Temné sily

Brian je mladým, ambicióznym kameramanom spoločnosti "El Audio Visual Department", túžiacim po jedinej veci. Natočiť film, ktorý zaujme širokú masu ľudí. Jedného dňa ho osloví miestny, univerzitný profesor Joseph Coupland, ktorý ho žiada aby sa podieľal na tvorbe dokumentu, skúmania, mladej, psychicky labilnej Jane Harper. Tá by mala podla profesorových predbežných výsledkov, doposiaľ z neznámych dôvodov, disponovať kinetickými schopnosťami. Napriek tomu, že školská rada experiment vyslovene zakáže, profesor prenajíma starší, opustený dom v rekonštrukcii, aby pokus, raz a navždy dotiahol dokonca. Ako domrviť "skutočný" prípad, aneb repete rubriky "Ako to nespackať". Bolo miestami až smiešne sledovať tie predvídateľné, nefungujúce lakačky, či snahu o budovanie atmosféry (povešaný mackovia na špagátiku? To snáď nemysleli vážne). Až na pár scén v záverečnej 10 minútovke, je "The Quiet Ones" je veľmi nevýrazným snímkom, ktorý napriek snahe o neustále dianie "niečoho", neponúkol nič, čo by som si pamätal. Napínavejšie pôsobí aj reprízovaná "Súdna sieň". Neverím, že toto niekoho naozaj vystrašilo. Kiež by som bol tak zhovievavý ako moji horor kamaráti a rozdával hviezdičky jak karty pri mariáši. No bohužiaľ - 40%. (26.06.2014)

Tenhle horor začíná celkem slibně. Pak plyne a plyne a vy si uvědomujete, že už tam ale vůbec nic slibného není a že se všechna očekávání rozmělnila v něčem, co je až nepříjemně kostnaté. Ten film se chce tvářit jako překvapivý, jako jiný, ale ve skutečnosti v sobě nemá nic zajímavého, jen tu přetvářku směrem k divákovi. (22.07.2015)

Tak už i Hammer podlehl laciným snahám o kamerování v pseudodokumentárním stylu. Ačkoliv tohle není typická FF (Fucked up Film), rozklepaných záběrů si užije divák, až ho budou oči bolet. Přesně jako u většiny FF idiotin, i tenhle průšvih se snaží maskovat problémek, že většinu filmu se tam děje výrazné hovno, trumflo by to i záběry z poslanecké sněmovny. Vymaštěná, zmatená, nudná a rozklepaná sprostota, nehodná vyvedeného traileru. Až se jednou dožiju konce roku 2014 a budu rekapitulovat má největší zklamání, Tiší Jedni tam budou hodně vysoko. Jednu hvězdu za posledních 10 minut. (24.06.2014)

Zvedavý profesor a jeho výskumnícky tím začnú študovať dievča pri ktorom sa sústreďujú podozrivé energie, snažiac sa objaviť prítomnosť niečoho neprirodzeného, čo ale nemusí skončiť podľa ich predstáv... Zľahka inšpirovaný parapsychologickým experimentom zo 70. rokov, dobovo zasadený a štýlovo natočený kúsok v duchu starších hororov, avšak obohatený o moderné found footage spracovanie, ktoré ale našťastie nezožralo celý film a je tu využívané vcelku rozumne. Nemôžem síce povedať, že by to bola nejaká bomba, alebo že by to vydesilo, či ponúklo niečo špeciálne, ale bavil som sa. Proste to bol príjemne natočený a dobre pozerateľný retro horor. (21.05.2014)

The Quite Boring Ones. Po (miernom) nadšení z Flanaganovho Oculus som sa netrpezlivo pustil do ďalšieho hororového prírastku, ktorý tento rok okupoval americké kiná a úprimne radšej som to ani nemal robiť. Legendárne štúdio Hammer síce v minulom storočí priviedlo na filmový svet niekoľko kultových monštier ako Frankenstein, Dracula, Mummy a mnoho ďalších a dlhý čas patrilo medzi hororovú špičku, ale časy sa menia a jeho znovuzrodenie v novom miléniu je len chabý výkrikom za zašlou slávou. Kultové postavenie sa totiž nedá obhajovať s priemernou Ženou v Čiernom, priemerným remakom Let Me In, podpriemerným The Resident a už vôbec nie s odpadovým The Quiet Ones. Ale čo čakať, keď na režisérskej stoličke sedí John Pogue, ktorý svojho času natočil len nudné pokračovanie Quarantine 2: Terminal (zbytočný americký remake španielskeho REC s ešte zbytočnejším a navyše oveľa lacnejším pokračovaním) a napísal také otrasné kúsky ako Rollerball alebo Ghost Ship. The Quiet Ones síce vsádza na slušnú retro štylizáciu a sympatických hercov (Sam Claflin z Hunger Games a Olivia Cooke zo seriálu Bates Motel series), ale čo z toho, keď akákoľvek snaha o budovanie atmosféry, nebodaj strachu absolútne nefunguje. Ľakačky sú lacno a bez akéhokoľvek nápadu nasadené do každej piatej minúty filmu a dobové found footage zábery sú vyslovene zbytočné, bez opodstatnenia a až iritujúce. Predvídateľný, tisíc krát omieľaný príbeh by som nemal najmenší problém odpustiť keby ten horor po akejkoľvek stránke fungoval, ale aj napriek tomu, že sa snaží, aby sa v ňom po celý čas niečo dialo, tak neuveriteľne nudí od prvej minúty. Nijako negraduje, nijako nezintenzívňuje tempo, nič. Len monotónne plynie od úplného začiatku po samotný koniec. Skutočne, takto nezáživne podaný horor som nevidel už dlhé roky. Mal som problém udržať oči nepretržite otvorené po dobu 10 minút (a to spánok považujem len za nutné zlo, ktoré musí človek absolvovať, aby mohol normálne fungovať aj na druhý deň), v závere ma to celé už neopísateľne otravovalo. A to radšej ani nespomínam dementné postavy, ktoré aj po čo im slečna vypľuje z úst akési „chápadlo“ (pardon, „ektoplazmu“) vážne diskutujú o tom, že by sa mohlo jednať o podvod. Tu nie je doslovne o čo stáť. Pri Quarantine 2 som vinu hádzal na vynútené pokračovanie, ktoré nemalo žiadne ambície, takže prečo by sa mal pri ňom režisér snažiť. On sa však akokoľvek nesnaží ani teraz a po tomto „zážitku“ sa ho nebojím vyhlásiť za najhoršieho súčasného hororového režiséra. To už aj pri Uwe Bollovi sa dá aspoň zasmiať nad jeho hlúposťou a amatérizmom. Pogue tak akurát unudí na smrť. Tento krát ten totálny prepad v amerických kinách prajem tvorcom z celého srdca, lebo pokiaľ si niekto toto dovolí so všetkou serióznosťou naservírovať platiacim divákom, tak si nič iné nezaslúži. Štúdio Hammer nech svoje brány radšej znova zatvorí. CELKOVO: 0,5* (1/10) (06.06.2014)