Hrdina proti svojej vôli

Páči sa mi pôvodný koncept scenáristu Nezmieriteľných, Davida Webba Peoplesa, ako šalamúnsky rozvíja samotnú myšlienku ‹hrdinstva› v jeho najucelenejšej podobe, akú si dokážeme vôbec predstaviť. Predstavte si nasledovné: Lietadlo má zlé, poveternostné podmienky, lebo prší, ako z krhle, čiže havaruje, ale našťastie nie s tragickými následkami, no veľa nechýba k tomu, aby sa na zemi vznietilo od blížiaceho sa ohňa, ktorý sa pomaličky rozširuje k tomuto vraku, kde sú uväznení ľudia, čo kričia o holé životy. Akurát ide okolo nenápadný chlapík Bernie LaPlante, ktorý len pred malou chvíľou čelil pobytu za mrežami natvrdo za všelijaké “nekalé” činnosti, alebo napríklad jeho vzťah s bývalou manželkou vôbec nie je práve najideálnejší, či taktiež i synátorovi Joeyimu koľkokrát nasľubuje hory-doly, ale ako sa tradične hovorieva: „Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú” . Ok, radšej sa teraz ešte vrátim ku „radostnej katastrofe” . Na palube tohto lietajucého obra sa nachádza rovných 54 ľudí, medzi ktorými je aj televízna reportérka Channelu 4 - Gale Gayley, ktorá len nedávno robila interview s biznismenom, čo skočil z rímsy mrakodrapu dobrovoľným skokom do pazúrov smrtky (kúsok čierneho humoru ešte nikomu nemohol ublížiť), aby opäť čelila smrti z iného uhlu pohľadu, a to priamo zo svojho. Berniemu sa spočiatku vôbec nechce zachraňovať zakliesnené osoby, lebo by si nedajbože ušpinil drahé mokasíny za 100 babiek, pričom jednu z nich aj tak stratí, aby tú druhu potom podaroval bezdomovcovi Johnovi Bubberovi, ktorému vyrozpráva tento príbeh... TV. stanica Channel 4 ponúka okrúhlu odmenu: 1 000 000 $ tomu človeku, ktorého masmédia nazvú: „Anjel letu 104” . Je tu hotová senzácia, nový fenomén, na ktorom sa chcú priživiť mnohí, ale až John Bubber všetkým „ozrejmí” , ako sa veci vlastne majú, pretože LaPlanteho medzitým už načisto zabásli, a tak si prisvojí niečo, za čím nemá prakticky žiadne zásluhy, jednoducho si to ukradne sám pre seba, a zatiaľ čo sa tomu Bernie za múrmi väznice s otvoreným jazykom až po podlahu iba prizerá, on rozprávkovo zbohatol, stáva sa z neho obdiv okolia a CELEBRITA, s ktorou si chcú všetci urobiť «selfíčko». Jednoducho, národný hrdina hodný kandidatúry na prezidenta !? Línia udalostí i vzťahov sa začína pomaličky vykryštalizovávať, ale spoilerovať ďalej určite nebudem, to treba vidieť. _ Urobil som si dokonalý obraz, čo urobia noviny s televíziami u jedinca, ktorý sa zo dňa na deň preslávi, ako sa mu ani nesníva. Na jednej strane môže záujem zo všetkých strán lichotiť, ale zase i prekážať ? Frearsov film je na tom i patrične vystavaný, inteligentne kritizujú tieto komunikatívne zložky, že všetkého príliš škodí ! Ak sa raz niečoho chytia, chcú z toho vyžmýkať absolútne maximum. Emócie sú na prvom mieste. Síce vo svojej druhej polovici snímok trochu stráca tempo, ale zase záver ho dostatočne šikovne vyvážil, aby protagonista Dustin Hoffman si neustále udržiaval vysokú, hereckú, nadštandardnú úroveň, čomu dopomáhala aj pôvabná Geena Davis, ktorá mu vkusne sekundovala, bola radosť sa na ňu pozerať, a sakra, Kevin J. O'Connor, ako DP Chucky bol parádny, Andy Garcia sa dosť posnažil, sestry Cusackové mi neprekážali, ba ani Chavy Chase, nie, čiže, celý ansámbel v podstate ušiel. Stephen Frears takéto filmové látky veľmi dobre zvláda, a tak ho musím pochváliť. Hero z roku 1992 je lepší, ako HRDINA v roku 2002, teda o desať rokov neskôr ! (19.01.2020) (menej) (viac)