Zločin v exprese

„Váš kolega vypadá, ako smutný papagáj s chrípkou.” / „Z Avignonu do Paríža. V kupé sedíš ty a vrah...?” / • Akýsi vnútorný hlas mi vskutku akosi i neustále našepkával, že práve tento naprosto pozoruhodný, »režisérsky debut,« pôvodom gréckeho režiséra Costa-Gavrasa, skrátka bude čímsi hodne zaujímavým vynikať, a to snáď nielen najmä týmto, priam luxusným, hereckým obsadením, à la: francúzska herecká smotánka [príslušní znalci budú vedieť, čo má tým básnik vlastne na mysli], ale zároveň aj mimoriadne scenáristicky prekombinovaným v rámci daného celku, až som sa povedzme možno trocha miestami i v samotnom dianí strácal, no zase na druhej strane bol tak energicky spracovaným [dynamická, čiernobiela kompozícia obrazu a rytmický, hudobný doprovod, alebo ešte aj energická postava v podaní Pierrea Mondyho a pod.], že určite nielenže iba z mojej strany sa napokon jednalo o celkovú spokojnosť, pričom súčasne danú vec dopĺňam i v tom pragmatickom zmysle, že akonáhle potenciálny divák má už dopredu automaticky vybudovaný «,vrúcny vzťah» ohľadom vyššie pomenovaných vlastností → miluje francúzsku kinematografiu vo svojej najlepšej podobe; tak si teda rozhodne príde na svoje! • Ak by som teraz predsa ozajstne niečo málo načrtol i z dejovej línie, tak nadviažem v tom ponímaní, že sa pomaly [vy]rysovala akási »detektívna línia,« pretože niektorého z pasažierov našli zavraždeného, o čom by v podstate vedel povedať trochu viac akýsi «čierny pasažier,» ktorý asi bol v nesprávny čas na nesprávnom mieste, kedy poverený inšpektor Grazziani v podaní Yvesa Montanda - zrejme zrovna odteraz intenzívne hľadal očitých svedkov, ktorí by mohli priniesť oveľa viacej svetla do čoraz absurdnejšieho a zamotanejšieho prípadu, nakoľko pomaličky pribúdali i ďalšie mŕtvoly, ktoré znepokojovali nie iba mňa, ale súčasne hádam aj celé policajné, parížske oddelenie, keď boli všetci stále na nohách... • A najlepšia filmová pasáž bola predovšetkým vtedy, keď na scéne účinkoval Charles Denner [postava Boba Vaskiho], ktorý mi asi úplne najviac utkvel v pamäti, lebo na malom priestore predviedol neuveriteľne geniálny, herecký prejav, tak som si tak v duchu častejšie hovoril: „Aká veľká škoda toho, že k priamej dispozícii nedostal podstatne väčší priestor sa naplno realizovať,” kedy by zatienil aj ostatný zvyšok, inak podareného ansámblu, ktorý mal náramne kvalitne postavené figúrky na klasickej stolovej hre, »Človeče, nehnevaj sa,« s ktorými rozohrali fascinujúcu h-r-u s divokými ťahmi a kombinatorikou smerom na diváka, ktorý si už síce dajme tomu i právom myslel, že je takmer konečne vo vytúženom cieli [správne som dokázal odhadnúť JEDEN zlomový ťah súpera, musím sa pochváliť], no ale čo sa konkrétne týkalo toho kľúčového ťahu, tak v tom čase mal môj ďalší náprotivok ešte značnejší náskok, čiže tým pádom by som nikdy ani nečakal, že ma môže až takto prevýšiť?! = A kvôli tomu mám i akési rozporuplné pocity podobne, ako aj hlavní aktéri...? • Thrillerový titul, ktorý sa stal odrazovým mostíkom pre tohto talentovaného tvorcu, v ktorom už poznať znaky blížiaceho sa talentu. (22.03.2024) (menej) (viac)