BoPo

Absolútne nechápem prečo vzniklo x ďalších pokračovaní. Mne ručná kamera v hororoch nikdy nevadila, ale tu vyložene srala. Roztrasenie totiž dostalo rozmer hádzania o zem. Ako bonus nie len VHS patina, ale aj obrazová rozosranosť. Nebyť prvého príbehu, tak by som uvažoval nad odpadom. Čakal som, že tu bude nejaká červená niť naprieč príbehmi a hovno. A tým, že je tu viacero príbehov, tak som musel s každou partou absolvovať tú zbytočnú cestu z miesta A na miesto B, vypočuť si dialógy vyjadrujúce ich IQ a keď konečne zažvali, tak som dostal nový nášup tej istej zbytočnej výplne.

Dlhý trailer, v rámci ktorého je ako výplň doplnený dokument zo zákulisia. Ako namotávka dobré, pretože chuť pustiť si niekedy celú divadelnú hru sa dostavila. Pohľad do zákulisia nebol vyložene vata, ale v kontraste so scénami na prknách čo znamenajú svet pôsobil fádne. Chápem, treba vnímať kontext doby, ale v rámci komediálneho žánru musím zraziť dojmové body.

Ako keby Forresta Gumpa dostal do rúk Wes Anderson. Z vedľajších postáv najviac bavil Petr Čepek. Jára Cimrman a jeho kultový status ide mimo mňa, takže v tom vidím len zopár vydarených scénok, a na to nabalenú pomerne nudnú príbehovú vatu.

Štylizácia do 80. rokov (vizuál, spôsob rozprávania príbehu) je veľmi vydarená. Ťažko uveriť, že ide o film z roku 2009.  Pomalé tempo, veľa náznakov, varovných signálov a všetko sa kumuluje k finále. Bohužiaľ som ale vo výsledku dostal len veľmi dobre opečovanú tuctovku.

Fargo sa presunulo do Dánska a cestou postrácalo nejaké kúsky ako krabica Lega doručovaná Slovenskou poštou. Podivná atmosféra, kde od obyvateľov mestečka možno čakať čokoľvek. Satanský kult, kanibalizmus, vraždenie okoloidúcich. A ono nič. Len sú proste buransky rázovitý a zastávajú staré "dobré" rodinné hodnoty. Vždy keď som mal pocit, že sa dej konečne začne hýbať, tak sa Lego stavitelia zasa len ožrali. Miestami dosť nuda, a pritom som mal byť pri sledovaní ukrutně šťastný.

Ak budem brať do úvahy len nekomediálne seriály, tak sa Metoda Markovič: Hojer jednoznačne vyšvihla do TOP 5 ČR. A o pomyselný vrchol súperí so seriálmi Bez vědomí (2019), Rédl (2018) a predovšetkým Pustina (2016). Filmy, seriály, dokumenty, podcasty o sériových vrahoch sú vo svete dlhodobo hitom. Konečne môžeme ochutnať trochu toho tunajšieho mäsa, a to v európskej kvalite. To čo predviedol Petr Uhlík malo naozaj oscarové rozmery. Jeho vtelenie sa do Hojera nemalo absolútne žiadnu chybu. Veril som mu jeho jednoduchosť, túžbu zavďačiť sa, jeho chvástačstvo, oplzlosť a tie blikance, kedy naplno presiakla jeho bezcitnosť. Grimasy, hlas, držanie tela...radím medzi absolútne najlepšie herecké výkony v histórii ČR filmov/seriálov. A aby toho nebolo málo, tak mal k sebe Petra Lněničku, ktorý ide v stopách majora Kalaše (Rudolf Hrušínský), teda kľudná, rozvážna, inteligentná sila na tej správne strane morálky. Ďalším príjemným prekvapením bol Vojtěch Kotek, ktorý si pre seba na malom priestore ukradol každú scénu. Prečo som teda nedal plný počet *? Vadil mi Adam Mišík a hlavne pričasté odbočovanie do nevražedných súvislostí. Nepotreboval som spoznať rodinné zázemie Markoviče až tak podrobne. Obišiel by som sa bez riešení súkromných problémov jednotlivých policajtov. Ak by ste mali za rok vidieť len jeden český seriál, tak voľbu máte jasnú hneď z kraja roku.

Patrick Swayze a Whoopi Goldberg spolu fungovali viac než dobre. Bohužiaľ je tu aj Demi Moore a všetku zábavu kazí svojou neukojiteľnou túžbou po hline. Dojáček, ktorý cecíky mačká až moc neurvalo.

Keanu Reeves a rola, ktorá mu otvorila dvere do veľkého filmového sveta. Z môjho pohľadu zbytočne dlhá zoznamovačka líznutá nejakou tou romantikou. A keď prišlo na finále, tak sa všetko dovtedy budované totálne spláchlo do hajzlu. Banda bankových lupičov, ktorá mala svojou profesionalitou robiť problémy samotnej FBI, sa zmenila na nelogicky konajúcich amatérov. Nezaujímavý artefakt 90. rokov.

Za mňa určite žiadna pecka, ale skôr slabšie 3*. Zbytočne dlhé a z tuctu postáv boli viacerí len do počtu. Bavil predovšetkým Lee Marvin. Jeho konfrontácie s nadriadenými a so "špinavcami". Hlavným motívom nie ja boj proti nacistom, toho sa dočkáme až v záverečnej 1/4 filmu, ale tvorenie a utužovanie party. Poznám určite lepšie armádne/vojnové filmy.

Helena Třeštíková natočila ako veľmi mladá svoje prvé Manželské etudy. On je riaditeľ úspešného podniku a ona ja žena v domácnosti. Okolo nich pobehuje nejaká tá ratolesť. Zóna zájmu svojim odkazom určite presahuje poskytnutý zážitok. Veľmi zaujímavo odprezentovaný pohľad na zrůdnosti časov minulých. Tá citová otupenosť, ktorá ide ruka v ruke s neustálym ruchom tábora, občasnou streľbou, krikom či plačom tých na nekytičkovej strane. Artové? Určite, ale v tom dobrom slova zmysle. K vyššiemu hodnoteniu tomu chýbalo väčšie drama či ešte väčší dôraz na hyenizmus.