Sama nocou tmou

Upírska romanca/dráma mixnutá westernovou atmosféru a natočená čiernobielo a v perzštine? Na artovej scéne tento rok asi nič podivnejšie nevzniklo, ale obávam sa, že v tomto prípade bude skôr Director Walks Home Alone at Night, pretože po projekcii tohto filmu ju asi ťažko bude prenasledovať stádo oddaných fanúšikov. Tu sa očividne niekto chcel inšpirovať Jarmuschom (Only Lovers Left Alive), ale na toho mu ešte chýba veľa režijných skúsenosti a na debut to bol až príliš odvážny počin. Takže zatiaľ čo je Jarmusch elektrizujúci, vťahujúci, hĺbavý je Amirpourovej A Girl Walks Home Alone at Night len nezáživný, obsahovo dutý a o ničom film. Miestami síce formálne zaujímavý, ale nijako inovatívny a len mechanicky na seba vŕši motívy príznačné pre indie scénu. Je to taký „art for art's sake“ utopený v sebe samom, zahľadený do vlastnej prázdnoty. Póza pri ktorej som mal v prvej polovici pocit, že hľadá samú seba a postupne by mohla mať nejaký zmysel, pridanú hodnotu. Bohužiaľ nemá a druhá polovica pokračuje v monotónnosti a už len svojou formou ubíja. Tu totiž niekto chcel až príliš vypočítavo natočiť nezávislý klubový hit a táto prvoplánová snaha je prehliadnuteľná od úplne počiatku. CELKOVO: 2* (4/10) (03.04.2015)

Byť je to přirovnání trochu mimo mísu, protože se jedná o dva naprosto rozdílné filmy, tak tento debut americko-íránské režisérky Any Lily Amirpour má přesto něco společného s Jarmuschovým snímkem Přežijí jen milenci. Vampýrismus, pomalé tempo a..........brutální NUDU!!! Ba co hůř, je to dokonce ještě větší zívárna. 1:0 pro Jarmusche, ale s odřenýma ušima. Dostává mě do kolen poslední věta v popisu: "Slovy režisérky, je to jako kdyby spolu Sergio Leone a David Lynch měli malého íránského rockera a hlídat jim ho přišel Nosferatu". Tvorbu Sergio Leoneho zevrubně neznám, ale nad tím, kde se vzal Lynch tápu. Soudím, že je asi pouze v tom popisu než v roztodivném příběhu Sama nocí tmou. Lynchovité to nebylo ani za mák. Výsledkem je bohužel pro mě naprosto nesoudržný žánrový patvar, který se s ubývající stopáží mění na čekání na Godota. Opět budu trochu nekorektní, ale jestli si chcete pustit něco upírského a navíc dobře koukatelného, nalaďte si radši Co děláme v temnotách. To vám alespoň navodí upřímný úsměv na rtech. (08.01.2015)

Mám rád filmy, ktoré idú proti diváckym očakávaniam a ktoré dbajú viacej na atmosféru, ako na samotný príbeh. Jednoduchá dejová línia má vytvoriť zdanie vlastného fikčného sveta o Bad City, ktoré ale nefunguje kvôli zameraniu sa na postavy. Tie paradoxne len prostredie vypĺňajú a slúžia ako kulisa k atmosfére. Tá je podporená výbornou hudbou a čiernobielym obrazom. Prostredie nesedí k postávam. Postavy k prostrediu. Ich vzájomný vzťah je mätúci. Značky upozorňujúce na postavu v čiernom sú rozmiestnené takmer všade, pričom ale postavy sú s prítomnosti tajomnej upírky stále vedľa. Ale aj napriek tomu mi to celé zaváňa úmyslom. Amirpour nenatočila dobrý film. Natočila iný film. A po všetkých tých schématických veciach sa mi celkom páči postoj, dajme upíra na skateboard a nechajme ho ísť nočnou ulicou. Podobná lahôdka akou bol pre mňa Neon Demon. (04.08.2017)

Formálně velice pěkný snímek, nádherná kamera, kompozice, svícení, skoro k neuvěření, že se jedná o režisérčinu prvotinu. Obsahově je to komplikovanější - příběh se zdá na první pohled jednoduchý až bezpředmětný, při bližším zamyšlení je ale plný metafor a jinotajů, některé z nich západní divák dekóduje, jiné vytuší. Příjemně potěší herecké výkony (obzvláště ústřední charismatické dvojice), režisérčin cit pro dramatický detail, soundtrack. Problémem pak může být jarmuschovsky pomalé tempo, s kterým mladá režisérka holt ještě neumí pracovat tak chytře jako maestro sám, to je však jen malé rýpnutí. Na debut úchvatné, o paní Amirpour ještě uslyšíme (pevně doufám). 70% P.S.: Tleskám distributorovi za mimořádně pěkný český titul. Bravo! (08.01.2015)

[Febiofest 2015] Ak som niekedy pochyboval o tom, čo znamená slovné spojenie "plagátové postavy", film "najhustejšej iránskej režisérky" definitívne zmazal akékoľvek moje pochyby. Dosiahnutiu neurčitého falošného štýlu padá za obeť funkčný príbeh a celé Skazené mesto je len potemkinovskou dedinou, ktorá zakrýva obriu dieru zívajúcu prázdnotou. Naoko starostlivo komponované, v skutočnosti často nahodilé čiernobiele zábery zhadzuje neschopnosť režisérky pracovať so zaostrovaním. Takmer každá scéna je dlhšia, než je potrebné (a nevyvažuje to žiadnym hlbším zmyslom či iným, než len povrchným zámerom), vďaka čomu sa postupom času stáva ťahavá pomalosť filmu neznesiteľnou. Absentuje tu koncept, štruktúra aj zmysluplnosť, zostáva len - a tomuto výrazu sa obvykle vyhýbam, pretože je znakom určitého elitárstva - urážajúci gýč (za nič iné ani nemožno nechcene vtipné wtf momenty typu transvestita s balónikom považovať) a uspávajúca nuda. Dávno som nemal tak alarmujúci pocit, že sa tu ktosi na čosi veľmi silene a nevkusne hrá. S prehľadom najhorší film festivalu a totálna strata času. 0% (06.04.2015)