Posledné recenzie (11 453)
Nieobliczalna (2024)
Drámo thriller, alebo skôr jasná dráma s malými thrillerovými prvkami so zbytočnými nahými scénami ako povinným lákadlom, keď hrá Wieniawa, ale za to dobrou atmosférou, vhodnou nenápadnou hudbou, ktorá ju dotvára, a polovične dobrým scenárom, ktorý pekne spája veci a nakoniec nedokáže úplne uspokojivo vyvrcholiť. Psychológia spoločenských vzťahov medzi rôznymi vrstvami, ktorá nájde svoj spájací a zároveň odlučujúci prvok. Málo akcie, ale prídu aj jemné zvraty.
You Can't Run Forever (2024)
Ha, tak tento komentár pobavil: "Režisérka má asi velmi v oblibě herce J.K. Simmonse, neboť ve všech tří filmech, které zatím natočila, Simmons hraje." No do prdele, to sa vsaď, že ho má v oblibe, keď je to skoro 30 rokov jeho manželka. 😅 Nuž, Simmons aj vopred ohlásil, že ide o rodinný projekt, je v tom zapojená jeho žena, švagor, obe deti a samozrejme on. Lenže len on dosahuje nejaké kvality a zvyšok sa len vezie po mene. Film naozaj mohol ostať v rodinnom šuflíku, lebo je veľmi slabo napísaný. A keby nešlo o famíliu tak Simmons by do toho ani nešiel.
Odznak Vysočina (2022) (seriál)
Asi najhorší kriminálny seriál od nás za posledných 20 rokov, možno až od čias homo habilis. V skutočnosti odrádza od toho, aby človek podobné záležitosti pozeral. Nezaujímavé, zívacie prípady, neobvyklé až nepolicajné správanie sa policajtov, ktoré niekedy pôsobia ako nejaké stádo vidlákov, ktorým dali akúsi buďu a že tu budete teraz vyšetrovať. A samozrejme na čele dve mačistické feministky, ktoré často len skričia a už sa stopäťdesiatkiloví chlapi priznávajú aj k tomu, že v kedysi v oktáve ukradlu ceruzku z peračníka. V odznaku paródia sa dejú také veci, že napríklad v nedeľu k mŕtvole nemajú koho privolať na obhliadku, lebo však majú všetci voľno, a tak to musí poriešiť exobvoďák, ktorý doteraz predpisoval len paraleny a muconasaly. Spočiatku ako nechcená komédia to ešte ušlo, ale potom ešte aj tento prvok odišiel a ostala len trápna nuda.
Posledný denníček (2)
Libtard sa prizná sám
Jeden z pošvo, pardon poštokadičov, ktorý nemá nič iné na práci, len sa hrať oficiálne na slušáka, aby potom špinil a obťažoval ľudí s iným názorom na všetkých možných internetových platformách, sociálnych sieťach a v diskusiách, lebo kým nevymysleli online svet, tak len príbuzní a známi vedeli, že ide o libtarda.
Správny libtard vie hneď označiť, že ak nemáš jeho názor a netflixovskému výplachu hodíš odpad, potom si automaticky rasista, to je jasné, píše sa to na tridsiatej druhej strane marxistickej príručky libiota.
Patrik Libtard Chrastil však zabudol, že zanecháva nielen uhlíkovú, ale aj digitálnu stopu, a tak nie je ťažké vypátrať o aký etalón kádrovania v skutočnosti ide. Pri fotke sa človek najprv zľakne mysliac si, že konečne točia nejaký dobrý horor, ale o výzor nejde, zrejme následok ochorenia. Následne si však profil slušnočloveka človek pozrie lepšie a zistí, že on je tak tradične slušný. Je správne dúhový, nenávidí, pardon kritizuje Babiša, nenávidí, pardon kritizuje Slovensko, Rusko, Fica a Pellegriniho, no a týchto politikov a v Čechách im podobných označuje za "ruské prostitútky" a určite sa pri atentátoch ako ten najslušnejší len teší, ako tá spoločnosť je zase o krok bližšie k slobode.
Libtard však niekedy hodí na svoj profil aj obrázok, ktorým myslí, že šíri svoju múdrosť, pritom ním označil práve samého seba. Pretože ak píše o mediálnej manipulácii a o nacistoch, tak by sa pán Chrastil mal pozrieť hlavne na samého seba. Strih už na to má.
