Posledné recenzie (11 404)
Casanova 70 (1965)
Okolo Mastroianniho obsadili plejádu najkrajších taliansko-francúzskych herečiek tej doby a on by aj stonal šťastím, že je Casanova, keby nebol impotentom. Už to znie dosť parodicky a celý film si komediálne prvky starostlivo uchováva. Nie je však vtipný neustále a samozrejme sa neobjaví aj iné bočné remeslo skutočného Casanovu - osem rokov sa živil ako udavač inkvizície (1774-1782).
Mikýřova hysteorie českých dějin (2024) (relácia)
U Cunk on Britain som napísal: "Asi jeden z najlepších spôsobov prezentácie histórie, väčšina informácií je faktických, ale je tu komediálny zvrat, ktorý udrží divákovu pozornosť. Takže sa človek zasmeje a zároveň si zapamätá určité kľúčové fakty." A to platí aj pre Mikýřa. Nech ide aj o formát jasne prebratý, prečo neprebrať to, čo inde funguje a dať to do našich reálií? Hlavne keď sa to robí bežne a inde to vôbec nevychádza, ako sú relácie na markíze či jojke. Na rozdiel od britskej predlohy je séria viac o vtipe než o edukatívnom rozmere, za čo body dolu, lebo aj tí akože odborníci nie sú asi celkom úplní fachmani, keď tvrdia, že Nepomucký bol umučený pre uchovanie spovedného tajomstva, pritom je dávno dokázané, že to je len legenda - Nepomuk bol vraj mučený preto, že nechcel prezradiť spovedné tajomstvo kráľovej manželky Žofie Bavorskej, ktorú kráľ upodozrieval z nevery. Nepomuk však nikdy nebol jej spovedníkom a navyše sa Žofia stala kráľovnou až v roku 1400, sedem rokov po jeho smrti. Takýto skrášlený životopis vydali až jezuiti v roku 1671, aby z toho bolo kresťansky korektné finále jedného mučeníka. Skutočný dôvod bol omnoho prozaickejší - kráľ Václav IV., známy ožran, ho nechal umučiť pre to, lebo proti jeho vôli potvrdil vymenovanie kladrubského opáta, takže čistá politika. Inak ale seriál, ktorý by si zaslúžil aj dlhodobejšiu existenciu.
Red 11 (2019)
Už keď si dávali boosteriky tak, že pomaly žilu vybrali z ruky, alebo keď sa injekčná striekačka zaborila do oka, alebo lepšie povedané, skoro do oka, som zistil, že oni ten film neberú až tak vážne. To sa mi aj potvrdilo záverečnou prestrelkou s prstami. Len škoda, že zabudli pripísať k filmu žáner komédia.
Posledný denníček (2)
Libtard sa prizná sám
Jeden z pošvo, pardon poštokadičov, ktorý nemá nič iné na práci, len sa hrať oficiálne na slušáka, aby potom špinil a obťažoval ľudí s iným názorom na všetkých možných internetových platformách, sociálnych sieťach a v diskusiách, lebo kým nevymysleli online svet, tak len príbuzní a známi vedeli, že ide o libtarda.
Správny libtard vie hneď označiť, že ak nemáš jeho názor a netflixovskému výplachu hodíš odpad, potom si automaticky rasista, to je jasné, píše sa to na tridsiatej druhej strane marxistickej príručky libiota.
Patrik Libtard Chrastil však zabudol, že zanecháva nielen uhlíkovú, ale aj digitálnu stopu, a tak nie je ťažké vypátrať o aký etalón kádrovania v skutočnosti ide. Pri fotke sa človek najprv zľakne mysliac si, že konečne točia nejaký dobrý horor, ale o výzor nejde, zrejme následok ochorenia. Následne si však profil slušnočloveka človek pozrie lepšie a zistí, že on je tak tradične slušný. Je správne dúhový, nenávidí, pardon kritizuje Babiša, nenávidí, pardon kritizuje Slovensko, Rusko, Fica a Pellegriniho, no a týchto politikov a v Čechách im podobných označuje za "ruské prostitútky" a určite sa pri atentátoch ako ten najslušnejší len teší, ako tá spoločnosť je zase o krok bližšie k slobode.
Libtard však niekedy hodí na svoj profil aj obrázok, ktorým myslí, že šíri svoju múdrosť, pritom ním označil práve samého seba. Pretože ak píše o mediálnej manipulácii a o nacistoch, tak by sa pán Chrastil mal pozrieť hlavne na samého seba. Strih už na to má.
