Muž z Acapulca

Božská komedie se skvělým Belmondem a vůbec – se vším. Hlavní hrdina je spisovatel béčkových akčňáků, kterého úspěch nejen na ulici nepozdraví, ale pro jistotu se mu vždy vyhne kilometrovým obloukem. Snad i proto si svůj život vynahrazuje svojí literární postavou - alteregem Bob Saint-Clarem, jež je mužný, drsný, vzrušující a vůbec tak nějak mající vše, co spisovatel postrádá. Tyto dva paralelní světy se pak vzájemně vymezují výsostně zábavným i chytrým způsobem, kdy se Belmondo mstí opozdilým pošťákům rozstřílením na řešeto, nebo neochotným opravářům vyhozením do vzduchu. Úžasné je pak pozdější vkrádání se skutečné reality do fikčního světa a naopak. Čím více je Saint-Clare ničen a hanoben, tím více se sám autor stává Saint-Clarem, suverénem a hrubiánem, ovšem na druhou stranu ztrácí něco ze své křehkosti. Film, který mimo jiné poukazuje na to, že nikdo z nás není (a ani nemůže být) tak dokonalý jako románoví hrdinové a smíření se s tím je prvním krokem ke změně k lepšímu. (27.11.2016)

Nejedná se o komedii, u které byste se řezali smíchy. Spíše jde o komedii s takovou pohodovou atmosférou a nevtíravým humorem. Francouzi prostě komedie točit umí. Mnohokrát jsem se lehce pousmál. Muž z Acapulca je rozhodně milé a docela velké překvapení. Jean-Paul Belmondo v úžasné dvojroli. Nápad velmi orginální a určitě i vydařený. Svoje hodnocení bych situoval někam kolem spodní hranice 4*. Dost možná někdy uberu. (08.05.2012)

„Našiel sa žralok, ktorý zabil Rodrigueza? Áno, už je z neho konzerva!” • Záverečný, tretí diel, zo vskutku ktorého následne vzišla i akási »trilógia o mužovi«, vždy sa mimochodom nachádzajúceho v rozdielnych zemepisných šírkach a dĺžkach, a k tomu i s ústredným predstaviteľom v podaní Jeana-Paula Belmonda, ktorý zakaždým stelesnil úplne iného protagonistu, ale zase zvyčajne s naprosto identickým zápalom po danej veci v podobe krkolomných, akčných kreácií od výmyslu sveta, kde rozhodne teda zapracovala i kreatívna stránka zo strany režiséra Phillippea de Brocu, ktorý tentoraz vytvoril svoju ďalšiu nadštandardnú «brokovinu», počas ktorej na mňa zase vystrieľal i neúrekom brokových, hyperaktívnych scén, a to konkrétne i v náležite podanom spracovaní, ktoré by sa v podstate dalo rozdeliť na akési dve časové roviny: 1). v prvej medzitým vystupovala ústredná postava akčného [špiónskeho] hrdinu Boba Saint-Clara, ako vystrihnutého z napínavých dobrodružstiev o Jamesovi Bondovi. 2). sa na radu dostal i akýsi mimoriadne roztržitý spisovateľ François Merlin, ktorý vlastne o tomto hrdinovi práve píše akýsi hodne prehnaný román, pričom by sa dalo podotknúť, že obidva prvky budú postupne akosi splývať dohromady, až sa tým pádom utvoril celistvý celok, ktorý v rámci všetkých možností ponúkol: nadštandardný, Veľkolepý prejav v podaní charizmatického hráča; skrz-naskrz Bébelovým cítením, nadštandardným spôsobom ukotveného z predchádzajúcich videní. • V prvom rade by som snáď uviedol vec na pravú mieru v takom zmysle, keď si myslím, že Herec s autorom, si chceli určite priamo odteraz asi najviac vystreliť z bondoviek, čiže inými slovami povedané; spoločným úsilím vytvorili akúsi podarenú «paródiu na bondovky», ktorá sa naostatok ani vôbec nebrala vážne, skôr celkom naopak, jedná sekvencia bola absurdnejšou, než tá nasledujúca, a nejako obdobne to pokračovalo až do konca. • Divák sa musí na samý úvod [i]hneď a priam čo najideálnejšie naladiť na ich »humornú frekvenciu», k čomu by mohla tiež dopomôcť i samotná účasť anglickej krásavice Jacqueline Bissetovej, ktorá ústrednému aktérovi veľmi zručne sekundovala... (01.02.2024)

Chytrá francúzska komédia, ktorej dominantou je tradične skvelý Belmondo. Ešte väčší obdiv však u mňa majú scenáristi, ktorým sa podarilo veľmi šikovne pohrať s myšlienkou fantazírujúceho spisovateľa, ktorý sa sám prevteľuje do svojho vlastného knižného hrdinu a skrýva sa v jeho identite ako vo svojom vysnívanom alter-egu. Zároveň lišiacky a vtipne konfrontuje realitu a vysnené scény, a oboje sa prelínajú v jeden súvislý celok. Veľmi podarené a elegantné. 80%. (29.07.2014)

Pred nejakým časom, som ešte Belmondové akčné komédie žral, ale poslednej dobe mi pripadali na jedno kopyto. Až pokým som si nepozrel Muž z Acapulca. Začiatok mi trocha vyznel fádne , no keď som zistil, že to ma všetko na svedomí spisovateľ , ktorý je tou postavou už celkom otrávený., všetko už davalo zmysel . A tak tá postava musi čeliť spisovateľovej nálade a toľkým absurdným problémom , že mi ho bolo už aj ľúto. Preto spracované je to dokonalo a celkom neviem, ktorá Belmondová tvár sa mi páčila viac . Či to bol neohrozený hrdina alebo ješitný spisovateľ. Ale obe postavy mali svoje čaro i kúzlo. Striedanie fikcie s realitou sa nádherne dopĺňalo a kto uškodil spisovateľovi, tak v knihe umieral krvavou smrťou. Je tu neskutočne veľa skvelých nápadov, ale ktoré nie sú vobec trápne či infatilné, ale práve naopak su svieže a priam novátorské. Lebo veľa tých nápadov bolo použitých prvýkrát a veľa neskorších filmov čerpalo práve z tohto zdroja. U mna určite zatiaľ jednoznačne najlepší Belmondo. Vôbec som netušil, že sa budem tak veľmi baviť . Za vtip, eleganciu a dôvtip dávam to najvyššie hodnotenie, zaslúži si ho. (15.03.2023)