javlapippi

Pesničku som vždy pokladal za donekonečna recyklovanú osemdesiatkovú popíkovú odrhovačku a nijako extra ma neinteresovala. S 38 ročným oneskorením som si pozrel aj videoklip a pred jeho výpravnosťou, zmyselnosťou a dekadentnosťou musím dať aj dnes trojrohý klobúk dole.

"S tímhle nemám nic společnýho, já jsem přišel krást jenom trubky vod lešení!" Motorizovaná hliadka Verejnej bezpečnosti v zložení krásami Prahy sa dojímajúci Vinklář, ironický Štěpnička a mladé ucho Černý jazdí počas letnej noci v žltobielom žiguláku po staromestských pražských uliciach a udržuje zločin v prijateľných medziach. Dobový nočný život je hodne divoký, nechýbajú opilci, zlodeji, prostitútky, vandali, narkomani a tanečníci. Okrem radu jednorazových riešených incidentov sledujeme aj vypečenú dvojku vrahov a násilníkov zameraných na dobrodružstva chtivé mladé ženy. "To jsou digitálky, viď? Ty dneska nosí každej blbec..." Hlavnú hodnotu filmu by som videl v zachytení aktuálneho stavu mesta s všadeprítomným lešením, opadanou omietkou a smetiakmi, naproti tomu pokusy o zobrazenie mládežnických subkultúr pôsobia dosť smiešne. "On ti taky nosí takovou koženou bundu. On snad není normální!" Vinklářov nezvedený synátor Dlouhý si češe podivne nagelované vlasy do čela a s kamarátmi v kapele hrá retro rokenrol 50. rokov, šortkové gej komando prepadáva dôchodcov v telefónnych búdkach a vrcholom je vtedy obľúbený koncert na lodi, kde sa na parkete najprv zvíjajú brejkdenseri, následne diskdžokej diskotékovým spôsobom uvedie metalovú kapelu na ktorú pogujú pankáči. "Teda, když mu padali ty kompoty za krk, tak to muselo bejt utrpení!" Dobre zahrané, trochu čudne natočené, smiešne to pôsobilo asi už v dobe vzniku, no napriek všetkým nedostatkom je tento film môj veľký guilty plezír a udeľujem mu štyri pripálené špekáčky, ktorými sa pri stánku s nočným predajom svorne bok po boku kŕmia členovia filharmónie vo fraku aj strapaté mladistvé živly v otrhaných tričkách.

V zdravotníctve som chvíľu pôsobil, celkom rád som tam skončil a filmy ani seriály z tohto prostredia nijako zvlášť nevyhľadávam. Strohá zdravotná sestra z tejto minisérie mi ale skoro aspergerskou odmeranosťou a nepodieľaním sa na spoločenskom živote pracovného kolektívu nemocničného oddelenia bola celkom sympatická. Sledujeme jej osud po obvinení z vraždy pacientky, medializáciu prípadu, postoj blížnych, pobyt vo väzbe aj stánia na súde. Klára Melíšková v hlavnej roli je vynikajúca, veľmi dobrí sú aj dcéra Barešová a advokát Hanuš. Je zaujímavé sledovať vývoj vzťahu matky s dcérou a celkovú ťaživú atmosféru. Akurát tá kartárka mi k povahe hlavnej hrdinky veľmi nesedí. Viac v komentároch k jednotlivým epizódam.

Melíšková na súde neopúšťa rolu napriek bulvárnemu divadlu, všeobecnej antipatii k jej osobe ani šikane v base. Dcéra Barešová nadobudla reálnejší pohľad na život nástúpom do výroby. Advokát Hanuš sa snaží o dušu, čakal som bombastické odhalenia a dôkazy, ale nedočkal som sa. Koniec je teda prozaicky realistický, len som trochu čakal dotiahnutie niektorých nadhodených liniek, napríklad tej s doktorom Trojanom. Slovenský populárny popevok sa tentoraz nekoná. Za tri a pol pracovného úrazu.

Melíšková väčšinu času trávi v cele, viac priestoru dostane obhajca Hanuš, vŕtajúci sa v detailoch prípadu, a dcérka Barešová, zvykajúca si na absenciu materskej opatery. Svoje za prispenia vedenia špitálu rozpútajú aj bulváry a ich ochotní konzumenti z radov obyvateľstva. Trojan niečo skrýva. Stále dobrá atmosféra aj herecké výkony. Karol Duchoň sa tentoraz na záver veľmi nehodil. Za štyri neodvážené rajčiny.

Vyhorená, neempatická a nespoločenská zdravotnica Melíšková sa ocitne v podozrení po úmrtí pacientky. Ako jediné plus možno brať, že ju to zblíži so svojhlavou nedoštudovanou dcérou Barešovou. Nadpriemerne sa angažujúci doktor Trojan, preventívne sa vyviňujúci riaditeľ špitálu Lněnička, rázny kriminalista Pospíchal a sympaticky vecný ex offo fiškáľ Hanuš. Dobrá atmosféra nemocnice aj malomesta, hlavná hrdinka je mi zatiaľ z celého seriálu najsympatickejšia, no očakávam radikálne zvraty v ďalších epizódach. A finálna pesnička od Kostolányiovej bol emocionálny masaker. Zatiaľ veľmi dobré, za štyri streky z vodnej pištole do ksichtu.

Hlavný hrdina je drsniak v koženej bunde na motorke, ktorý raňajkuje čabajku bez chleba krájanú vyskakovačkou, k tomu pije celonočne zvetralú kokakolu a v jeho posteli pod plagátmi Belmondových filmov sa strieda jedna žena za druhou. Už úvodné titulky, na začiatku ktorých svieti, že je to v réžii redakcie zábavných a nie dramatických programov nemôže nikoho nechať na pochybách, že to celé nie je myslené vážne. Policajné ucho Dvořák pod dohľadom šéfa Švehlíka a skúseného kolegu Poloczka nerieši závažné prípady ako vraždy, ale drobnú kriminalitu ako krádeže v hodnote niekoľko stovkových, maximálne pár tisícových sumách, vreckárov a podvodníkov rôzneho druhu. Pritom sa často a rád zoznamuje s opačným pohlavím a vždy nejakým omylom dospeje k vyriešeniu. Nie veľmi intelektuálne náročná, ale celkom zábavná záležitosť. Viac v komentároch k jednotlivým epizódam.

"Nejsi žádná šlapka, jsi poškozená." Majster prevlekov a podoby menič Preiss sa opakovane obohacuje na úkor dôverčivých žien, vcelku sa mu to darí, nechýba naháňačka v paternosteri, ale ruka zákona naňho nakoniec dopadne. Za tri pneumatiky.

"Já si na tituly moc nepotrpím." "Tak to jste v týhle zemi asi jediná!" Na svadbách sa kradnú ženísi aj dary. Hanika odmieta lietať rogalom, nestačí držať krok v Teplého filozofickej putike s boxerským uhliarom Duškom a znovu obmení frajerku za zubárku Svobodovú. Za tri domové prehliadky, ktoré nič nepokazia.

"Teda potkat policajta kterýmu to myslí, tomu říkám náhoda!" Podporučík vyšetruje drobné krádeže v propagačnom podniku (niečo ako dnešné reklamné agentúry, ovšem podstatne menej výkonné vďaka absencii komerčných tlakov voľného trhu), po neplánovanom uväznení vymení Pleštilovú za Asterovú a odhalí zlodejstvo vyššej váhovej kategórie. Za tri japonské tranzistoráčky od strejčka.