Skrytý prameň

(2x) ,,Človek nemusí byť hneď kacír, ak myslí aj vlastnou hlavou." Mám dojem, že slovenské kapitolky z ČS kinematografie bývajú na týchto stránkach (mnohokrát neprávom) prehliadané a nepovšimnuté. Skrytý prameň aj po repríze zostáva v mojich očiach dobre vystavanou a vystupňovanou historickou fikciou na pozadí reálnej umeleckej tvorby (kostolný oltár Majstra Pavla z Levoče). Pomerne stručný a odfláknutý text distribútora, ktorý oboznámi len s historickým pozadím, má predsa len jednu výhodu: neprezradí jeden vopred nečakaný zvrat, ktorý sa po zhliadnutí filmu asi každému divákovi navždy spojí s návzom Skrytý prameň. Spočiatku rozprávkový príbeh o mladom nadanom tovarišovi, ktorý si aj napriek drobným nedorozumeniam vytvára nádejnú kariéru v rezbárskom remesle, sa totiž po niekoľkých relatívne pohodových historkách pomaly mení na napínavú tragédiu s jedným výrazným hororovým momentom...! Stredoveké rozsudky bývali vždy prísne a nebývalo miesta ani na obyčajné odvolanie, nieto ešte na rozprávky. Neprekvapilo by ma, ak by za koncepciou príbehu stála sčasti aj vtedajšia ideológia, ktorá neznášala cirkev a potrebovala zobraziť výrazný kontakt (hoci len pracovný) so silne náboženským prostredím (kostol) ako osudovo tragický. Avšak musím oceniť, že vykreslenie oboch postáv (veľký Majster Pavol a Krištof ako jeden z jeho mnohých pomocníkov) ani napriek silnému motívu viny a trestu nevyznieva prvoplánovo len záporne a kladne, dokonca vykonanie rozsudku som tu vnímal ako trest (v rôznej miere) pre obe postavy. Kto vyvrcholenie príbehu pozná, o to ľahšie môže sledovať skvelo rozpracovaný motív osudových rúk od úvodného pretlačovania sa, cez objavujúceho sa žobráka (bez rúk) až po dokončenie poslednej sochy. Ak sa k takto prepracovaného scenáru pridajú Kvietik s Filčíkom a pôsobivá dramatická hudba, nemôže byť našinec nespokojný. (90%) (Československá filmová výzva) (25.04.2019)

Příběh o nešťastném tovaryšovi Kryštofovi, kterého vzal do služby věhlasný Mistr Pavel z Levoče, má výborný scénář, děj, který nenudí a je zajímavý, přístupný pro všechny věkové kategorie a hlavně s plejádou vynikající h hereckých osobnosti Slovenska té doby. Michal Dočolomanský tentokrát v roli vykutáleného lumpa, který šidil každého jak mohl a z toho byl živ, když prodával podvodnému alchymistovi šizené zlato a společně tahali dukáty z kapes hloupých měšťáků, jenže na špek mu skočil i náš Kryštof, který se nechal v kartách obehraje i o peníze svěřené mu Mistrem Pavlem... A všechno nakonec skončí nikoliv úplně šťastně, o jednu ruku Kryštof svou lehkomyslností přijde, ale levačka mu je ponechána, a tak má čím obejmout mladou sirotu Magdu Vašáryovou. Skutečně dobře napsáno, pět hvězdiček. (05.07.2016)

Naprosto nefalšovaný, pohádkový příběh, který se tedy skutečně dočká i svého dráma. Asi tak na 10 minut. Podobnou atmosféru jsem byl ochoten strávit v BOSORCE i v NAMESTÍ, ovšem zde už je ten pohádkový nádech velmi silný a ničím nepřebitý. Jednoduchý scénář, groteskně laděné postavy hloupých radních , kteří ovšem v rukou svírají lidské osudy a také hudba, by se v kdejaké pohádce neztratila. Herci hrají podle toho, jak režisér pojal celý film. Zářný příklad je naivně prosťoučká role pro Magdu Vášáryovou. Nezachraňuje mi to ani charismatický, načesaný svůdník, který má sice velmi šikovné ruce, ovšem jeho přímost a tvrdohlavost mu dláždí cestu jasným směrem. Osud tovaryše Kryštofa by si zasloužil daleko silnější dramaturgii. (16.09.2013)

Plejáda nádherných hercov, u mužov teda umením a u žien aj umením. Ešte aj na vypuklo-opuchnuté oči Vášáryovej sa dalo pozerať, dnes sa nedá na ňu ani pozerať, ani počúvať. Ale čo treba podotknúť - existovali aj také pokrokové doby, že mohol si byť majster nemajster, ale za krádež dávali ruky odťať jedna radosť. Ešteže sme dnes už takí humánni. Za starých pravidiel by sme mali parlament bezrukých. (14.05.2024)

Skrytý prameň je po Poslednej bosorke druhým historickým filmom Vladimíra Bahnu. Oba okrem iného spája motív umeleckej tvorby (V Poslednej bosorke sa rieši obraz Umučenia sv. Júlie namaľovaný podľa mladého chudobného dievčaťa, ktoré je následne obvinené z bosoráctva). Hlavnou postavou filmu je sveta skúsený rezbársky tovariš Krištof (Štefan Kvietik), ktorý je majstrom Pavlom (Ctibor Filčík) prijatý do služby, keďže vrcholia práce na kostolnom oltári. Svetobežník sa pozvoľna zapletie do miestnych udalostí, napríklad aj okolo alchymistu Aquavivu, kde na seba paradoxne spustí vlnu nevôle za to, že odhalí jeho podvody (Tento moment je z hľadiska logiky absolútne nefunkčný!). Ďalšia chyba, ktorú spraví mu bude osudná... Bahnova snímka je síce plná kvalitných hercov a má (na svoju dobu a slovenský kontext) aj relatívne dobrú výpravu, no prílišná dejová strohosť a absencia napínavejších scén, z nej robia nezaujímavú záležitosť. (06.01.2012)