Roadgames

„Cestné hry” sa výsostne uskutočnia iba na austrálskych cestách, a to konkrétne medzi týmito dvomi mužmi : Prvý, ako sa tradične povie, dobrák od kosti, ktorý by aj tú svoju poslednú košeľu dal, je Patrick Quid, šofér nákladiaku, ktorého spolucestujúcim je práve Boswell, psovitá šelma Dingo, čo je trochu, povedzme neobyčajné. Druhý, ako sa zvyčajne hovorí, je sériový vrah (stopárok), to jest neznámy chlapík s tmavo-zelenou dodávkou, ktorý bude Paťovi neustále visieť za zadkom, alebo postupne sa snáď »miska váh« konečne obráti na opačnú stranu ? Počas toho jednak zastaví istej, hysterickej a hrdzavej žene Madeleine Day, vďaka čomu môže nadviazať na verbálnu komunikáciu, a tak mu aspoň rýchlejšie ubehne voľný čas, ktorého má v podstate, neúrekom. Niežeby sa vyslovene len nudil, totiž, často stretáva rôznych bláznov, ktorí doslova hazardujú so životmi na komunikáciach, viď starší pán s dreveným člnom "Lady Luck II" , uchopeným na prívese, bohužiaľ zrovna jemu šťastie priať extra nebude. A do tretice vari už všetko dobré, keďže kočku v bielom klobúku, už dva krát míňal, a ani raz pritom nezastavil, a tak teraz má unikátnu príležitosť, aby mu spríjemňovala spoločnosť, no namiesto toho, sa zoznamuje s potenciálnou hrozbou. Odteraz to začína byť čoraz viac zaujímavejšie, čo si isto uvedomuje i Pamela, "hitch" ("cestovateľka autostopom"). Sherlock a Watson sa síce (ne)dajú len tak ľahko zastrašiť, ale ak už pôjde konečne do tuhého, tak nebude Holmesovi do smiechu... / Legendárny thriller od protinožcov, ktorý je mixom Duelu a Stopára, ale zároveň aj prirovnávaný k Hitchovmu Oknu do dvora, a tak sa dá celkom podotknúť, že napätie mu just vôbec nechýba. Ústredná dvojka je vskutku veľmi podarená, najmä Stacy Keach, si väčšinou stále čosi šomre popod nos. Jamie Lee Curtis nemá toľko hereckého priestoru, ako v desivom a kultovom horore - Halloween, no i napriek tomu nebola iba do počtu ! Film má taktiež i kvalitnú montáž a imidž, bez čoho by sa sotva obísť mohol. Trochu som na záver váhal s konečným hodnotením. Ako vidieť, ostalo na troch "dobrých" hviezdičkách, čo nie je ani veľa ani málo, taký, zlatý stred. (20.11.2020)

Bez napätia, takmer bez ničoho, čo by mal thriller žáner ponúknuť. Najmä prvá polovica je skôr takým blbnutím bez príčiny. Svoje robí aj samotný soundtrack, ktorý viacmenej nastolené situácie odľahčuje, než by nahnal strach v pravom slova zmysle. Monológ je tu kráľ, takže kto si vsadil na dialógy, bude chudobnejší než kostolná myš. Nie, že by komunikácia nedostala žiadny priestor, no je to príbeh "kamionistu" a jeho "dinga", nie "Pařba ve Vegas". Záver je tým čo bolo od úvodu očakávané, tak aký že to thriller? Bavilo. Na jedno vzhliadnutie. (15.10.2016)

Film se převážně odehrává v kabině náklaďáku, kde řidič Patrick Quid (Stacy Keach) vypráví svýmu dingovi teorie o lidech, který vidí různě po cestě. Zaujme ho ale člověk v zelený dodávce, kterýho během svojí cesty pořád někde potkává a díky zprávám v rádiu postupně přichází na to, že právě on je ten vrah, o kterym v rádiu slyšel... Je to taková komornější a trochu nudnější verze filmu Stopař. Ale tam byla jednoznačně nejdůležitější postava záporáka. Tady se záporák vždycky jen tak na chvilku mihne a mam pocit, že za celej film snad neřekne ani slovo. Tady celej film stojí na tý kladný postavě. Sice je to postava poměrně sympatická a dobře zahraná, ale nějak se tam nic moc neděje a postupně mě to začalo nudit. Spíš mě to zaujalo víc jako road movie, než jako thriller. (22.10.2006)

[Cinematik 2014] Byť Hitchcock kamionista, natočil by Roadgames, s gráciou vystavaný inteligentný "cestný thriller" so šarmantným Jamesom Stewartom v hlavnej roli. Aspoň to sa nám snaží Franklin povedať. Lenže on nie je Hitchcock, Stacy Keach v roli muža trpiaceho halucináciami a rastúcou paranoiou na stope zločinu (nech je akokoľvek vynikajúci) nie je Stewart a ten film nie je tak inteligentný. Pomalé tempo rozprávania ozploitation modelu a slabé napätie vynahrádza nadhľadom a ostrovtipom hlavného hrdinu, ale nezáživnosť množstva sekvencií je stále ubíjajúcejšia. Pocta Hitchcockovi a jeho klasickým motívom (priame citácie Vertiga) sa tak z diváckeho uhlu pohľadu mení na trochu neohrabané variovanie maestrových obľúbených prvkov. Násilie mimo záber a potlačená dravá dráždivá sexuálnosť drsného príbehu s až psychologickými kontúrami prispievajú k zmiešaným pocitom z filmu. Toto je jasný kult, ale len pre úzky okruh divákov, do ktorého, žiaľ, nespadám. 65% (13.09.2014)

Bezúpochyby nejlepší australské béčko, které jsem v rámci bloku těchto filmů viděl... Výborné vtipy jakým je například diegetická a přesto účelná hudba z harmoniky hlavní postavy, která jakoby stála nad filmem vědoma si své úlohy v rámci filmu, z nadhledu komentující dění kolem sebe. Zábavné vtipy, zábavné scény, zábavně vystihnuté halucinace ze spánkového deficitu (které sám znám). Takhle to vypadá, když inteligentní tvůrce točí béčko a je si toho plně vědom.. (10.07.2010)