javlapippi

Detská sídlisková jednohubka. Neurazí, ale do pamäte sa príliš nevryje.

Vtipnejšie než som čakal.

O tom ako sparťani a študenti společne políbili vlajku. Osemdesiatdeviatkový dokument z trochu iného než štandardne verejnoprávneho uhlu (čo nemusí škodiť), niektoré výpovede účastníkov zaujímavé (väčšinou ale klasický revolučný štandard), zopár zaujímavých dobových videí z archívu bezpečnostných zložiek. Reči o tom ako nebolo dostať mandarínky a učiť sa inú reč než ruštinu bolo skoro až ilegálne si mohli tvorcovia odpustiť a čo v mojich očiach kompletne zrazilo dojem je záverečné zhrnutie prelomových momentov po roku 1989, plné športových trofejí a prírodných katastrof.

Bakalárska poviedka má mať buď to vtipný vypointovaný príbeh alebo musí byť dobre zahraná. V tomto prípade chýbajú obe ingrediencie.

Doktor Albert s traumatickou skúsenosťou z koncentráku zisťuje po vojne, že všetky lepšie miesta špitáloch sú obsadené kolaborantami a odchádza prehlbovať si traumu z germánskeho živlu do pohraničia plného ešte neodsunuvších Sudeťákov. Okrem toho, že musí počúvať nemčinu z úst rádových sestier, znášať ziskuchtivých kolegov zakladajúcich si súkromné ambulancie v skonfiškovaných a pridelených vilách, musí navyše hrať mŕtveho pred vlastnou dcérou. Únik hľadá v náručí podstatne mladšej zboristky miestneho divadla, experimentovaním s práve do praxe uvádzaným penicilínom a asistenciou fešnej kolegyni v boji za jodizáciu soli. Popri tom absolvuje klasické nemocničné intrigy a vzdoruje lokálnej komunistickej pobočke snažiacej sa ho zlákať do svojich radov. Seriál je vhodne umiestnený do obdobia medzi koncom druhej svetovej a nástupom boľševikov k moci, takže súdruhovia ešte pôsobia ako tí, čo to myslia dobre (a mnohí z nich to zaiste aj dobre mysleli). Abrhámovi mirekdušínovská rola doktora oddaného práci a nie tak úplne zvládajúceho mimopracovný život svedčí, viac než dobre mu k tomu sekunduje herecká elita z mnohými tvárami tiež známymi z iných rolí z inej nemocnice. Veľmi dobré.

Príliš nového sa tu človek nedozvie, ale je to príjemne zhrnuté.

"Víte, my si tu kolektivizaci nesmíme nijak idealizovat." Zakladanie JRD to nebolo len rozorávanie medzí pri dychovke s občasnou hysterickou scénou, v tomto seriáli ide pri pokusoch o kolektivizáciu ozaj do tuhého. Ľudia si tu pred sebou odpľúvajú, vytĺkajú si okná, zakladajú požiare, spôsobujú si ublíženie na zdraví rôzneho stupňa, prípadne sa rovno lynčujú. Súdruhovia strácajú vieru, prípadne funkciu, prepadajú alkoholu, jediný kto ozaj drží líniu sú ako-tak uvedomelí občania cigánskej národnosti (ako sa vtedy vravelo) a Krónerov brat. Vynikajúci seriál, bez zbytočného prikrášľovania zobrazuje pohnutú dobu aj medziľudské vzťahy na dedine. U českých hercov spočiatku prekáža predabovanie, ovšem Čepkovej postave ten súdružský hlas Ľuba Romana celkom pristane a hlas Evy Hudečkovej ma vždy skôr iritoval, takže u nej to vidím skôr ako plus. Dobre napísané, dobre zahrané, nejaká ta ideológia k tomu, čo chcieť viac.

Brigáda nesocialistickej práce sa priživuje na mŕtvej duši, ovšem svedomie a kontrola z podniku nepustí. Žiadny zázrak, ale pobaví.

Zanedbávané sídliskové dietky hľadajú inde to čoho sa im doma nedostáva. Jedenásťročný šarvanec v dielni aktívneho dôchodcu, o niečo staršia slečna v náručí rozvedeného trénera plaveckého oddielu. Našťastie to rodičom docvakne skôr ako si chlapec zarazí dláto do ruky a tesne predtým ako dievčina príde o veniec. Veľmi dobrá inscenácia.

V kapitalistickej cudzine bola opatrovateľka detí úbohou vykorisťovanou pracovnou silou, no v socialistickom Československu si nenechá uvedomelá proletárka od svojich zamestnávateľov po hlave skákať a rázne naruší ich život plný buržoáznych prežitkov. Dobre napísané, skvele zahraté.