Veronika

Narazit na slušný duchařský horor se stává neřešitelným problémem posledních let. O to víc si vážím podobných kousků, které se v posledních letech daří točit zejména ve španělsky hovořících zemích. Hned na začátku potěší inspirace skutečnou událostí, která vždy hororům dodá ten správný nádech. Na hlavní hrdinku se moc hezky koukalo a vytknou se jí dalo snad jen to, že za celou dobu neukázala kozy. Bylo mi sympatické, že se zde nesázelo pouze na laciné lekačky, ale autoři si dali práci s budouváním tísnivé hororové atmosféry, kdy mě několikrát příjemně zamrazilo v zádech. Doporučuji sledovat s někým, kdo se hodně bojí a koho můžete po zbytek večera strašit. To umocňuje zážitek ještě na vyšší úroveň. [80 %] (03.02.2024)

Já si nemůžu pomoct, ale jsem teda pekelně zklamaná. Kdo jiný už má natočit dobrý mystery-horror kousek, když ne Španělé, kteří na to mají vlohy. Tohle bylo úplně o ničem. Hysterická puberťačka, co ji posedlo bůh ví co, bůh ví proč, protože seance byla fakt rychlá a trapná, ochraňuje sourozence, protože to je první démon, co posedne člověka proto, aby mohl ubližovat někomu jinému. Katastrofa. A ten debilní konec, to je úplně jiná liga. Jako těžký průměr. (08.03.2018)

"Verónica", je skutočný príbeh o študentke cirkevnej školy v Madride, ktorá sa vzhľadom k pracovnej vyťaženosti matky, neustále musí starať o trojicu mladších súrodencov. Keď počas dňa zatmenia slnka, roku 1991, spolu s dvomi spolužiačkami, podniká nevinnú zábavku so špiritistickou tabuľkou "Ouija", ani v tom najhoršom sne by ju nenapadlo, aký to bude mať dopad. V ohrození života temnými silami, sa tak ocitá nie len samotná Verónica, ale i mladší súrodenci .. "Paco Plaza" je v mojich očiach skrátka frajer "Luke". Spracoval tromi originálnymi, odlišnými spôsobmi všedný zombie subžáner, vďaka čomu sa navždy vryl do mojej mysle (REC I, II, III). Očakávania v podobe "Verónica", boli teda naozaj veľké, pričom jakožto milovník ducharín, vždy dúfam, že dostanem omnoho viac, ako len pridanú hodnotu v podobe slušnej atmosféry. Nie, vyvolania laku sa divák príliš nedočká, no kvalita spracovania je viac než slušná (!), dokonca miestami v určitých pasážach vďaka hudobnému doprovodu, pripomína 80´tkovú tvorbu. Paco vie čo chce, vie čo robí, vie pracovať s postavami, ktoré sa zhostili svojich úloh na výbornú, pričom samotná story sa síce môže zdať ako otrepaný klišé príbeh, no mňa rozhodne táto varianta nijak nenudila. Film ma bavil, zaujal, som veľmi spokojný, no a i keď sa pýta skôr trojhviezdičkový variant, budem veľmi milosrdný, a hodnotením okopírujem “PaedDr. Hasumin-a". (16.11.2017)

Prý se jedná o tolik strašidelný snímek, který lidé vypínají na jeho začátku kvůli podivně strašidelné atmosféře, která na ně působí... Přijde mi, že jsem ale očividně koukal na jiný film, nic z toho jsem nepocítil, jak rychle začne atmosféra tak i stejně rychle skončí, děsivé to taky vůbec není,ale co se mi opravdu líbilo tak je kamera, kde občas jsou fakt zajímavé momenty. Velké očekávání, dočkal jsem se velkého zklamání, zkusit to můžete. 30% (24.08.2020)

Horor Verónica je voľne inšpirovaný skutočným prípadom asi 18 ročnej študentky katolíckej školy Estefanie Gutierrez Lázaro, ktorá často praktizovala hru Ouija v spoločnosti viacerých spolužiačok. Jedna z nich sa rozhodla skontaktovať s mŕtvym priateľom, ktorý zahynul na motorke. Študentky však pri hre prekvapila učiteľka, rozbila pohár a zlomila ouiju, z ktorej vyšiel zvláštny biely dym. Estefania ho vdýchla nosom a odvtedy nabrali hrôzostrašné udalosti v jej živote prudký spád. Dievča malo podivné kŕče, zmenené stavy vedomia a vízie tmavých tieňov bez tváre, ktoré ju volali k sebe. Počas šiestich mesiacov navštívila rôzne zdravotnícke centrá, no žiaden z lekárov nevedel stanoviť jej diagnózu. Zomrela v noci 14. augusta 1991. Podľa doktorov Pedra Cabezu a Gregoria Arroya „smrť bola náhla a podozrivá“. Paranormálne javy na ulici Luís Marín č. 8 na sídlisku Vallecas v Madride pokračovali aj po jej smrti. Cieľom útokov boli: matka (Concepcion Lázaro) a otec (Máximo Gutierrez) zosnulej a jej piati súrodenci. Rámus, kroky, škrabanie, otváranie skríň a dvier, lietanie predmetov, čierne tiene, éterické bytosti a samovznietenie fotografie Estefanie, ktoré sme videli vo filme (v reáli k nemu došlo 1. 11. 1992 na Sviatok všetkých svätých). Všetko sa stupňovalo, až raz nad ránom, 27. novembra 1992, okolo 02:30 hod. dostal komisariát vo Vallecas prekvapivý telefonát o sérii paranormálnych javov, ktoré sú zaznamenané aj v policajnej správe, podpísanej inšpektorom Josém Negrim a tromi policajtmi. Udalostiam sa už predtým venovala v hlavných správach televízia Antena 3. https://www.youtube.com/watch?v=7yenH60iVgs . Špekuluje sa, že za tým bol duch jej mŕtveho starého otca, ktorý ju neznášal pre liberálne názory. Pravdepodobnejšia je však verzia, že išlo davovú psychózu, ktorú vyvolala matka Estefanie, trpiaca epilepsiou. Telo mŕtvej dievčiny v roku 1996 dokonca exhumovali, ale prípad (známy ako El caso Vallecas) zostal nevyjasnený. Veľa úkazov, ktoré film zachytáva sa stalo až po smrti hlavnej aktérky, preto sa režisér Paco Plaza hrá s časom a príbeh chvíľami rozpráva retrospektívne a chvíľami chronologicky Oceňujem, že sa otrocky nedržal predlohy. Ďalej vo filme zaujímavo poskladal fragmenty skutočného príbehu Estefanie G. L. a spojil ich s mestskou legendou, na ktorú odkazuje názov Verónica. Je to vlastne taká španielska Bloody Mary, tá Verónica, preto nečudo, že epicentrom paranormálnych aktivít je vo filme kúpeľňa so zrkadlom. (07.01.2018)