MartyFeldman

Do kina som išiel trochu s obavou - holt Slováci komédie nevedia. Bol som však príjemne prekvapený. Neznášam vulgarizmy v umení, ale tu mi až tak neprekážali.  Veď, ak má byť prostredie vykreslené autenticky, tak to inak ani nejde. Navyše humornosť príbehu/dialógov nebola založená len na vulgarizmoch, resp. len v menšej miere. Dej celkom pekne plynul, bez hluchých miest. Vtipy boli vcelku vkusné, bez pocitu trapasu. Dokonca to malo aj nejaké prijateľné morálne posolstvo, na ktorom treba oceniť, že bolo podané bez násilia. A nebolo jednoznačne  politicky lokalizované a cielené, ako sa to teraz od "nezávislých" tvorcov vyžaduje. Nie som odborník, ale azda sa niečo mohlo urobiť so zvukom - nie všetky dialógy a repliky boli zrozumiteľné.

Skvelý film, ktorý však zaujme asi len ľudí detailne sa zaujímajúcich o politiku a najmä o jej americké reálie. Bez ich poznania nemusí byť pre každého úplne zrozumiteľný. V anotácii sa hovorí o temnej komediálnej sonde, ale mne to prišlo skôr ako hrôzostrašný hraný dokument, ktorý drží divákovu pozornosť od začiatku až do trochu čudného konca.

Filmy o horách majú svoje špecifické publikum milujúce prírodu a ak zábery poskytujú skvelé pohľady na horské scenérie polovica úspechu je zaručená. A tým, že Barabáš poskytuje pohľady na lokality, kam sa bežný smrteľník nedostane, polovica úspechu je pozichrovaná. Tým nechcem znižovať majstrovstvo Paľa Barabáša, len chcem povedať, že ľahšie sa tvorí dokument o Tatrách ako o výrobe guličkových ložísk. Fakt ale je, že Barabáš vie svoje dokumenty robiť pútavo, s krásnou poetikou, estetikou a filozofiou. Nepoznám nijaký jeho film, ktorý by si zaslúžil menej ako štyri hviezdy. Práca horského vodcu je opísaná verne, hoci tí, ktorí sa vyznajú, na niektorých záberoch spoznajú, že nie vždy snímaný vodca robil všetko presne tak, ako o tom rozprával, že je potrebné robiť z hľadiska bezpečnosti. Vzhľadom na to, že sa s pár vodcami poznám resp. poznal som sa, väčší akcent mohol byť daný aj na tých, ktorí pri svojej zodpovednej a neľahkej práci zahynuli.

Nuž, je to riadny doják! Film nám vykresľuje, ako je všetkým tým vojakom a politikom ľúto malého kenského dievčatka predávajúceho chlieb na ulici za múrom oddeľujúcim ju od domu, v ktorom si teroristi obliekajú samovražedné vesty, aby splnili svoju šialenú misiu v nákupnom centre. „Citlivo vnímajúc“ posudzujú  a vyhodnocujú riziko ublíženia na zdraví malému dievčatku. Do vynesenia ortieľa sa zapojí najmenej desať úrovní rozhodovania, telefonujú dokonca aj ministrovi zahraničných vecí, ktorý je práve na návšteve Číny a vyrušia ho od hrania stolného tenisu s čínskymi predstaviteľmi... A keď napokon dievčatko ako „collateral damage“ umrie, všetci tí tvrdí americkí vydrilovaní chlapi v maskáčoch si utierajú slzy z líc. Film s jednoduchou zápletkou, hoci sa celý odohráva v dvoch, troch interiéroch a v jednom exteriéri má  napriek všetkému potrebný spád a drží diváka v napätí. Akurát, že... seriózne myslený film sa postupne nechtiac mení na ťažko uveriteľnú tragi/komédiu. Každému uvažujúcemu človeku je jasné, že takto to predsa nefunguje! Filmu sa nedá veriť, resp. veria mu len skalní amerikanofilovia a uveriť mu môže neskúsená a ľahko ovplyvniteľná mládež. Kde sa v reále, teda mimo filmového plátna, bral ohľad na „deväťročné predavačky chleba“ počas 78-dňového nezmyselného amerického bombardovania Juhoslávie, keď zahynulo najmenej 2500 civilistov, z toho 89 detí a zranenia utrpelo viac ako 12 500 ľudí? Bombardované boli civilné ciele vrátane mostov a nemocníc(!) a použitá bola aj zakázaná munícia obohatená uránom, vďaka čomu je v postihnutých lokalitách dodnes zvýšený výskyt rakoviny. To nehovorím o Iraku, Líbyi, Sýrii, Afganistane...

Nápad nakrútiť film o takmer štyridsať rokov trvajúcom paralelnom mileneckom vzťahu je dobrý a uveriteľný, pretože také veci sa v živote dejú. Čo už je menej uveriteľné, je slohová práca na dvanásť strán, navyše písaná cez prázdniny a náhle zázračné vzchopenie sa Bartošku (ako keby absolvoval Lurdy) a jeho schopnosť utiecť od milenky paralyzovaný na ľavú stranu tela a ešte v takom stave aj šoférovať auto. Napriek tomu, film dáva aký-taký podnet na zamyslenie a poskytuje aj zopár vtipných miest. Scenár však zachraňujú najmä herci v hviezdnom obsadení, kde už tradične je vynikajúca Krónerová. A aspoň desaťsekúndový záber so Zdeňkom Godlom sa asi stáva pravidelnou zárukou komerčného úspechu každého filmu.

Veľmi neprehľadné, ťažko sa dalo vyznať v postavách. Ak by som si pred pozretím filmu neprečítal anotáciu a jednu recenziu, nezorientoval by som sa v postavách a vzťahoch ani do polovice zbytočne dlho trvajúceho filmu. Celé to bolo ťarbavé, nesúrodé, neodsýpalo to. Bláznivá komédia má mať jednoznačný, ľahko plynúci príbeh a nie aby si divák lámal hlavu, o čo vlastne ide. Charakter postáv bol nevyvážený, v jednej chvíli (tuším) Cyril bohapusto nadával a mal slovník vyjadrovania človeka zo 4. cenovej, v ďalšom okamihu tá istá postava vyslovovala filozofické múdrá. Ak som sa pousmial na troch štyroch miestach, tak aj to bolo veľa. A aj to len pousmial, nie zasmial! Niektoré "gagy" sa dali predvídať (trenky). V podstate najlepšie vyznel Godla, ale aj to len preto, že je to exot, ktorý má výraznú šancu vyznieť zaujímavo v akomkoľvek filme. Filmové efekty pri naháňačke pôsobili dosť amatérsky. Výsmech z cudzej ambasády dosť trápne. Krvácajúci Svätopluk, ak by v reále krvácal 112 minút a ešte by ho v takom stave pretláčali cez okno, tak by po neho mohli prísť už len funebráci.