javlapippi

"Odpusťte milostivá, tu je taký národ, divý, nectia si nikoho." Tridsiate roky, hospodárska kríza a jej sprievodné javy ako v lepšom prípade pokles výroby a mzdy, v horšom nezamestnanosť a návšteva exekútora. Veľkopodnikatelia a skorumpovaní politici ale naďalej pijú, hodujú, hrajú karty o nemalé sumy a kujú pikle ako sa priživiť na štátnych zakázkach. "Musíte škrtiť, škrtiť a škrtiť!" Jednou z nich je stavba železnice na Horehroní, kde sa snažia znižovať náklady a hlavne mzdy do takej miery, až aj vďaka komunistickým agitátorom, presvedčivším posledných váhajúcich, vypukne štrajk v takom rozsahu, že treba povolať značné četnícke posily. "Nech vedia, pažravci panskí, že aj my chceme žiť!" Politická agitka o zlých časoch, ktoré sú zobrazené dosť jednostranne a dobe poplatne, bezškrupulózny buržuj Gregor sa paktuje so socdemákom Bagarom naoko zastupujúcim pracujúcich, v parlamente namiesto Klementa reční charizmatický Chudík, osvietení robotníci Romančík a Petruška snívajú o lepšom a spravodlivom Sovietskom zväze kde zatočili s pánmi. Napriek všetkým dobovým skresleniam to má svoje čaro, kopu slušných hercov a davové scény, ktoré sa ešte točili so skutočným davom. Za tri kubíky v akorde po dve päťdesiat. "Načo mi je revolúcia? Chcem prácu, hneď zajtra! Čo z revolúcie, keď zajtra zdochnem hladom?"

"Räjähtämättömiä miinoja!" Séria absurdných a čiernohumorných historiek z fínskej armády počas druhej svetovej vojny pevne previazaných manilovým lanom. Od sušenia spodného prádla, cez neveriaceho snajpra, Sylviu utešiteľku, buzeráciu vo vlaku, pochybný guláš, záchranu blázna, germánskej špacírky po peróne až po slávny návrat domov som sa bavil, ale stále som mal dojem že tomu čosi chýba a v literárnej podobe by to bolo o niečo lepšie. Moje podozrenie sa potvrdilo, jedná sa o sfilmovanú knižnú klasiku, ktorú som síce nečítal, ale z filmového spracovania cítiť protivojnového ducha Švejka, Čonkina alebo románu Jak jsem vyhrál válku. Bolo to vtipné, ale akosi ma to nevedelo úplne chytiť, čo je mi trochu čudné, lebo inak mám fínsku kinematografiu a jej skoro neemočných hrdinov celkom rád. Za tri metre plukovníkovho čreva. (vďaka Willymu Kufaltovi za zaradenie do premietania)

Dobrá duša Chudík sa rozhodne pomáhať blížnemu bez ohľadu na etnickú príslušnosť, urobí z negramotného kopáča Lackoviča zvárača a pozdvihne ho na vyššiu ekonomickú úroveň. "Dovolte přece, tadydle cikán, podepsat se to neumí, a bere víc než solidní inteligentní pracovník?!" Okrem hmotného zabezpečenia presťahuje pracovitého vdovca aj s maloletým synom do nepojazdného príbytku ("Šukar bytos, Fabiáne!" "Dyk, rádio!") a zabezpečí im aj ostatným súkmeňovcom vzdelanie vo večernej škole. "Elektřina, to je velká síla. Dnes nám svítí v elektrodě a jednou s ní poletíš ke hvězdám!" Cigáni sú citlivé duše, ktoré na pracovné a vzdelávacie neúspechy, gadžovský rasizmus a nedodržané sľuby reagujú sklonmi ku klamaniu, alkoholizmu, bašavelu a okázalému trpiteľstvu. "Já teda proti romantice nic nemám, ale labužníky bych nepodporoval..." Nádej prináša budúca generácia, ktorá s pionierskou šatkou na krku a pionierskymi ideálmi v srdci pôsobí prekvapivo výchovne na vlastných otcov, ktorí sa rozhodnú spoločne s gadžovcami budovať nový lepší svet bez predsudkov. "Mám takový dojem, že se nám naše kádrová politika nevyvedla..." Protirasistická a zároveň budovateľská agitka so schematickým naivným scenárom dala na frak predsudkom, ale nezamlčala ani niektoré etnicko-kultúrne negatíva, Otto Lackovič sa previedol v prvej zo svojich mnohých rolí cigánskych úloh a Dušan Klein už v detskej roli zbieral skúsenosti, ktoré o 33 rokov neskôr zúročil v o niečo lepšom cigánskom integračnom filme Kdo se bojí, utíká. Za tri zlomené ceruzky.

"Tak sa mi vidí, že ste si vypili, páni bratia..." V hornom Uhorsku sa blížia voľby, ktorých bežnou súčasťou je predvolebná korupcia a tak si kandidáti na vicišpána zaisťujú hlasy voličov, nositeľov nižších šľachtických titulov. "Tresky plesky, ako pred každou reštavráciou." Tá spočíva v dostatku pijatiky, poživne a divokej zábavy, ktoré si páni zemani dopriavajú plným hrdlom a operatívne prechádzajú z jednej strany na druhú. Zákulisné ťahy a romantické úmysly realizuje mladý Machata. "Pán gróf sa o teba interesuje a ty sa tu s takým bočkorášom po sade naháňaš! Fuj, nehanbíš sa, vicišpánova dcéra?!" Miestami hodne zbesilá kortešačka neberie veľmi ohľad na poddaný ľud, ktorý to zemanom zase rád oplatí, aj keď len na popud a k prospechu zemanov iných. "Sedliakovi neuhovieš ani čo by si mu šípom riť lízal!" Celkom zábavná výpravná a kostýmovaná historická veselohra plná veľkých mien, za tri prekotené rebrináky.

"Někdo umře na krásu a ty na to svý dobrý srdce!" Podarený akčný úvod mi evokoval to málo čo som videl z americkej produkcie o mladistvých delikventoch, ktorá frčala zhruba v dobe vzniku tohto filmu. "Tady se nebude nikomu nadávat, když se tomu nerozumí!" Po nie príliš dobre vykonanom zločine treba zaľahnúť na matrace v opustenej lodi, po odhalení mladou colníčkou sa navzájom podeliť o informácie o ťažkom detstve a neveselej súčasnosti a po zvyšok doby sa treba umárať kvôli svedomiu. "Člověk může udělat i lumpárnu, ale když se platí, má platit, protože jinak přestane bejt slušnej a jede z kopce." Ovšem spolupáchatelia nespia a ten najhorší urobí všetko preto, aby sa uistil o mlčanlivosti ostatných. "Koukni, Josef, já mám nemocnou ženu, syna a jsem bejvalej vykořisťovatel. Já se zavřít nenechám!" Vynikajúca kriminálno-psychologická dráma s dobrou kamerou a ústrednou piesňou, ktorá sa ale opakovaním trochu zunuje. Slušné výkony ústrednej dvojky Cupáka a Dítětovej, vynikajúci echt zlosyn Vinklář a kopa známych mien vo vedľajších roliach. Za štyri čestné slová.

"Ježišu môj premilený, to bude sodoma!" Slovenská rodná dedina pod horami sa zmieta v dejinných poryvoch, na sklonku druhej svetovej vojny vzdoruje rekvirácii statku Nemcami a skoro vyhorí, keď do obrazu vstúpi hrdá noha sovietskeho vojaka, v jednej ruke avtomat, v druhej garmoška, oznámi "gitler kapút, vajná kapút" a statok pre nich už s úsmevom rekvíruje richtár Adamčík. "Mäsom ho nechovaj, to je len pre pánov!" Jeho snahy o obnovu zhorenej chudobnej časti obce nejdú pod fúzy bohatším gazdom, asi preto že sa nové domy majú z neznámeho dôvodu stavať na ich zemiakových poliach, ale provizórna ozbrojená milícia výstavbu presadí. "Vidíte súdruhovia, prvý raz sme sa zišli takto pokope a už im naháňame strach!" Na scénu prichádza z koncentráku sa navrátivší a smerom doľava zradikalizovaný Machata a hneď učiní ideologickú chybu spárovaním sa s politicky neuvedomelou "krv a mlieko" devou Slabejovou. "Veď by som radšej cigáňa obchodila vo svojom dome ako komunistu!" Situácia v dedine sa vyhrocuje, chudoba si zakladá komunistickú bunku, kulaci a gardistickí pohrobkovia pobočku Demokratickej strany a v spojení s majiteľom píly úspešne sabotujú riešenie bytovej (drevenicovej) otázky. "Ja som sa už dávno nemodlil..." "Netreba ti synku, ty nie si zlý človek." Situácia sa vyrieši príchodom Víťazného februára, ktorý síce obsahuje nejako málo snehu a mrazu, ale o to viac nadšenia a strelných zbraní. "Čo je to za štrajk, keď aj páni štrajkujú?!" Dobová agitka, ktorá napriek tomu, že je farebná obsahuje čiernobiele charaktery aj veľmi zjednodušený a prekrútený obraz neľahkého historického obdobia. "Vy už páni súdiť nebudete! Teraz budeme súdiť my!"  Mnohostostranovú knižnú predlohu som nečítal, ale príbeh je určite hodne osekaný a miestami som sa strácal v množstve postáv a ich pohnútkach. Herecky okrem spomínaných potešili Grúberová, Kroner a Vašek. Za tri opálky švábky. "Ty choď do čerta a ty mi dones obecnú pečiatku!" 

"Vepřo knedlo zelo! Nejste tu sám!" Kopecký ako uhliar tentoraz dodáva zlepšovací návrh na putňu aj s prototypom, ako zelovociar mieša jablká s jablkami a ukázňuje sa ako čašník po buchnutí do stola. Stále rovnako vtipné a skvele zahrané, za tri knedle pod lupou.

"Jsem pracující žena!" "A my jsme asi velkostatkáři, ne?!" Tentoraz je zameraná pozornosť viac na neukáznených zákazníkov, ale ani predavači neujdú kritike. Kopecký opäť strihá metrové zbožie, spoločnosť mu pritom robí kravaťáčka Zázvorková a mastný chleba. Prozaická Hedvička Bohdalová využíva nedostatok spotrebného tovaru v centrálne plánovanej ekonomike orientovanej na ťažký priemysel a prechádza na výmenný obchod. Příručí Hrubý pod tlakom ohrozuje kupujúcich na živote. Vtipné a dobre zahrané. Za tri podpultové mikyny.

"Ano, to jsou ti, co vám ujídají z talíře, kupují si spartaky a oblékají se za vaše peníze!" Kopecký vtipne poukazuje na nepoctivcov v socialistickom maloobchode, konkrétne pri predaji mäsa a strižného tovaru, obohacujúcich sa na nebohých zákazníkoch, nemajúcich tej dobe veľmi na výber. Okrem pána v štúdiu, mäsiara a strihača si strihne aj skvelého vreckára v dave v preplnenom obchodnom dome, kde práve pracujúci míňajú výplaty. Za tri kvetinové výzdoby na pracovisku.

Mladý holandský trafikant/džudista prežíva druhú svetovú v okupovanej domovine bez nejakých väčších stresov a dobrodružstiev, ak nepočítame starostlivosť o mierne pomätenú matku a buzeráciu od nespokojnej manželky. Zvrat nastane, keď mu za domom pristane hrdinný výsadkár s povedomou vizážou a zapojí ho do odboja v špiónskom štýle, kde nechýbajú vychytralé plány, zmeny vizáže, krásne ženy a samozrejme násilie. Celú dobu som mal pochybnosti kde je hranica medzi realitou a fantáziou, tie sú umocnené kafkovským povojnovým vývojom a zaklincované finálnou scénou. Vynikajúca vojnovo-psychologicko-mysteriózna dráma s parádnou atmosférou a skvelým hlavným dvojpredstaviteľom, ktorá aj pri skoro dvojhodinovej stopáži nenudí. Päť jahôd so šľahačkou. (veľká vďaka Willymu Kufaltovi za zaradenie do premietania)