V prístave

„Na nábreží” rieky Hudson, leží malé, ospalé mestečko Hoboken, ("kde majú vskutku ozaj hlboko do peňaženiek"), patriace pod štát New Yersey, zároveň je i jednou zo súčastí aglomerácie New Yorku, odkiaľ je priam skvelý výhľad na ostrov Manhattan, v podstate sa jedná o mestskú štvrť, v ktorej prekvitá práca v prístavných dokoch... Nevravím, že tam výhradne pracujú úplne všetci obyvatelia, no i napriek tomu, je väčšina z nich neustále vykorisťovaná mimoriadne odporným a skorumpovaným, mafiánskym, odborovým predákom Michaelom J. Skellym, ktorý si inak hovorí, že je akože veľký "Johnny Friendly" , pričom vôbec nie je takým »priateľským« , akým sa vonkoncom ani (nikdy) nejavil byť, skôr práve naopak, keďže si jeho oddaní odborárski pätolízači neustále diktujú podmienky, ako vlastne ráno rozdelia robotu..., tak nič nie je dopredu isté, kto všetko si zarobí zopár drobných na živobytie ? Ak by sa napríklad niektorý z robotníkov, nedajbože rozhodol vypovedať pred štátnym vyšetrovacím výborom, aké otrasné pomery panujú na „pracovisku,” tak ho môže kľudne postihnúť naprosto rovnaký osud, ako hneď Joea Doylea, ktorého títo hnusní bastardi zhodili zo strechy, lebo sa obávali snáď toho najhoršieho, teda následkov z toho vyplývajúcich ? Bonzákov v žiadnom prípade nestrpia. Von ho sprvoti vylákal Terry Malloy, niekdajší to boxer, ktorý mal pritom sľubne naštartovanú kariéru, no vďaka vplyvom najrôznejších vedľajších elementov, nakoniec rezignoval, a tak dnes už chová len holuby, ktoré mu prinášajú aspoň nejakú tú cenu útechy. Ináč má tiež i staršieho brata Charleya, to jest, akási « pravá ruka » poradcu samotného Skellyho, ktorý bude raz postavený pred extrémne zložitú skúšku svojho doterajšieho života, no k tomu dôjde až potom, keď sa udalosti začnú vyvíjať v neprospech vykorisťovateľov. Kazateľ Pete Barry sa taktiež akosi príliš angažuje v tejto veci, aby už konečne začal niekto (ďalší) hovoriť, čím by sa vari prelomili ľady, no niektorí zúčastnení o tom nechcú momentálne ani počuť. Na tieto »stretnutia« dochádza i sestra zavraždeného, Edie Doyleová, pričom pár lavíc za ňou sedí aj osamotený T. Malloy, ktorého nastrčil Skelly, aby sa povyzvedal nejaké užitočné informácie, aké sa tam kujú plány ? Istou zhodou okolností, nadviažu konverzáciu, ktorou sa čochvíľa prehupnú i do milostného vzťahu, čo nevonia ani jednej zo strán. Protagonista pociťuje dilemu, ktorá postupne čoraz viac naberá na obrátkach. Ďalší podlý čin, už konkrétne tretí v poradí, ho napokon prinúti, aby sa posledný-krát ešte pokúsil prehodnotiť svoj postoj, ktorým si síce neskôr narobí samých nepriateľov, no súčasne s ním sa vyriešia i mnohé, doteraz maximálne tolerované skutočnosti, ktoré boli viac-menej iba otázkou času, keď sa opäť dajú do normálu... ?! / Nielenže postava Terryho Malloya bola udavačom, ale aj rovnako režiséra, tureckého pôvodu, Eliu Kazana, tiež ! Vo filme tomu človek ešte rozumie, prečo, no už v šialenej ére mccarthismu, keď vo Výbore pre protiamerickú činnosť UDÁVAL svojich, hollywoodských kolegov, ktorí sympatizovali s komunistami, je už podľa mňa naprosto neodpustiteľné, kvôli čomu stratil miesto v prestížnom rebríčku režisérov, odkiaľ som ho musel naozaj veľmi nerád vyhodiť ! Našťastie film beriem, ako celok, a tak, čo sa teda týka - najobľúbenejších (najlepších) snímkov všetkých čias, sa v rebríčku udržal ! Vyznie to ako hotový paradox, ale je to vskutku holý fakt ! Toto legendárne veľdielo z roku 1954, má veľa ďalších, pozitívnych vlastností, prečo je tomu tak. Začal by som s ústrednou postavou Terryho Malloya, ktorú s neuveriteľnou bravúrou stelesnil MARLON BRANDO, a podal druhý najpresvedčivejší herecký výkon v histórii kinematografie ! Herecký ansámbel je skvostný. Minimálne s „Mladenom Georgeom Sekulovichom,” sa dobre pozná. Eva Marie Saintová, sa vôbec po prvýkrát predstavila na striebornom plátne, a hneď za to vzápätí obdržala prestížneho Oscara, na tú dobu. A na svoj požehnaný vek, vyzerá veľmi dobre, čo sa už trebárs nedá vôbec prehlásiť o takej Kim Novak. Ďalej, Lee J. Cobb a Rod Steiger, sú výborní, pričom prvý menovaný pán, zachádza do oveľa väčšieho extrému, než sa na prvý pohľad môže zdať. Novátorstvo filmu bolo dané už scenárom, ktorý vychádzal zo série článkov Malcolma Johnsona o brutálnych pomeroch panujúcich v newyorskom prístave, a tak autor scenára Budd Schulberg, túto techniku ešte viac zdokonalil. Pochválim následne aj Kazanovu réžiu, bez ktorej by sa to skrátka nezaobišlo. Kaufmanova imidž a Milfordova montáž, nemajú absolútne žiadnej vady na kráse, a k tomu skladateľ Bernstein, skomponoval hádam jeden z najgeniálnejších soundtrackov, aké som mal možnosť si vypočuť. A iba 13 fanúšikov filmu na CSFD, je vskutku i (ne)obyčajnou hanbou ! (29.01.2021) (menej) (viac)