Recenzie (210)
Fallout (2024) (seriál)
Seriál vyzerá viac ako brožúra pre návštevníkov Universal Theme Parku rezaná krvou a všadeprítomným debilným marveláckym humorom, než presvedčivý postapo svet. Dostali sme tak hlúpučký Westworld v podobe, ako si ho predstavuje Bethesda. Treba sa preto pripraviť, že sa tu (narozdiel od minuloročného The Last of Us) jasne cieli na pubertálneho diváka, ktorý sa obtrel maximálne o Fallout 4 a 76, ktoré majú bližšie k Borderlands než k temným pôvodným Falloutom. Mladšiemu Nolanovi už tak skoro znovu na lep neskočím.
Hrozba smrti (2024)
Pohodičková southern comfort guilty pleasure s namakaným soundtrackom, ktorý mi putuje rovno do auta, dobre odvedeným technickým remeslom a pošahaným CMG, ktorého podozrievam, že toho psychopata ani nemusel hrať a len bol sám sebou. Palec hore za Artura Castra, ktorý si s McGregorom podáva comic relief štafetový kolík a la Alternatino. Liman s Gyllenhaalom si natočili remake len tak pre radosť a keby Jack Reacher jedného dňa vystúpil z Greyhoundu na Floride, nevyzeralo by to inak.
Dokonalé dni (2023)
Wenders si strihol svoju slice-of-life variáciu na Jarmuscha a Perfect Days skutočne miestami chutí ako Paterson bez haiku, ale zato s americkými 60s a 70s skladbami ako z románov od Murakamiho. Na prvý pohľad sa môže zdať, že celý film vznikol len na základe toho, že Wendersa v Tokyu po miske mapo tofu prepadla sračka a náhodou v Shibuyi objavil projekt The Tokyo Toilet so 17 ultradizajnovými verejnými záchodmi. Postupne ale príbeh v drobných epizodických náznakoch v duchu komorebi (slnko presvitajúce cez listy stromov) odhaľuje svoje letmé kontúry a aspoň mne vo finále prišiel trochu prostučký a s klasickou pointou desiatok iných festivaloviek, že všetci žijeme tak ako najlepšie vieme. Posledná scéna sa vzhľadom k predošlému pointou tlačí už príliš in-your-face (no pun intended), ale inak sa mi minimalistický a meditatívny štýl rozprávania veľmi páčil.
Fremont (2023)
Príjemná minimalistická festivalovka s takmer nepostrehnuteľným humorom, nenápadne krásnou Anaitou a opäť raz pohodovým Jeremym. Prirovnania k Jarmuschovi celkom sedia, film má dokonca aj svojho afgánskeho Toma Waitsa (scény v reštaurácii). Tempo je pomalšie, ale Jarmuschovi fanúšikovia patria medzi tých trpezlivých... koniec-koncov, na Jimov ďalší film si ešte počkajú do 2025.
Zabiják (2023)
Iba Fincher dokáže stvoriť satirickú metaforu na konformitu skrz niečo tak antikonformné ako je "just another day in the office" v živote nájomného vraha. Killer nemá chuť na alfa revoltu Tylera Durdena, práve naopak - akceptoval svoje miesto v konzumnom korporátnom svete... žerie McDonald's, chlípe Starbucks, robí si wishlisty na Amazone a to, že popri tom odprace zopár existencií je preňho len ďalší dokončený ticket v queue predtým, než sa odpichne a ide domov - a to aj vtedy keď sa jedná o osobnú pomstu. Killer je čierna komédia, v ktorej Fincher oholil postavu vraha o všetky ikonografické prvky, ktoré si spájame s cool hitmanmi a necháva ho opakovane pochybiť a ktorá tentokrát nenúka kritiku spoločnosti ukričaným palahniukovským ale naopak introvertným hlasom, no divák si to uvedomí až s medvedím vtipom Tildy Q-Tip Swinton a po poslednej vete filmu, ktorá prevráti všetky vnútorné monológy naruby. Výborný Fincher s jemu typickým chiaroscuro vizuálom, ktorému by som nadelil aj plný kotol, ak by nemal na konte ešte väčšie pecky. Jediné, čo ma mrzí je soundtrack, ktorý je pre mňa v rámci NIN tvorby poprvýkrát pri samostatnom prehrávaní rýdzo funkčný a poslucháčsky prevažne neprívetivý, čo bol vzhľadom na nihilistický koncept asi zámer.
Mission: Impossible Odplata - Prvá časť (2023)
Po dvoch výborných M:I to McQuarrie neskutočne dojebal. Po sterilnom intre plnom blbých rečí nasleduje akcia, ktorá je slabým odvarom naháňačiek z Rogue Nation a Falloutu, len aby ju následne vystriedala ešte debilnejšia rozťahaná rozprava o ničom v Benátkach, ktorá už významne konkuruje v dementnosti marvelovkám. Celý scenár pôsobí, akoby ho napísala AI a prvých 90 minút by som bez milosti vyškrtal. Chémia medzi postavami sa vyparila, každý sa tvári vážne ako hovno a prednáša fatalistické repliky, ktoré dnes znejú trápne už aj vo videohrách. Namachlená Pom Klementieff s katanou sem asi zablúdila z kastingu Johna Wicka. Trošku to zachraňuje záver vo vlaku ale inak DR1 vo svojej nezáživnosti vážne konkuruje M:I 2. A to som v auguste vyplakával, že som to nestihol v kine...
Ninja korytnačky: Mutantský chaos (2023)
Rogen s Goldbergom narobili z originu mnohých postáv riadny milkshake, kde ich dynamika buď nebude dávať v pokračovaní vôbec logiku (prekopanie zrodu Splintera úplne zabilo možnosť zúžitkovať Shredderovu Oroku/Hamato pomstu), alebo je úplne anachronická (April, Mutanimals). Návrat k Archie Comics TMNT Adventures koreňom sa tak koná len veľmi čiastočne. A hoci si tvorcovia na sequel odložili dobre dláždenú cestu Foot Clanu, snaha o replikáciu Spider-Verse rehashu pokrivením hlavných postáv a Mutanimals tu v mojich očiach až tak dobre nedopadla. Audiovizuál je ale fakt super a 90s kids si tu nájdu kopu odkazov (Hey Arnold, Vanilla Ice, Eastman High...).
Strážca poriadku - City Primeval (2023) (séria)
Po prvej epizóde sa City Primeval javí ako poctivé starosvetské krimi, ktorému neublíži ani relokácia do Detroitu, pretože Givens a leonardovské dialógy sú v E01 prítomné. Veľmi rýchlo sa ale ukazuje, že predloha nemala s Justified pôvodne nič spoločné a začína byť cítiť snahu kriesiť osem rokov práchnivejúcu mršinu. Justified je po dekáde totiž už taktrochu vecou spomienkového optimizmu, kde celý šarm stál na Olyphantovi, Gogginsovi a apalačskom vidláctve. Namiesto aby tvorcovia ostali verní tomu, čo fungovalo, naservírovali síce pre seriál geneticky hodnoverného záporáka, ale úplne zmenili zvyšok DNA špirály. Keď už sa po 8 hodinách konečne zjaví Boyd, jeho cameo pôsobí ako nesahat-pouze-koukat provokácia diváka, navyše s neistým sequelom. Mal to aspoň zrežírovať Tarantino, ako sa pôvodne plánovalo.
Billion Dollar Heist (2023)
Rok poctivo budovaný cyber heist, ktorého genialita spočíva rovnako v technickom skille ako aj v trpezlivosti. Dokument natočený dynamikou, ktorá mi pripomenula Zero Days ukazuje, že aj pedantne naplánovaná operácia, ktorá vysnorila každú vulnerabilitu od spear phishingu a lacných nesegmentovaných switchov v banke, až po absenciu FED hotlinky počas víkendov, môže vo veľkej miere stroskotať na nepredvídateľnej komickej náhode, preklepoch vo SWIFTe a Lazarus rukopise (Sony/Interview attack). Na druhú stranu ale tam, kam nedosiahla korupcia, pomohla nekompetentnosť úradníkov a politikov. Heist, ktorý síce sám o sebe nemal devastačnú a ekonomickú silu Stuxnetu, NotPetya alebo WannaCry, ale projektový manažment, aký sa za ním skrýval by sa mohol vyučovať. V dokumente sa zišlo niekoľko známych tvári zo Symantecu, Broadcomu a ďalších cybersec firiem, z novinárov mi chýbal Brian Krebs. Zásluhy Kaspersky Labs sú z pravdepodobne geopolitických dôvodov opomenuté. Billion Dollar Heist si užijú rovnako laici ako i my od fachu. Osobne by som ale obetoval pár minút vysvetlovačiek a dal viac priestoru podrobnejšej investigatíve na spôsob Wirecard.
Unesený let (2023) (seriál)
Idris si to viditeľne užíva, no dej je s každou epizódou deravejší ako vzdušný priestor Rumunska. Nevidí sa často, že britský scenár trpí americkými tropes a znásobuje to ešte i prevažne nesympatickým obsadením. Ako-tak atmosféru to má možno vtedy, keď si to pustíte na skrátenie času počas interkontinentálneho letu, ale inak je to po nádejnom rozbehu nemastné a neslané ako lietadlová strava.