Je mi zo seba zle

Druhý celovečerný film Kristoffera Borgliho určite bude tým, od ktorého si zbystríme pozornosť na jeho prácu. Sick of Myself servíruje príbeh mladej slečny, ktorá je schopná aj ťažko ochorieť sa len kvôli tomu, aby všetky pozornosti smerovali len na ňu. Na príbehu, ktorý film prezentuje, je najviac „chorý“ to, že to nie je výmysel. Kristine Kujath Thorp v roli Signe podáva presvedčivý výkon. Osobne však štvrtú hviezdu nedávam, lebo na konci filmu mi chýba viac katarktický, šokujúci záver. Film však každopádne odporúčam k videniu. Osobné hodnotenie: 78% (***) (27.07.2023)

Je hrozně zábavný, jak si to dělá srandu ze všech těch inkluzivních kravin. Těch témat tam je hafo. Nikdy to film neřekne naplno. A to je v interpretaci jedincem to nejsilnější, co může film takovýhodle formátu udělat. Nastínil bych tady nějaký příklady, co se mi zdálo zábavný tim, jak to bylo absurdní, ale nebudu, protože bych jednak možná i spoiloval a jednak vim, jak je většina lidí dneska posedlá tim, aby všichni všechny uznávali, ačkoliv se většinou jen tak tvářej. A tendle film to nádherně nepřímo dokazuje. (21.04.2023)

Artovina znesiteľná aj pre bežného diváka, hoci nie dvakrát príjemná na pozeranie. Hlavná hrdinka je totiž totálne nesympatická, celý čas jej želáte len to najhoršie a ono vďaka jej chorobnej potrebe dosiahnuť pozornosť okolia a získať slávu sa jej pomerne škaredé veci aj dejú. Témy sebaprezentácie, sociálnych sietí, sebapoškodzovania, ale aj inklúzie boli spracované podnetne a zaujímavo, viacero scén nepríjemných a jedna či dve (pes, fotenie) aj zapamätateľných. Humor a satirické motívy sú tu len na okraj a kvôli nim + viacerým scénam vystupňovaným do absurdna + logickej priestreľnosti (utajovanie pôvodcu zdravotného stavu) sa film nedá brať 100% vážne. Na jedno pozretie neurazilo, no na vyššie hodnotenie by som osobne potreboval výraznejší a lepší záver. 3* (15.08.2023)

O čo Borglimu ide je jasné pomerne rýchlo, respektíve o čo ide Signe a Thomasovi, čo ale nie je tá istá vec. O zžieravú a zároveň vtipnú satiru na uletenosť doby, ale ani nie doby, ako skôr neprirodzenej prirodzenosti toho, na čom spoločnosť fičí v podstate stále. No a v prípade hlavnej postavy ide najmä o pozornosť, ale niečo v neporiadku je už v jej hlave od začiatku a nemusí to byť nutne spôsobené masážou požiadaviek spoločnosti od útleho detstva či žiarlivosťou na partnera. Prišlo mi, že v ďalšom filme prichádza Borgli s presvedčivejšou, ale zároveň aj surrealistickejšou zápletkou a celé to o niečo lepšie šľape. Tu nebolo príliš komplikované predpovedať vývin scenára a mimochodom ide skôr o sci-fi, než napríklad o uvádzaný horor. Borgli (zatiaľ) nie je Cronenberg ani Kaufman. Ale má k tomu správne nakročené. 70% (12.03.2024)

Perfektný snímok napasovaný ideálne do dnešnej doby, kedy platforma "victim" je najviac v kurze. Všetky možné sociálne siete sú prepchaté výplodmi chorých hláv zúfalo bažiacich po pozornosti. A tak menia orientáciu ako na bežiacom páse, menia vlastné pohlavie, zámená, vo veľkom frčí sebadiagnostika a sebaľútosť, z obyčajného komplimentu vyrábajú sexuálne obťažovanie, všetci sú chudáci traumatizovaní a nikto ich utrpeniu nerozumie. Stať sa obeťou za každú cenu je novým zmyslom života. (16.05.2024)