Madison

Prekrásny dojemný príbeh, ktorý ponúka pohľad na druhú svetovú vojnu z úplne iného uhla než z bežných vojnových filmov najmä priamo z frontu plného krvavých bojov. Režisér diváka intímnym spôsobom zoznamuje s ústrednými postavami, najmä nás zasväcuje do naivných predstáv malého chlapca o vojnovom šialenstve. Pomo tvrdí, že v podaní Polanskeho by toto mohlo byť veľkým filmom, no dovolím si tvrdiť, že Polanski natáča skôr syrové filmy a nevedel by divákovi tak komorne priblížiť zblíženie dvoch malých - čo do rasy - rozdielnych chlapcov. Okrem toho, tento film nemá prevýšiť súčasné prvotriedne vojnové trháky a ani sa o to vôbec nesnaží. Ide o nevinne úchvatný kontrast stretu brutálneho zaobchádzania s ľudskými bytosťami s detsky bezútešnými a hlúpučkými predstavami. Hornerova sugestívna hudba podfarbovala celú tú snovú atmosféru, rozprávková kamera splnila svoj účel a záverečné, ba priam bizarne morbídne vyvrcholenie ma úplne položilo. Som emocionálny človek a narozdiel od iných, ktorí sentimentálne pasáže nezaslúžene kritizujú, je hrôza druhej svetovej vojny jednou z najlepších námetov na absolútne vyžmýkanie divákovho vnútra.

Mám rada filmy z mafiánskeho prostredia rovnako ako mafiánov s chladnokrvným výrazom v očiach, ťažkým revolverom a prešpekulovanými mafiánskymi intrigami. Myslela som, že Al Pacino čoby gangsterská legenda, si tu zahrá toho najhoršieho z najhorších a bude vyvražďovať masy jedna radosť, ale napriek jeho príslušnosti k mafiánskemu impériu, sa mu v očiach črtal výraz akéhosi bezvýznamného, životom znechuteného mafiánika a vidieť ho v takejto pozícii, bolo dosť komické. Na druhej strane mi veľmi imponoval Johnny Depp v úlohe policajta, snažiaceho sa preniknúť do útrob organizovaného zločinu, divák vďaka tomu nemá šancu, aby sa nudil, pretože len očakáva, kedy ho konečne odhalia pre nejakú nepatrnú chybičku alebo kedy sa mu v dôsledku nadmerného pracovného života tajného agenta v snahe rozbiť mafiánsky klan rozpadne jeho vlastný rodinný život. Vynikajúce herecké výkony, vynikajúci scenár a hoci v podstate nejde o klasicky cynický gangsterský film zo scorseseovskej dielne, nesporné kvality mu neupieram.

Hayao Miyazaki je vnútorne neuveriteľne bohatý človek a je skvelé, že si to môžeme uvedomiť len prostredníctvom dvojhodinového animovaného filmu. Krásne imaginárne postavy, zohavené navonok, čisté vo vnútri, podmanivá paleta prírodných scenérií, okúzľujúcich dialógov, nadprirodzených bytostí a najmä ma dostalo množstvo duchovných obrazov, symbolov, myšlienok, vnemov a pocitov... Po zhliadnutí som mala pocit, akoby som namiesto dvojhodinového filmu videla štvorhodinový a hlavným dôvodom je, že divák prežíva s hlavnými hrdinami naplno všetky tie rozprávkové dobrodružstvá a úskalia, aj keď toto filmové dielko je viac než len rozprávkou. Neviem vysvetliť, prečo ázijská kinematografia oplýva takým čarom, ale ono sa to vysvetliť nedá, to treba vidieť, celé to prelievanie abstraktných podnetov vstrebať a koniec koncov precítiť.

Dejovo sa nekoná žiadny zázrak, aj keď námet je to rozhodne zaujímavý, čo si však zaslúži 4 hviezdy, je minimálne tá geniálna hororová atmosféra s hrozivým nepoznaným prízrakom, stiesňujúcou hudbou a tmavým prostredím. Mrazivý thriler, ktorý ma zovrel a pustil až na konci. Duchariny sú mojou šálkou kávy a tu som si jednoznačne zgustla.

Až sa mi nechce veriť, čo všetko tomuto muzikálu chýba. Krásna patetická láska z Moulin Rouge, vkusná elegantná atmosféra zo Chicaga alebo odzbrojujúce piesne z My Fair Lady. Nine je nemastná neslaná prehliadka ( iba! ) hviezd, ktoré sú samo o sebe dokonalé, no každá má priestor tak 5 minút vo fádnej choreografii a so vzťahmi, ktoré na seba vzájomne nenaväzujú. Mala som pocit, akoby som sa dívala na hudobné klipy primitívnej Lady GaGa, pretože tento muzikál je všetko možné, len nie komplexné, príbehovo ucelené a muzikálne emotívne dielo. Nechápem, prečo tvorcovia napchali do scenáru toľko zbytočných postáv, kde si takmer ani jedna nemá čo povedať, celý dej sa pozeráme na blúdilého režiséra prechádzajúceho umeleckou krízou, ktorý nachádza pokoj ( ? ) v náručí svojich roztomilých múz, pričom nikto nikomu nedáva čas na príčinno - následné rozuzlenie. Pozdávala sa mi scéna akurát s Nicole Kidman a Judi Dench a aj tie nie sú emocionálne natoľko, aby pohli ľudským srdcom. Od Marshalla dosť veľké sklamanie, najmä keď sú muzikály mojou srdcovou záležitosťou.

Asi som staromódna alebo neviem, čo je "in", ale ak ma má nadchnúť seriál, v ktorom si to hlavný hrdina rozdáva - každých 10 min!!! - snáď aj s vlastnou materou, tak si radšej po stý raz poplačem nad nejakou úprimnou sentimentalitou. Cynizmus ja rada, to by som v tom prípade nezbožňovala kruto-allenovskú štúdiu partnerských vzťahov, ale čo je moc, to je veľa. Čo do obsahu, neuveriteľne povrchný a prehnitý seriál plný ,,múdrych" dialógov, ktoré by mi - pokiaľ by som sa nimi riadila - uštedrili minimálne dvadsať bolestných rozvodov a mala na krku dvadsať detí s dvadsiatimi potencionálnymi otcami. Úžasné, hlavne, že je to moderné a hlavne, že to tak rieši celá Amerika. Nie som žiadna konzervatívna puritánka, ale ak má byť tento bezcitný krutý a neľútostný spôsob riešenia vzťahov a sexuálnej otázky vodítkom pre už tak dosť zmagorené generácie, tak verím tomu, že sa toho nedožijem. Hnus!

Iskrivý romanticko-komediálny príbeh ušitý na mieru tým najrozkošnejším kostýmovkám. V úlohe zvodného Casanovu, rozpútavajúceho v Benátkach hotové erotické šialenstvo, si nikoho iného okrem Heatha Ledgera neviem predstaviť a Jeremy Irons čoby konzervatívny inkvizítor mu vynikajúco nahráva. Prekrásne prostredie úchvatných Benátok, prekrásne oduševnelé scény medzi Casanovou a Francescou, nasiaknutých intelektuálnymi dialógmi o rôznych príchutiach lásky, komicky úžasné zamotanie situácie. Čakala som omnoho menej, ale Hallstrom zamával s mojou romantickou dušičkou a ja som pri šibalskom pohľade Ledgerovom nemohla namietať :-)

Očakávala som už dopredu, že ma tento film so svojimi finančnými a burzovými machináciami bude pekelne nudiť, ale to by v ňom nemohol hrať charizmatický a naivný Charlie Sheen a dokonale rafinovaný Michael Douglas, ktorých herectvo som si vychutnávala natoľko, že mi obsahové uzly vôbec neprekážali, hoci som nie všetky pochopila. Wall Street ponúka skvelú možnosť nahliadnuť na dve hodiny do fajnového, no najmä stresového života burzových maklérov, ktorý je v istom zmysle neuveriteľne príťažlivý. Nenudila som sa a mne nedostupný svet finančných žralokov učaroval najmä vďaka vynikajúcemu hereckému castingu a réžii Olivera Stonea.

Mrazivá hra s divákovými nervami, ktorá je geniálna v tom, že neponúka žiadne vodítko k správnemu riešeniu, nevedie k jasnému záveru, nevysvetľuje, nekomentuje, len mučí diváka šialenstvom, ktoré sa odohráva v jednom obyčajnom uzavretom dome. Na konci som už takmer nedýchala, veľmi originálne, chvíľami drsné spracovanie a hercom som všetko uverila už od prvých minút.

Krásny animáčik podfarbený atraktívnym humorom, vynikajúco zachytenými charaktermi postáv a dobrodružstvom medzi malým chlapom a robotom s mierne citovou odozvou na diváka. Užívala som si strašidelného, no za to dobrosrdečného robota a všetky úskalia s ním spojené, Birdovu tvorivú ruku bolo k tomu poznať v každej jednej scéne. Ten chlap je neskutočný talent - svedčí o tom aj Rodinka úžasných (moja srdcovka) či Ratatouille.