Kolo života

Kolo je tvořeno body, které jsou začátkem, a také koncem cyklu. Věčný návrat.... Nějakým řáděním osud jsem pozbyl první díl, přesto jsem se pustil odvážně do druhého s tím, že děj snadno zrekonstruuji. To se mi sice povedlo, nechyběl však příběh, ale Ganceho filmové zpracování. Zmatek mám ale i v hudbě; co z ní patří Arthuru Honeggerovi (jeho poslední hudba k filmu) a co Robertu Israelovi nedovedu říct, připadalo mi to jako od jednoho autora, každopádně k povaze Ganceho způsobu vyprávění pasovala skvěle. Takže: k filmu je třeba se ještě vrátit! (08.04.2021)

Gigantický projekt, vyšperkovaný impresionistickými detailami, vzťahovými peripetiami života a symbolom vlaku a kolies, ktoré prichádzajú a odchádzajú ako osud sám. Raz prinesie šťastie a radosť, inokedy smútok a chlad. Gance rozumie postavám, vyjadruje skrz ne pocity a ich motiváciu a po hrozných časoch aj ich upustenie od dovtedy najdôležitejších a najpotrebnejších cieľov. Ak by som mal zostaviť rebríček najtragickejších postáv nemého filmu, tak Séverin-Mars obstojí minimálne v TOP trojke. Skutočne, občas je to ďaleko za hranou (nechápem preto výčitky v tejto oblasti na adresu sovietskej montážnej školy), avšak dielo je umelecky ozdobené vari všetkými mizanscénami v dĺžke necelých piatich hodín. A to pripomína dĺžku životného cyklu (Sisif) a jej pokračovací kruh pod Mont Blancom, kedy nastupuje do novorozbehnutého vlaku života nežná Norma a pokračuje tak v rodinnom posolstve nových šancí a zabudnutých útrap (viac o filme tu - http://www.9em.sk/tyzden-nemeho-filmu-koleso-zivota/). Každé miesto má vo filme priestor a dostatok času, prelínačky striedajú dvojzábery a odfarbené negatívy spĺňajú účel a bezprostrednú náladovosť jednotlivých scénok. Skvostne vystavané a emocionálne pompézne. (22.02.2016)

19. storočie bolo storočím pary, 20. bolo storočím filmu. To mohol Gance v jeho štvrtine zatiaľ iba tušiť, ale lokomotívam, symbolom pary, prostredníctvom nového média vzdal nádherný hold. Takže "kruh" sa uzavrel. Život je kolesom, či bludným kruhom osudu, lásky, trápenia, ale či aj šťastia, na to si budete musieť počkať až do konca tohoto nádherného filmu a na scény, ktoré podľa mňa definujú pojem "historické momenty kinematografie". Nepripomína život skôr dlhú jazdu vlakom, ktorá je občas pomalá, občas sa ňou rútime ako do priepasti, občas havarujeme a občas sa zastavíme a nevieme, ako ďalej? Nakoniec ale skončíme možno tam, kde začneme, čiže z línie sa stane kruh. Stačí si predstaviť tvar našej Zeme. The wheel je jedným z najkrajších a emocionálne najsilnejších filmov nemej éry, je to podobný prípad ako Greed a Intolerance, kde bol film z pôvodnej 9 hodinovej dĺžky zostrihaný na necelú polovicu a ktorý pri svojej dĺžke absolútne nenudí. Technicky je film na úrovni svojej doby: prelínačky, dvojexpozície, rozostrený obraz, evokujúci postupné slepnutie hlavnej postavy, ale už aj rapid montáž. Ja som za mladi miloval vláčiky rozložené v celej mojej izbe, v rovnakom čase som začal s rovnakým zápalom sledovať aj filmy a postupne som si obľúbil aj horskú turistiku a lyžovanie, takže okrem filmárskych kvalít má na mňa Koleso aj akýsi osobný dopad. (19.03.2013)

Väčšina z filmových divákov označuje za Ganceho vrcholné dielo NAPOLEÓNA. Z môjho pohľadu, ale nemajú pravdu a pravdepodobne nevideli KOLESO ŽIVOTA. Nádherný a silný príbeh v nezabudnuteľnom filme, ktorý je zaujímavejší, komplexnejší a formálne dokonalejší ako vyššie spomenuté dielo. Svojou emotívnosťou a pôsobivosťou ( naoko )romantického ducha zručne konkuruje aj neprekonateľnému VÝCHODU SLNKA Friedricha W. Murnaua a celkovo strčí do vrecka väčšinu podobne ladených snímkov. Snímok, ktorý naplnil a pohladil moju dušu a srdce filmového fanúšika. Len mi je ľúto, že som videl len oklieštené trojhodinové torzo, ktoré kazí plynulosť deja a je to počas sledovania badať. (22.01.2011)

Doposud nejdelší film, který jsem viděl. Musel jsem sledovat na etapy, jako seriál, jelikož jsem neměl možnost vyhradit si 7 hodin souvislého času na sledování. Kromě tradičního impresionistického experimentování s obrazem, časem a pohybem si zde Gance pohrál i s divákovou trpělivostí. Příběh, který by se dal velice volným tempem odvyprávět za půl třetí hodiny, tu dostal pořádnou nálož pitvání se v okolnostech a detailech každého sebemenšího dějového posunu. Stále je to pastva a melodramatická kostra filmu rozhodně není nuda, ale zkrátka všeho moc škodí. (25.10.2023)