Výkrik do tmy

Skoda, ze sa filmu az tak dobre nedarilo v kinach - podla trzieb to bola dost velka bieda. pribeh je pri tom ale dobry - za pravdu sa musi bojovat a pravda je pichlava, boli a je neprijemna. Meryl Street /Sophia´s Choice/je v roli Lindy Chamberlain vyborna, prva polka filmu ma hned zaujala a nepustila. potom som mal problem s druhou castou - nie som pravnik, pravnicke reci ma nebavia a pravu rozumiet vlastne nechcem. Rezia Freda Schepisiho /western Psanec Barbarossa/ na urovni, rezisersky myslim, ze ide o jeho najlepsi film. Ak aj nie najlepsi, tak urcite jeden z najlepsich. Australska kinematografia ma zaujima coraz viac a viac, nehorazne zaujimava zem : 89 % (20.02.2021)

Skutečný případ, skutečný tlak médií, skutečný hon na čarodějnice. Odvlečení kojence psem dingem při dovolené v kempu rozpoutal mediální peklo, kterému musejí čelit manželé Sam Neill a hlavně kritiky velebená Meryl Streep. Veřejnost verzi manželů nevěří. A není sama. Při znovuotevření případu, ve kterém matka čelí obvinění z vraždy dítěte, se oscarová herečka neprezentuje pouze jako oběť. Jenže široké okolí nerespektuje, že sílu k tomu, aby překonala šok ze ztráty dítěte, čerpá ze své hluboké víry. Působí tak chladně, navíc dělá špatná rozhodnutí při poskytování dalších a dalších rozhovorů. A média si vezmou jen to, co se jim hodí. Přesto se tahle mediální bašta stává i obžalobou společnosti, která prahne a vždycky bude prahnout po senzacích. Ač nakonec manželé zvítězí, za návrat do normálního života budou bojovat už navždy. Někomu může úsporné herectví vadit (Meryl opravdu netrpí jako „správná“ matka, která přijde o to nejcennější), a také to, že tvůrci nejdou příliš po emocích, jiní naopak ocení celistvost vyprávění. 70% (11.09.2016)

Mottom jednej knihy Alberta Camusa je: Kto neplače na pohrebe svojej matky, skončí na šibenici. Spomenul som si naň pri sledovaní austrálskej drámy Výkrik do tmy, nakrútenej podľa skutočnej udalosti. V nej ma nezaujala iba Meryl Streep, vynikajúco stvárňujúca postavu Lindy Chamberlain, ale aj proces vytvárania verejnej mienky, v ktorom vášne a predsudky zohrávajú porovnateľnú úlohu, ako neúplne a médiami účelovo upravené fakty. A v Austrálii, v ktorej vďaka prvým várkam imigrantov nemajú ich potomkovia ďaleko k skratovým a násilným alternatívam zdĺhavých a komplikovaných súdnych procesov, v tej Austrálii nepomôže pri hľadaní pravdy ani porotný systém. Film ako celok nebol síce ničím objavný, ale neľutujem, že som si ho pozrel. (20.07.2011)

Celým filmom sa tiahne skľučujúca otázka: Ako mohol pes dingo uniesť a zožrať dvojmesačné dieťa a nenechať ani kosť, len vyzlečené (ale neroztrhané!) dupačky a kabátik? Manželka kazateľa cirkvi Siedmeho dňa vyzerá chvíľami ako poriadna mrcha a potom zas ako úbohá matka, ktorá prišla o dieťa. Meryl Streep šikovne zvláda celú škálu rôznorodých prejavov. Film takisto veľmi dobre zobrazuje verejnú mienku, ktorá sa nakláňa zo strany na stranu. Pochybnosti a podozrenie striedajú súcit a spoluúčasť na tragédii. Lenže, kde je pravda v tejto true story nie je jasné ani na konci. Veď, ako mohol dingo... (13.07.2011)

Nikdy by som nenechala také malé dieťa spať v stane samé. Obzvlášť, ak sa okolo potulujú divé psy. Lenže ja nie som Linda. Sledovať všetok ten tlak médií a okolia .. no krásne sme sa my ľudia vyznamenali. Film si celý čas drží odstup, ale možno to takto ten Fred chcel .. nikomu nenadržiavať, iba vyrozprávať tento smutný príbeh. 3,5* (02.04.2024)