Druhá strana nádeje

(147/2017) / No trvalo mi pár minút kým som sa zorientoval. Pre mňa prvý Kaurismäkiho film je nabitý absrudnými postavami, dialógmi, scénami. Jasné posolstvo o všakovakých predsudkoch v spoločnosti je postavené na základe suchého humoru a niektoré hlášky teda stáli za to. Oceňujem, že aj formálna stránka je na úrovni, nie vždy je to v Európe zvykom pri tomto type filmu. (7/10) (04.10.2017)

Aki Kaurismäki stárne a jeho herci s ním. Entuziasmus a spontaneita jsou projevem mládí, a u něho to není jiné. Jeho poslední příběhy (řekl bych, že se dá mluvit a třech fázích a tato je poslední) jsou zajímavé, dobře natočené, ale chybí v nich cosi, co tam možná dříve bylo. Mám pocit, že by každý dobrý režisér natočit na podobné téma podobný film - což se o filmech jako Drž si šátek, Tatjano, Bohémský život nebo Calamari Union rozhodně říct nedá. Pozn. 1: Když se ve filmu poprvé objevil Sherwan Haji (jako Khaled), spatřil jsem archaického syrského bojovníka na lovu lvů (samozřejmě s vlnitými vousy). Pozn. 2: Relativně dlouhé sekvence filmu byly naplněny hudbou (mimochodem skvělou, jak se ostatně dá od AK čekat), a i když film hodně oživuje, přesto to není "hudba filmová", ale spíš laciný benefit. (17.10.2018)

Opätovne ma raz dokázala pobaviť absurdnosť jednotlivých postavičiek a typický škandinávsky zmyslel pre humor. V tomto smere je tento režisér geniálny. Príbeh síce toho moc nepovie a dej nie je nejak extra rozvinutý, no kráľovsky som sa bavil na jednotlivých situáciách, ktoré vyplynuli z konania postáv. Nadpriemer. 75/100 (07.04.2018)

Nemám srdce to Akimu pokaziť a dať mu prvýkrát "iba" tri hviezdy. A ak by som ich už niekedy udelil, aj tak by som mal dilemu. Vyjadruje sa k výsostne aktuálnej téme, ale o niečo lepšie ju myslím zvládol v Le Havre. Druhá vec je, že neprispôsobuje svoj štýl téme, ale tému svojmu rukopisu. Tak sme svedkami pomerne absurdných situácií, kedy sledujeme drastické zábery bombardovania Allepa, ale krátko predtým a krátko potom vidíme klasické režisérove sucho-humorné scény. A ono aj to sledovanie záberov zo Sýrie s prestrihávaním na hrdinov pohľad a v porovnaní s rozhodnutím súdu pôsobí ako suchý humor. A aj Sherwan Haji svoju postavu prispôsobuje podľa Akiho pokynov náture Fínov. Nakoniec to ale celé opäť pôsobí celkom celistvým dojmom a vážne nemám dôvod usvedčovať Kaurismäkiho z nejakého podliezania festivalovým porotám kvôli zvolenej téme, to vážne nemá zapotreby. Každý má právo vyjadriť svoj vlastný názor, minimálne skrz umenie. (13.10.2018)

Kaurismäaki vie zaujať principiálny postoj aj k súčasným témam. Jeho rukopis sa ani za tie dlhé roky v podstate nezmenil. Prakticky využíva suchý humor a statickú kompozíciu, v ktorej vynikne absurdnosť a tragika a zároveň zľahčuje veci, aby pointa vyhrotených situácií mala bohatšiu interpretačnú úroveň. Neviem ale, dáko som pociťoval, že ho limituje vlastná vynaliezavosť a originalita na nejakom bližšie neurčenom podklade ľudskej dôstojnosti, ktorú tam implementoval. Akoby na hlavnú postavu kládol dôraz, ktorý mu potom unikal v zvolenom tempe rozprávania, hoci práve to v priebehu rokov veľmi nezmenil. Ťažko sa mi k tomu vyjadruje. (13.10.2018)