôr skúste k niečomu dospieť. A tento film to nevie. Pretože žiadna iná momentka nepôsobí, že akcia vyvolala reakciu. 

Ako som už povedal, koncept filmu je vynikajúci. Tom Hanks je skvelý a myslím si, že aj Karen Gillian je dobrá. Je smutné, že mi viac prišla ako postava, než naša hlavná hrdinka. Takisto jej rodičia boli dobrí. Možno dokonca jediní, ktorí skutočne pôsobili uveriteľne. Ale Emma Watson, ťahúňka tohto celého filmu je neskutočne plytká, neslaná nemastná a nemám pocit, že by filmu pridávala dosť na to, aby sme si ju boli schopní obľúbiť. Skôr naopak. A počas celej druhej polky filmu robí absolútne nepochopiteľné rozhodnutia, ako keby sa chcela spoločnosti zapáčiť. Možno skutočne verí tomu, že "The Circle" chcú urobiť všetko len z tých absolútne najlepších dôvodov. A možno by zabránili svojimi takto zabránili možnosti, že prídu "The Newfounding Fathers" a rozhodnú sa do sveta priniesť očistu. Celkovo je tento film skutočne premrhaný potenciál. Miesto toho si viac spomeniem na to, že Beck tu vystúpil na pódiu a asi bude jeho nový klip mať zábery z filmu. Neviem. Verím, že film bude mať fanúšikov a milovníci Emmy Watson si prídu na svoje, no v rámci podania príbehu a postáv toto pre mňa zlyhalo. 

Tak ako som povedal, rozoberiem tu trošku viac film "Speech & Debate". Film, od ktorého som nič nejako výrazného nečakal, no nakoniec ma skutočne zasiahol na správnych miestach. Prečo? Lebo mám pocit, že vykresľuje život na strednej škole s reálnymi postavami a v situáciach, ktoré sú pre nich uveriteľné. A prežívajú problémy, ktoré sú pre nich realitou. A ktoré môžu v dnešnej dobe internetu a kamery v ruke každého človeka znamenať absolútnu potupu na celý život. To sú škvrny, ktoré nikdy nezmiznú. Dnes musí byť človek skutočne maximálne opatrný v každom jednom kroku, ktorý urobí.

A z toho plynie aj vynikajúca hlavná myšlienka filmu. Okrem toho podaná spôsobom, ktorý je podľa mňa oveľa lepší, než to robí väčšina filmov. Už odjakživa nás filmy učia, aby sme boli sami sebou. Lenže súčasne nás svet brzdí, pretože sú situácie, ktoré sú trápne, ktoré môžu ublížiť nielen nám, ale aj ľuďom okolo nás. Rodine, priateľom a podobne. Lenže tento film absolútne brilantne ukazuje to, že sa nemáme hanbiť za to kým sme a nemáme sa skrývať za všednosť všetkých ostatných. Naopak by sme mali dať priestor našim snom a veciam, ktoré pre nás znamenajú maximum, pretože ak ich v sebe zakopeme, budeme rovnako všední ako všetci ostatní. A mohli sme dokázať veľké veci. A na jednej strane to učí tínedžerov nehanbiť sa za to, kým v skutočnosti sú, ale rovnako aj dospelých, aby nedemotivovali svoje deti k tomu, aby sa správali reálne a zodpovedne. Lebo nikdy inokedy už neurobíme rozhodnutia tak sebaisto ako v našich tínedžerských časoch na strednej škole. A tento film to ukazuje vynikajúco.

Okrem toho to ale rovnako má v sebe vynikajúcu voľbu skladieb. Jednu z nich sem pridávam vo videu. Dobrá hudba dokáže vo filme skutočne správne navodiť atmosféru, dokáže nás do toho vtiahnuť a prináša nám ešte silnejší zážitok. A v prípade tohto filmu je to umiestnené skutočne v správnych scénkach, ktoré dotvárajú atmosféru momentiek. Bleachers tu zahrajú svoju skladbu "Rollercoaster" , máme tu Georga Michaela a jeho "Freedom" alebo "Tonight" od Magic Man. A všekty sem pasujú skvele. 

Ale čo na tomto filme funguje absolútne najlepšie sú podľa mňa postavy. Rozoberiem ich postupne zvlášť, lebo každý si zasluhuje svoj priestor. A začneme Solomonom, ktorý by chcel byť dobrým novinárom a spisovateľom. No politika školy je cenzúrovať správy a nepísať o veciach, ktoré sú nepohodlné. A do krúžku sa dostane najmä preto, aby dokázal zlepšiť svoje schopnosti. Je vždy veľmi sebaistý a preto mu aj veľmi ublíži jedna momentka vo filme. Keď sa všetci rozhodnúť ukázať svoje schopnosti na talentovej súťaži zo školy nepochopí zadanie a strápní sa absolútne na plnej čiare. A už by v tom bol čert, aby to neskončilo na internete. A v mnohom ho to zasiahne, no nakoniec správne nakopne urobiť správnu vec. 

Diwata je trošku špeciálny prípad a pôsobí najviac uveriteľne zo všetkých. Je to neúspešná vlogerka, ktorá najviac sníva o tom, že bude herečkou. Lenže všetky jej prejavy končia absolútne neprijato, lebo nevie do toho dať správnu hereckú etídu. A iba sa snaží všetko riešiť silou a pretláčaním sa všade, kde sa dá. Okrem toho je aj veľmi direktívna a má veľmi vážne problémy so svojou mamou. Má pocit, že jej absolútne nerozumie a nakoľko je aj členkou rady rodičov na škole, všetko čo urobí sa musí poriadne pretriasať. (Mimochodom, všetci traja hlavní hrdinovia majú rodičov v rade. Nebudem to tu neustále opakovať, ale nespomenul som to na začiatku. Takže som mal pocit, že by bol správny čas). Ale nakoniec sa všetko medzi nimi môže dať do poriadku. A ukáže sa, že majú k sebe bližšie, než si mysleli. A krúžok jej pomôže sa lepšie socializovať aj zlepšiť kvalitu svojich vlogov.

A nakoniec je tu Howie. Ten je homosexuál, ktorý sa len nedávno prisťahoval, nikoho tu dokopy nepozná a má pocit, že je jediný gay na škole. A chcel by bojovať za svoje práva na škole, a chcel by na škole založiť klub, kde by sa mohli ľudia ako on stretávať a spoznať sa. Miesto toho sa ale od riaditeľ dozvie, že by mal ísť radšej do klubu recyklácie odpadu. Zaujímavé. Takisto sa o ňom dozvieme o človeku, ktorý bol šikanovaný, mal problémy s ľuďmi okolo seba a neustále mal pocit, že všetky jeho rozhodnutia nemajú priaznivý účinok na popularitu jeho rodičov a tak sa nakoniec utiahol do seba. Všetkým toto priateľstvo pomôže spoznať jeden druhého a dokážu si dať správne rady do života. A z toho plynie aj tá vyššie spomínaná hlavná myšlienka.

Osobne tento film odporúčam vidieť. Má to podľa mňa skvelú atmosféru, veľmi dobré postavy, je to aj slušná a dobre napísaná komédia a myslím si, že dáva všetkým divákom dobré rady do života. 

"MARNIE" - When Marnie Was There

Čo by som mohol povedať k tejto postave? Film "When Marnie Was There" videlo podľa mňa len veľmi málo ľudí a je to škoda. Myslím si, že už dávno som nevidel tak krásny, hlboký, silný a emotívny film, ktorý by ma maximálne dojal. Lenže čím je to spôsobené? Vďaka dvom úžasným postavám Anne a Marnie, ktoré ukážu skutočne silnú dávku priateľstva. A o jednej postave si tu niečo povieme a tou bude "Marnie."

Čím si ma táto slečna okamžite podmanila? Svojím večným úsmevom, radosťou, ktorú rozdávala všetkým naokolo a chcela len, aby sa všetci jej blízki cítili dobre. Napriek tomu, že ona si moc lásky neužila. Jej rodičia boli bohatí, neustále na Marnie nemali čas a cestovali niekam preč. Ostávala tak v rukách svojej opatrovateľky a slúžok, ktoré ju šikanovali. A dlho jej trvalo, než sa z toho konečne oslobodila a mohla si vziať za muža jediného človeka, ktorý pri nej neustále stál.

Lenže ako to už býva, veci sa nemusia ani v budúcnosti stať jednoduchými. Marnie bude mať dcéru, ktorá neustále bude chcieť žiť svoj život po svojom a nebude chápať, prečo sa nebude chcieť vrátiť domov a prečo sa rozhodla žiť v obyčajnom živote, keď mohli byť bohatí. ... A všetko to medzi nimi vyvrcholí, kde matka s dcérou stratia spoločnú cestu. Všetko sa to ale zmení narodením jej vnučky. Lenže kúsok na to jej dcéra umrie a Marnie sa bude o svoju vnučku starať sama. A ako sa táto vnučka volala? Anna. Bohužiaľ to opäť nebude trvať dlho, lebo Marnie o dva roky na to umrie a Anna skončí v detskom domove.

No keď Anna pôjde k svojej tete a strýkovi, ocitne sa v mestečku, kde Marnie pôvodne žila a jej starý dom ju bude fascinovať. A takto sa obe stretnú ako dievčatá a vzniká tu jedno z najkrajších priateľstiev, aké som kedy v živote videl. Nielenže animácie v tomto filme skutočne nádherné, ale okrem toho v nej nádherne zachytávajú jej láskavosť, úprimnosť a dokonca v určitých momentoch aj strach. Neviem ako inak by som Marnie popísal. Osobne by som doporučil najviac si pozrieť film. Aby ste ju mali možnosť spoznať sami. Jeden z najkrajších filmov čo som videl, jedna z najúžasnejších postáv, aké som kedy mal možnosť spoznať. 

BROOKE CARDINAS - Mistress America

Nakoľko sa mi dnes chce písať, tak si povieme niečo ešte o jednej mojej obľúbenej postave. Konkrétne Brooke Cardinas z filmu "Mistress America." V prvom rade pochválim absolútne excelentnú hereckú voľbu v podobe Grety Gerwig do tejto role. Popravde stále rozmýšľam, či sa mi páčila najviac tu, alebo ako Maggie vo fime Maggie´s Plan. Jedno však viem určite. Ak by som si mal vybrať postavu, ktorá mi v jej podaní sedela absolútne najviac, tak by to bola táto. Prečo?

Brooke je podľa mňa postavou, akou by sme občas chceli byť všetci. Keď si vezmete celý film, tak reálne nemá skoro vôbec nič. Má len veľké množstvo vízií, dobrých priateľov a snaží sa žiť naplno a robiť všetko čo má najradšej. Napriek tomu, že viac do toho investuje, než z toho má. Lenže čo ju robí ako postavu výnimočnú je podľa mňa jej ohromný optimizmus. Brooke nad ničím nelamentuje, neľutuje sa, ani svoj život ani nič. Presne naopak. Prežíva každý deň s obrovským úsmevom, snaží sa robiť ostatných okolo seba šťastných a vždy verí v to najlepšie. Ako sama povie: "I´ll figure it out. I always do." Neviem si osobne predstaviť nikoho iného v tejto role a bola to rozhodne aj rola, vďaka ktorej som si Gretu začal všímať oveľa viac. Pretože spôsob, akým ju podala funguje na sto percent. Neviem si tam predstaviť nikoho iného.

Plus si vezmime aj jej vzťah s Tracy. Okamžite ju prijme ako svoju sestru (hoci jej otec si ešte nevzal matku Tracy) a otvorí jej celý svoj život. A preto dokážeme pochopiť jej hnev v kombinácii s obrovským sklamaním po tom, čo si prečíta poviedku od Tracy - Mistress America. Pretože to, ako ju vykreslí právom bude považovať za obrovskú zradu. Človek by síce mohol mať argument, že to spísala len po prvom večeri, ktorý s ňou strávila, a keď ju mala možnosť viac spoznať, všetko to zmenilo. Ale na druhú stranu to Tracy nedávalo právo ju takto súdiť. Takže jej hnev je absolútne pochopiteľný.

Každá scénka, kde sa Brooke objaví je podľa mňa skvelá. Jej úsmev človeka zahreje, je energická, je ohromne vtipná a celý čas si človek s ňou užíva každý moment. A najlepšie to je podľa mňa vidno počas celej časti u návštevy jej bývalej kamarátky Mamie-Claire. To je ohromne vtipná časť filmu. Nemôžem ale povedať, že by to celé stálo len na nej. Každopádne považujem za ohromné, ak ma dokáže herečka jednou rolou presvedčiť, že chcem poznať všetky jej filmy. A teším sa, s čím príde Greta nabudúce. Každopádne jej podanie Brooke Cardinas z nej pre mňa urobilo jednu z mojich najobľúbenejších filmových postáv.

Ahojte ľudia. Rozhodol som sa priniesť do svojho denníčka trošku viac informácií. Možno vás to bude zaujímať, možno nie, no pokiaľ áno, tak Vám postupne predstavím pár svojich najobľúbenejších filmových postáv. Toto sú postavy, ktoré z rôznych dôvodov spôsobia, že sa na filmy pozerám rád viackrát. Napríklad sa s nimi a ich príbehmi viem veľmi stotožniť, alebo ma proste len dokážu maximálne fascinovať počas celého filmu. Viem, že by som mohol dať obrázky aj na svoj profil, ale myslím, že takto to bude lepšie. Dokonca im môžem venovať aj viac priestoru. Postupne ich sem popridávam viac. Takže začnime.

"WRECK IT RALPH" - Wreck It Ralph

Ralph je jednou z mojich absolútne najobľúbenejších animovaných postavičiek. Myslím si, že v málo postavách som našiel toho toľko, čo by na mňa úprimne zapôsobilo. Možno je tu ešte jedna výnimka, ale k nemu sa dostaneme neskôr. Túto postavičku mám veľmi rád (a aj preto sa teším, že ju v roku 2018 budem mať možnosť vidieť opätovne na filmovom plátne), pretože asi s nikým som sa v živote vo filme nedokázal tak stotožniť ako s Ralphom. Je to skutočne postava, ktorá je mi asi zo všetkých filmových hrdinov, čo poznám najviac podobná a preto aj najviac blízka.

Celý život chce Ralph len jediné. Aby ho ostatní hrdinovia jeho hry akceptovali a brali ho ako priateľa. Pretože sa cíti veľmi osamelý, žije na smetisku z tehál, kým všetci ostatní môžu byť v murovanom baráku, ktorý má počas hry likvidovať. Lenže kým ostatné postavičky sa dokážu počas závierky normálne baviť a oslavovať spolu, Ralph je z kolektívu ale vyčlenený, nakoľko je pre nich len zloduch hry, ktorý je tam len na to, aby zlikvidoval ich barák, ktorý musí Felix opravovať. Pritom má však dobrácke srdce, len sa cíti byť veľmi frustrovaný a sám.

A aj preto sa rozhodne odísť a skúsiť veci vyriešiť inak, aby presvedčil ostatných vo svojej hre, že je rovnako dobrý. No súčasne sa do toho potom pridáva aj jeho ďalšia vlastnosť. Nie je schopný veci veľmi opraviť, skôr likvidovať. Lebo bol tak vymyslený. A aj ja som v mnohom viac kazisvet, než stvoriteľ. :)

Keby som ale mal povedať jeho najúžasnejšie momentky, tak si povedzme, že je spočiatku trošku egoista, no súčasne ho dokážeme pochopiť. Pretože má niekto pocit, že ním všetci naokolo opovrhujú, prečo by mal s nimi ostávať. No rovnako je vidno, že mu záleží aj na druhých. A je to najmä vidno počas filmu, kde sa rozhodne Venelope pomôcť. Pretože ako prvá v ňom bude skutočne vidieť niekoho iného, než všetci okolo neho. A ten pocit spolupatričnosti je veľmi dobre spracovaný. Áno, následne musí urobiť niečo hrozné s dobrým úmyslom, no uvedomí si svoju chybu keď pochopí, že bol iba zmanipulovaný nesprávnym človekom. Chce konať dobro, mnohé pokazí, no jeho dobré srdce a ochota urobiť pre druhých všetko je podľa mňa to, čo robí z Ralpha jednu z mojich najobľúbenejších filmových postáv. Plne ho dokážem pochopiť, absolútne vo všetkom sa s ním dokážem stotožniť a jeho dobré srdce je silnejšie, než akýkoľvek zloduch. A teším sa, až ho uvidím znovu.

Tu máme ďalší film, ktorý by si trošku zaslúžil asi detailnejší názor z mojej strany - "Agáva". Film, kde ma veľmi mrzelo, že sa mi nepodarilo dostať do kina, no po tom, čo som mal možnosť film reálne vidieť, zmenilo sa to všetko na "Vďaka Bohu." A úprimne ma to mrzí, že musím o tomto filme hovoriť v negatívnom, no jednoznačne toto nebol film, ktorý som očakával. Je pravda, že keď som už videl hodnotenia ostatných na CSFD, mohlo ma to trošku presvedčiť, ale ako mi jeden kamarát povedal - "ja som optimista" a snažím sa vidieť vždy to dobré. A vďaka tomu mi mnohé filmy, ktoré od kritikov končia v odpadoch dokážem ja vnímať pozitívnejšie. No pri tomto filme nielen platí, že som sa s názormi ostatných stotožnil, dokonca mám pocit, že som vo svojom ratingu išiel ešte nižšie, než som si myslel pôvodne, že pôjdem.

Okey, pozrime sa na tento film z tohto uhla. Nemôžem povedať, že by v ňom neboli pekné zábery. Nemôžem povedať, že by Katarína Šafaříková nebola pekná žena, na ktorú sa dobre pozerá. Ale nemôžeme na tom stavať celý film, lebo výsledne to celý film posúva nebezpečne nízko. Ak sú toto jeho najväčšie kvality, no zlyháva v absolútne základných veciach, tak máte veľký problém. Osobne si myslím, že všetko zlé asi stojí na pleciach Ondreja Šulaja, ktorý pracoval na tomto projekte asi príliš dlho a možno mal od neho upustiť a rovnako sa nemal posadiť do stoličky režiséra. Pretože mám pocit, že už dávno som nevidel takto režijne nezvládnutý film.

V prvom rade sa pozrime na herecké kvality a dialógy. Nikto v tomto filme nepodal dobrý výkon. Všetci pôsobia, ako keby absolútne nevedeli akým spôsobom jednotlivé dialógy podať. A úprimne sa im ani nedivím, lebo takto kvetnaté vety sa v reálnom jazyku ani nedajú povedať tak, aby vyzneli prirodzene. A bojím sa, že oni to vedeli. A neviem či nebol dostatok filmového pásu (alebo či všetky zásoby na seba navinul premietač v scénke s kinom, ale celkovo mám pocit, že tvorcovia vôbec neskúšali jednotlivé scénky na viackrát. Celé to tým pádom pôsobí ako nepodarené divadlo, ktoré nemôže ohromiť absolútne nikoho, lebo nielenže nás absolútne nezaujíma čo sa deje, ale ani herci nevedia nijako svojich divákov presvedčiť o tom, že sa pozeráme na niečo úprimné a prirodzené. Úprimná otázka - Kto v živote rozprával tak, ako všetci v tomto filme? Prečo tu musí jeden z hrdinov mať prednášku aký dôležitý je vrchný gombík na košeli? Alebo ako to on povedal - "jeho milovaný gombík." 

V tomto tkvie celá podstata problému tohto filmu. Ak nefungujú základné, a najdôležitejšie veci, ako môžeme chcieť, aby to bolo pre divákov príjemné na pozeranie. Môžete do toho napumpovať prírodných záberov koľko chcete. Môžeme tam mať zakázanej lásky a erotiky koľko chceme. Ale absolútne nás to nebude zaujímať, lebo nič nás nedrží pri tom, aby sme s týmto filmom vydržali ďalej. Ja som to chcel vypnúť. A to sa mi stáva málokedy. "Agáva" ako film absolútne zlyhal. Absolútne nepresvedčivý scenár, mizerné herecké výkony, otrasné dialógy a zúfalá réžia z toho robia slovenskú filmovú katastrofu roku 2016. Ale úprimne poviem, nie som na film naštvaný. Som len strašne sklamaný. Sklamaný z toho, že dnes vznikajú ešte filmy ako je tento. Pretože už by sme mali byť kvalitatívne niekde úplne inde.

Film, o ktorom som už chcel napísať toho veľa v čase, keď som ho dopozeral. Poďme teda konečne na to. "Unforgettable" bol jedným z mojich najobľúbenejších filmov roku 2016. A mohol za to najmä fakt, že v celom filme všetky emócie fungujú na sto percent. Film nám veľmi dobre predstaví našich piatich hrdinov, ktorí pôsobia ako najlepší kamaráti. Ale aj medzi tými môžu občas nastať problémy. Keď veci skomplikuje láska.

Povedzme si v prvom rade niečo o Sook. Plne jej rozumiem. Nikdy neopustila ostrov, lebo má chorú nohu a najviac si praje, aby mohla normálne chodiť, aby mohla vidieť svet a prežívať život naplno. A v roku 1991, kedy sa film odohráva sme ešte neboli všetci prepojení s celým svetom vďaka internetu. A to robí z filmu ešte oveľa príjemnejší zážitok. Lebo nepotrebuje sa spoliehať na moderné vecičky, bez ktorých by sme si dnes nevedeli predstaviť život. A preto sa z tohto nestáva žiadny jablčný sad, ani nič podobné. A to robí pre mňa film ešte oveľa viac zaujímavý.

Ale rovnako aj priateľstvo medzi všetkými piatimi hrdinami je veľmi uveriteľné. Mrzí ma, že si už nepamätám mená jednotlivých postáv, no povedzme si to iba takto... keď ich sledujete, máte v nich plnú dôveru. Smejú sa spolu, prežívajú spolu tresty a vždy sa snažia všetci urobiť ich kamarátku Sook šťastnú. Vynikajúco je to najmä vidno počas karaoke show, kde sa ju pokúšajú dostať na pódium vo vozíku, lebo vedia, že peši by to nestihla. A to by skutoční priatelia mali robiť pre toho druhého vždy. Stáť pri sebe a pomáhať si čo najviac. 

Ale rovnako aj love story je úprimná. Sil úprimne Sook ľúbi a trápi ho, že jej múti hlavu mladý doktor, ktorý tvrdí, že ju dokáže vyliečiť a chce ju vziať so sebou do mesta. Lenže ako sa potom dozvie, v skutočnosti jej nemôže pomôcť ani on. A všetko sa v tomto momente začína meniť. A ja musím priznať, že tá žiarlivosť je jednoznačne viditeľná, no najmä film vynikajúco zobrazuje ešte aj ďalšiu vec.

A tou je fakt, že každý občas môžeme v hneve povedať veci, ktoré neskôr môžeme ľutovať. Len nikdy si nie sme vedomí, že môže nastať niečo, čo všetko zmení situáciu. Smrť. Nechcel som to spoilovať v komentári, no tu si to dovolím. Sook zomrie. Alebo lepšie povedané, keď si uvedomí, že nikdy nebude môcť byť normálna a všetku nádej, ktorú do niečoho investovala zrazu stratila, od žiaľu si siahne na život.

A táto situácia aj zasiahne jej priateľov, ktorí si celú situáciu vyčítajú. A nikde to nie je lepšie vidno, ako v scénke, keď ju sami chcú pochovať s úctou ako sa patrí. Najmä preto, že všetci ostatní vidiečania to odmietajú, nakoľko si siahla na život. A každý z jej priateľov si to vyčíta a každý má pocit, že je to jeho vina. A vznikajú z toho veľmi silné momentky, kde sú poriadne hádky a súčasne silné výčitky svedomia. Kde som naposledy videl niečo zobrazené takto? Preto to pre mňa funguje maximálne. 

Veril som všetkým týmto postavám. Úplne každej jednej. Či už v častiach v minulosti, alebo aj v súčasnosti. Možno je pravda, že úvod, kde Sil dostane kazetu s poslednou nahrávkou od Sook, ale vôbec mi také veci nevadia. Pretože som vďaka tomu dokázal zažiť film, ktorý je pre mňa skutočne plný skvelej atmosféry a má v sebe dostatok všetkých prvkov, ktoré vo filme mám rád. A preto tie slzy počas konca filmu boli úprimné. A nielen zo strany všetkých našich hrdinov, ale aj z mojej. Lebo som to všetko mohol prežiť spolu s nimi a pochopiť ich. A to je všetko čo som od filmu chcel a splnilo sa mi. Teším sa, až si tento film čoskoro pozriem znovu. Zážitok, aký sa často nevidí. A prial by som si, keby som sa nejakým spôsobom mohol dostať k DVD pre tento film. Lebo sa úprimne stal pre mňa srdcovou záležitosťou.