jhrasko

Odzbrojujúco a nad vecou. 2 roky nakrúcania a 7 mesiacov v strižni ako zhmotnenie toho najfarebnejšieho čiernobieleho sna, aký som videl za posledné roky. Je nedeľa, 4 hodiny popoludní a ja už mám dobrú náladu...všetko je otázkou prístupu, že ?!

Skriptku tohto neznesiteľného paškvilu by som spolu s autorom zatvoril do filmárskej polepšovne. Alebo poslal doživotne späť na Island. Coxov mizogýn a Danov permanentne nachladnutý výraz mi liezli na nervy ihneď po prvom infarkte. Subjektívne neznesiteľný záver !

Ken Loach a jeho opäť raz geniálny cit pre prácu s hercami s navyše milo vyfabulovanou bublinou o EC, ktorá funguje do chvíle, kým scenárista nedoplní príbeh o lacnú kriminálnu zápletku, čím dej melodramaticky posunie niekam úplne inam...posledných 20minút je pre mňa päsť na oko.

Príliš ambiciózne, s prekrásnymi obrazmi, z ktorých ale bolia oči. Predvídateľné, patetické, preceňované. Instantná spiritualita (a to vykrádam sám seba).

Typické Jakubiskovo vizuálne cirkusáctvo čoby obraz toho NAJ(krajšieho i smutnejšieho) čo so sebou prináša privilégium a pocit "byť mladý". A slová čoby zbraň bezbranných (i bezmocných). Mimochodom, najgeniálnejšia splachovacia scéna v histórii nielen slovenskej kinematografie.

...láska čo nebolí, nebola láskou pravou...

Nikdy by mi nenapadlo, že sa zamilujem do islandskej Bárbiny. Potenciál dlhodobo kultovej záležitosti paradoxne strácajúcej dych v RPG scénach. Tak či onak, permanentný úsmev a pre tých, čo nevedia, prečo je DVD práve dvd, tu je vysvetlenie: DIE, VIDEO, DIE. Nech žije Playmolas! P.S. Hildur je tak trochu Majka z Gurunu.

Skvelá psychologizácia postáv, objavne na svoju dobu i u vedľajších /rodičia/, kompozícia scén, nasvietenie, Gerardove nehviezdne krivé zuby a luxusné scény s vínom z rokov 1905/06. Celkom zaslúžene klasika.

"U can kiss me if U want to.." a mne sa gúľali slzy ako hrachy. Každá jedna scéna, v ktorej sú Georgia a Beagle spolu je gilbertovskejšia než samotný Gilbert - čistá, nežná, láskavá a najmä slobodná a skutočná. Všetky ostatné línie sú plné sentimentu, často americky neznesiteľného, moja romantická duša ale nemože inak. Odpúšťam, Mary Stuart, a ďakujem zároveň. Kristen a Aaron sú mega hviezdy. Tak dobre teda, hviezdičky. Oči, prekrásne oči.

Malebná dedinka, školské letá, prísny otec, outsiderstvo, ktoré bolí a núti utekať inam. Švantnerovsky nostalgické, toto ale nie je život bez konca, toto je život na počiatku..a všetko, čo si v ňom so sebou kotúľame pred sebou.