Legenda o lietajúcom Cypriánovi

Vydím že napísať objektívnu kritiku na (po dlhej dobe) zasa Slovenského filmu sa velmi nikomu nechce!Tak to urobím sám....A začnem od hlavnej postavy:Marko Igonda dal postave Cypriána tú správnu charizmu a začial čo Vondráček(Jánošík) alebo Frielová(Bathory) považovali svoje úlohy len ako šancu posunúť sa v kariere, Igonda prepožičal svojej postave akoby dušu a úplné ponorenie do postavy je vydieť nielen v prvej polke,keď je prezentovaný ako zbojník a pytliak ale aj v tej druhej keď príjme v kláštore meno Cyprián a zloží slub mlčania,takže sa spolieha už len na svoju mimiku.A dej možno príde niekomu nudný a scénaristický nevyužitý ale to nieje pravda.Len režisérka Solčanská si nenechala kecať od producentov a nesnažila sa silou mocou natočiť smiešnu historickú frašku s jednou - dvoma trápnymi bitkami(Bathory/Jánošík) ale sústredila sa na vykreslenie postavy,jej vnútorných démonov,doby a hlavne prostredia v ktorom Cyprian žil.Príbeh sa nikam neponáhla a pôsobí viac komornejšie než výpravnejšie čo možno mainstreamový priemerný Slovák asi len ťažko dokáže stráviť.Vďaka kamere sa jej podarilo zachytiť nádhernú atmosféru Červeného Kláštora nasnímaného vo všetkých ročných obdobiach,ktorý akoby zaspal v čase(rovnako ako hlavný hrdina v ňom).A pri nádherných záberoch prírody a kláštora to nekončí...Dej doplná skvele zvolená hudba Vladimíra Martinku,ktorý sa spoliehal vzhladom na atmosféru hlavne na chorály čo do príbehu zapasovalo znamenite.Pri Legende som nemal ani ten pocit ako napr.pri Nedodržanom Sľube,že aj keď sa natočil dobrý film ako celok v niektorých momentoch nefunguje a pôsobí dosť roztrieštene.Legenda o lietajúcom Cypriánovi ako celok naopak funguje znamenite,a je vydieť že tvorcovia filmu(hlavne režisérka Solčanská) sa obklopili dobrým tímom a na Slovenské pomery natočili výnimočný a dosť citlivý film,ktorý ale ako som už spomínal hlavne kvôli svojej komornosti nebude chutiť každému a je určený hlavne divákovi,ktorý nehladá len prostoduchú zábavu bez myšlienky ale dokáže ten dej prežívať a ponoriť sa doneho.A to je hlavne kúzlo tohto výnimočného počinu v novodobej Slovenskej kinematografie. (31.07.2010)

SPOILER! Tento film si objektívne určite aspoň jednu, maximálne 2 hviezdy zaslúži. Ja dávam 0, lebo za celý život som nevidel tak nevyužitý potenciál námetu ako dnes. Film pojednáva o skutočných historických postavách. Vy sa však nedozviete, ako vyzerá bežný deň v kamaldulskom kláštore, či prečo ho Jozef II. zrušil. Nedozviete sa explicitne ani, že vtedy bola BIBLIA úplne PRVÝKÁT PRELOŽENÁ DO SLOVENČINY http://sk.wikipedia.org/wiki/Kamaldulsk%C3%A1_Biblia a z toho prekladu budete počuť jedinú vetu, hoci sa o ňom bude často rozprávať. JE TO DIVÁCKY MÁLO ZAUJÍMAVÉ? Nuž asi áno, lebo namiesto nadčasových ideí uvidí divák remake Jánošíka 2009 (šteklivé scény,pár intríg, útek pred zemepánom a nenaplnená láska) pričom všetky tieto ideové linky sú nerozpracované a podané divákovi ako mozaikovité spomienky postupne v priebehu filmu. Nebyť retrospektívnej línie, divák sa unudí k smrti. O Cypriánovi a jeho spolubratoch sa toho veľa nevie, preto som bol prekvapený, že si scenáristka vybrala túto tému. Tento film nie je historický a o spomínanej histórii podáva oveľa menej informácii než mal. Je to pseudoromantická zlátanina. (30.07.2010)

Někde jsem četla, že jde o strhující příběh, ale bohužel jsem nepřišla na to, čím je jako strhující. Zřejmě mám jinou představu o zpracování historického příběhu a to nemusí jít nutně o legendu. Všechno plyne v poklidném až téměř uspávajícím tempu. Minulost se střídá s přítomností, kdy se alespoň dovzíme, kdo tedy Cyprián byl a co předcházelo tomu, že se ocitne v klášteře mezi mnichy. Jediné co tedy mohlo být nějakým způsobem strhující byl hudební doprovod, ale i tady má jednu výtku. Neměla by hudba příběh dokreslovat a ne ho přebíjet? Tady byla hodně výrazná a dokonale přebila všechno, co se ve filmu dělo, respektive nedělo. Připadalo mi jako by se autor hudebního doprovodu nechal strhnout a inspirovat francouzskými výpravnými velkofilmy. (29.11.2010)

Film plný rozporov. Začína celkom svižne, tajomne, temne, aby sa doňho začal postupne vkrádať pátos a sentiment. Hold sme v kláštore a tam musíme byť svedkami veľavravných- ničnehovoriacich pohľadov miestnych mníchov a chorálnej hudby, ktorá musí doprevádzať každú kvázi dramatickejšiu scénu. Legenda však pôsobí prekvapivo filmovo, má vydarený vizuál, čiže nepôsobí ako televízny film a byť na tom v kine, určite by ma na filme trápili iné veci. Zároveň sa domnievam a stojím si za názorom, že Marko Igonda je charizmatický herec, ktorý dokáže utiahnuť celovečerný film a ak by mal lepšie možnosti sa ukázať, mohol by sa stať slávnym a žiadaným hercom hlavných úloh. Réžia je však chvíľami mdlá a namiesto realistického vyznenia tohto obdobia tu kombinuje rozprávku s oným pátosom, zastupujúcim dobovú vierohodnosť, čo je škoda. Ale zase je to legenda, tak čo. 50% (14.01.2015)

V podstate je to nepozerateľné. Audiovizuálna gramotnosť na bode mrazu. Exhibícia pár kulís a kostýmov. Nejaký ten kôň. Aj lascívne súlože. Režijne a scenáristicky na úrovni nadšenkyne z dejepisného krúžku. Midcult ako vyšitý. Veľká sranda je najmä Solčanskej popiska k vlastnému menu na záhlaví rovnomennej knižky, kde samu seba stavia do rady Bergman, Tarkovskij. Táto režisérka dala motiváciu k znovuoživeniu pojmu meštiacka pseudokultúra. K machináciam okolo produkcie tohto projektu netreba hovoriť veľa, pofidérne praktiky sa tu dedia z generácie na generáciu. No dosť bolo rýpania. Vzdajme Mariane hold. Veď to robí pre nás, pre tento národ! Navzdory krutému osudu a finančnej tiesni je stále umelkyňou. Ďakujeme ti Mariana! (24.05.2012)