tron

Jedna z prvých zombíčin. Čierno-biela White Zombie vsádza na klasických zombies, teda šamanské woodoo zaklínadlá na ovládnutie ľudských duší, k čomu dochádza z rôznych príšin. Až o niekoľko desaťročí neskôr podžáner reštartoval a poriadne nakopol Romero v Noci živých mŕtvych. Problém je len v tom, že kvôli drakulovskému Bélovi Lugosimu snímka stráca na tajomnej atmosfére a miestami pripomína grotesknú rozprávkovú paródiu plnú smiešnych kvázi uhrančivých pohľadov. Za zásluhy podžánru 3*.

To je vtip? Toto sa dá pozerať, len ak sa vopred pripravíte na to najhoršie, čoho je Roger Corman schopný. A ani tak sa nebudete príliš baviť kúzlom nechceného. Snímka je nakrútená fakt veľmi zle a netvor príde na scénu až niekde v polovici. A dovtedy? Dovtedy nič. Vlastne ani potom.

„To neděláš dobře s tou sirkou, Jaromíre.“ Parádna klasika odohrávajúca sa v malebnom dedinskom prostredí, ktoré v skutočnosti až také malebné nie je (chorobná žiarlivosť, domáce násilie, alkoholizmus). Napriek viacerým temným scénam režisér nerobí ťaživú sociálnu drámu, ale zostáva poetický a nádherne povznášajúco neškodne humorný ("Že vy jste se zase kochal, pane doktore?"). Lars von Trier by z toho urobil humusácky existenciálny horor. Kameraman skvele zachytáva pôvabné zákutia dediny a okolia plného lesov, rybníkov a rozľahlých polí. Výborné herecké obsadenie (Čepek, Labuda, Bán, Šafránková, Svěrák a báječný Hrušínsky, ktorý v praxi dokazuje pravidlo menej je niekedy viac), kultové dialógy a sympatická atmosféra. Dozviete sa, z ktorého schodu je pivo najideálnejšie vychladené. Fakt nechápem, ako sa dá napísať niečo s takým gigantickým množstvom hlášok ("Jako na funkci rostlináře?" - "No to už vůbec ne."; "No to jste družstevníci?"; "A zejména zájměna osobní."; "Takže prosím vás, hlavně aby ten ručník měl."; "No a co? No a co?!"; "Je to cestopisný, trochu erotický."). Vadilo mi azda až príliš poviedkové rozprávanie. Proste to nemá scenár, ktorý by šiel z bodu A cez bod B do bodu Z, ale skáče to medzi postavami a sem-tam osud niektorej pozabudne dokončiť (ako prebehol rozvod? Konal sa vôbec? A čo syn, nepokúsil sa o druhú samovraždu?). A Júliusa Satinského mám rád, ale jeho cameo mi tu pripadalo dosť zbytočné. Ale to sú skutočne len kozmetické chyby.

„Preboha, pane, tie náboje boli ostré?" - "Áno. A ten medveď bol skutočný?" - "Nie, bol to chlap v kostýme." Skvelá pop-kultúrna zábava, na ktorej je obdivuhodné, že Matt Groening a spol. napriek stovkám rokov, ktoré na tomto kreslenom žltom seriáli pracovali, nezačali stagnovať (hoci niektoré epizódy sú, pochopiteľne, slabšie). Nie som žiadny geniálny fanúšik, ale vždy som si rád niektorú časť pozrel a nikdy som sa vyložene nenudil (každopádne, prvé série ma rozosmiali, kým pri neskorších som sa spravidla "len" usmieval).

Kurňa, čo za blbosť som si to zase stiahol. Ale ktorý fanúšik hororu by predpokladal, že film s názvom The Phantom Ship, navyše nakrútený ešte v starej škole (1936) a s Belom Lugosim v hlavnej úlohe, dopadne tak zle!? Mám rád temné more a strašidelné lode, ale tento film má taký zlý až nulový scenár a takú biednu réžiu, že napätie nikde - a strach? Kdeže, strach tiež žiadny. Dobre staré, dobre zlé. Perfektný dôkaz, že staroba nerovná sa kvalita, ide predsa o príbeh, VŽDY oň išlo... a niektorí ho „veľmi rozumne“ podceňovali, kde sa len dalo.

Legendárny Murnauov na Slovensku za právnym oddelením Brama Stokera nakrútený UPÍR NOSFERATU odchodom z nebývalo atmosferického grófovho hradu stráca na atmosfére, ale to bol údel už aj mizernej knižnej predlohy.

Pôvabná, doslovná (až na tú nešťastnú ženu, ktorú by ste v knižke hľadali zbytočne), nemá a čierno-biela adaptácia Doyleovho ("Pes baskervillský") útleho chlapčenského románu stojí na atmosfére veľkého dobrodružstva, výkone cholerického mastodonta Wallacea Beerya (profesor Challenger) a silných trikoch.

„Hrdosť je to to jediné, čo mám. A čo mi nemôžu zobrať.“ Keď som videl Príbeh o rytierovi v kine ako stredoškolák, bavil som sa. Preto, keď som ho zahliadol cválať televíznym programom, neváhal som a sadol som si pred obrazovku natešene, ale zároveň aj podozrievavo a s miernymi obavami. Predsa len, od návštevy kina sa veľa zmenilo, dospel som nielen ja, ale aj Heath Ledger. Preto ma potešilo, že po rokoch som si k tomuto ľahkou rukou nakrútenému ťažkoodencovi našiel cestu rovnako rýchlo a bez okolkov, ako kedysi. Paul Bettany ako spisovateľ Chaucer („Teraz som síce nahý, ale napíšem o vás poviedku a vy v nej budete nahí navždy.“), brutálny cholerik Alan Tudyk (smrteľne vážne rozzúrenému davu: „No poďte, všetkým vás strieskam!“), špitálnik Mark Addy, vznešene mužný James Purefoy („Obaja sa na niečo hráme a obom nám to príliš nejde.“), diskotéka (wtf?), písanie listu, Queen, lesy, kone, hra s jasnými pravidlami, slepý otec, „lebo nie terč ale šíp“. Predovšetkým som sa ale v spoločnosti mladej a talentovanej bandy cítil dobre. Možno je to troška pridlhé a českí štatisti sú rozpačití (s úsmevom pozerajú do kamery a rozhodne nevedia dobre zahrať „krvilačný dav“), ale no a čo, wtf nikdy nie je dosť.

Béčko, ktoré osloví len fanatických fanúšikov Yuznaovho/Gordonovho originálu (1985) a milovníkov chodiacich penisov. Viac v mojej recenzii na Studna.net: http://www.studna.net/reviews/407/

„Zlatko, na víkend príde moja mama, čo kúpim?“ – „Vodku a krabičku ibuprofeínu.“ Vydarený sitkom, inšpirovaný predchádzajúcimi televíznymi programami Petra Marcina a Andyho Krausa Uragán a Hurikán, kde pôvodne postavy kamarátov poľovníka a kutila začínali. Kvalitné herecké obsadenie takmer úplne zbavené otravných cameo vystúpení, šikovné scenáre, tajomný Igorko Skotnický, svižné dialógy a vtipné okamihy. Svojho času klasika.