American Horror Story - 1984

Je leto roku 1984 a vo večerných hodinách sa uprostred Los Angeles odohráva lekcia aerobiku. Na tejto hodine sa po prvý krát stretávajú aktéri tohto príbehu. Aerobiková fanatička Montana (Billie Lourd), atléti Chet (Gus Kenworthy) a Ray (DeRon Horton), ambiciózny herec Xavier (Cody Fern) a Brooke (Emma Roberts), ktorá sa do LA prisťahovala len nedávno, takže sa snaží zapadnúť. Po tréningu sa partia rozhodne, že je treba vyskúšať niečo nové, a preto si zvolia kemp Redwood ako miesto, kde strávia leto ako vychovávatelia. Tento kemp je známy tým, že sa tu v roku 1970 odohral brutálny masaker. Teraz, o 14 rokov neskôr, sa jedna z preživších Margaret Booth (Leslie Grossman) rozhodla kemp znovu otvoriť. Krátko po príchode noví táborníci zisťujú, že v Redwoode nie je všetko v poriadku a čoskoro opäť potečie krv. - Je neuveritelné, ako tím okolo Ryana Murphyho dokáže každý rok prekvapiť niečím novým. Minulý rok som chválil, ako vymenil tvorenie nových charakterov za to, že do deja vložil drvivú väčšinu postáv z minulých sérií. Tento rok sa na nejaké postavy rovno vykašlali, pretože tie v Slasheroch aj tak vôbec nikoho nezaujímajú. Tu ide hlavne o vrahov a ten sa im podaril vytvoriť na jednotku. Samozrejme si väčšinu charakteristík berie z královskej trojice Camp Slasheru Friday the 13th, The Burning a Madman, ale vďaka príjemnému prekvapeniu, ktorým je pridanie muža, ktorý v tom čase terorizoval LA a ktorý je naviac fenomenálne zahraný novou tvárou menom Zach Villa, má svoje vlastné čaro a John Carroll Lynch konečne dostal priestor ukázať sa a darilo sa mu celkom dobre. Prepletajúce sa dejové línie týchto vrahov boli jednou z vecí, ktoré sa mi na tejto sérii páčili najviac. Bodycount je vysoký a vraždy sú kreatívne. Obava z nejakých TV obmedzení už pri American Horror Story úplne zmizla a krvi je tu viac než dosť. Z hercov vynikajú Cody Fern, Billie Lourd a už spomínaný Zach Villa. Je pekné vidieť, ako staré tváre odchádzajú a nové ich nahrádzajú, ale nebudem klamať a napíšem, že som sa často prichytil pri tom, ako rozmýšlam, ktorú postavu by mal hrať Evan Peters a ako by to vyzeralo keby Margaret Booth stvárnila Sarah Paulson. Keď už sme pri Margaret, nemôžem si pomôcť, ale Leslie Grossman je po Papovi Legbovi, ktorého stvárnil Jeffrey Reddick a Cricketovi z Roanoke, ktorého hral Leslie Jordan, podla mňa najhoršie zahranou postavou tohto seriálu. No a keď ju spojili s Lesliem aj tu, tak som mal dosť. Vadilo mi aj to, že sa polovica seriálu odohráva počas jednej noci, a preto je drvivá väčšina scén slabo osvetlených, ale zase tá symbolika jednej noci je kameňom, na ktorom je postavený nasledujúci vývoj deja, takže to je len môj osobný problém. V závere sa objaví ešte aj viacero veteránov tohto seriálu, z čoho som mal obrovskú radosť. Naviac je tu velmi kreatívna práca s konceptom Final Girl a vo finále som zostal velmi milo prekvapený, ako ho tvorcovia využili. Nemôžem opomenúť úžasnú úvodnú znelku a celkovo výborný výber skladieb použitých v tejto sérii. Tu je treba poďakovať používatelovi Bioscop, ktorý ich v zaujímavostiach velmi dobre popísal. Som rád, že si tento seriál stále drží nadštandardne vysokú úroveň, a nemôžem sa dočkať toho, čo tvorcovia prinesú zase o rok. Taktiež verím, že tá tendencia skracovať epizódy a aj celý seriál čo najskôr zmizne, pretože 9 dielov je na takúto pecku málo. (13.11.2019) (menej) (viac)