Homár

Moje první setkání s režisérem Lanthimosem dopadlo uspokojivě, mám totiž slabost pro nejrůznější magory a podivíny. A u tohohle pána mám hned několik nesmělých tipů na diagnózu: Schizoidní porucha? Autismus? Klinická deprese? Sadomasochismus? Možná i depersonalizace nebo derealizace? Prostě zajímavá osoba, to se musí uznat. Ještě před sto lety byli podobní jedinci drženi v klecích a hlubokých sklepeních pochmurných novogotických blázinců, no a dneska si panečku běhají volně po svobodě a dokonce i natáčejí filmy, to je holt pokrok. Ba ne, vážně, zajímavý artově bizarní zážitek. Dokonce musím vzít tentokrát na milost i Sagvana Tofiho Farrella s očima sousedovic jezevčíka, který se mi snad poprvé herecky docela líbil, respektive mi nevadil. A Rachel W. je samozřejmě skvělá jako obvykle. K tomu čarovné irské hvozdy a nádherná hudba, třeba píseň Apo Mena Pethamenos s "chopinovským" začátkem je skvostná. Nebýt chaotické stavby scénáře a nevstřícné komunikace s divákem, připomínající mi nějakého Godarda nebo jiného novovlnného filmového anarchistu, neměl bych problém dát čtvrtou. (11.01.2016)

Grécky režisér - Yorgos Lanthimos, nakrúca extrémne čudesný a podivný, vizuálne atraktívny - absurdno - bizarný, science - fiction v ľudskej spoločnosti, kde nefungujú CITY, môžu sa objaviť, ale len u výnimky, t.j Colin Farrell a Rachel Weisz, vôbec film taktiež prosperuje i kvôli hereckému obsadeniu, z ktorého občas poriadne mrazí, ani neviem, o čom je tento film, čo chce vypovedať, čo chce vysvetliť, skrátka - ťažko definovateľný, možno bádať smery, ktorými sa uberá, ale pochopiť ho, ako celok, je takmer nemožné, filmový hlavolam, ktorý z určitej strany, dokáže fascinovať, najmä - ako hrajú herci + kamera, to vytvára - fascinujúce obrazy, ktoré nevídať často, je samozrejme dnes - aktuálne. Boli momenty, keď som neveriacky krútil očami nad obsahom deja, scenára, správania sa postáv, ale všetko je to tak zaujímavo - okorenené, že som ostával, ako nemý. Nechápal som, o to viac, som sa ponoril do tohto - imaginárneho sveta - plného absurdít. Vynikajúce herecké výkony - hercov, ktorých spomínam na začiatku. Naozaj, ojedinelý film, ktorý by som chcel do budúcnosti, stretávať častejšie. Podotýkam, že každému to sadnúť nemusí, utopí sa vo filme, ktorý ho môže psychicky zdeptať... (02.01.2016)

Přišlo mi to, jak přetažená epizoda Man Seeking Woman, ale bez komiky. I když groteskní to je také. Hlavně úvodní část v hotelu mě bavila. Sledovat tlustého Farrella, s vizáží Neda Flanderse, kterak s útrpným výrazem nechává služku, aby mu grindovala na dicku, bez možnosti ejakulace je prostě vtipné. Po úniku do lesů to začne být už trochu nuda. Nevím, jestli to měla být metafora na vztahy, nebo vztyčený prostředníček filmovým analytikům, každopádně je to tak divné, že si to zaslouží pozornost. (10.04.2016)

Nebudem "lobovať za Lobstera", ak tento málo pravdepodobný alternatívny svet niekomu nesadne, nič s tým neurobí. On je totiž tak "od veci", že môže byť iba metaforou sveta nášho a jeho pravidlá sú pravidlami ľudí s trochu odlišným myslením, ale zato rovnakými citmi, ako máme my. Nie je to pre mňa totiž svet budúcnosti našej, ale svetom jednoducho iným. Lobster by sa mohol stať kultovým dielom introvertov. Viac ho vnímam ako film o postavách a ich nutnej pretvárke, ako politickú alegóriu, bavilo ma si spájať ich hraničnú situáciu a rozhodnutia so stavom vzťahov našej doby. K úplnému nadšeniu mi však nestačí iba intelektuálny rozmer (ten tiež nemusí mnohým sadnúť), film ma musí aj silnejšie emocionálne zasiahnuť, alebo strhnúť, čo Lobster nedokázal. (20.01.2016)

Veľmi zaujímavé, ale unesený z toho nie som. Na druhej strane chápem prečo z toho majú festivalový diváci orgazmy. Je to originálne, so super námetom, parádnymi hercami a unikátnou atmosférou. Ale takisto je to na mňa obrovský bizar a totálne tomu chýbajú emócie. Hocijaké. Dokonca ma to ani neštvalo. Nič to so mňou nerobilo, iba som pozeral na pekné a slušne natočené obrazy. 7/10 (25.04.2016)