Hádaj, kto príde na večeru

Joey Drayton je mladá, sympatická 23. ročná žena, ktorá bola relaxovať na Havaji, na tom by nebolo nič zvláštne, keby tam nestretla doktora, ktorý tam prednášal na Havajskej univerzite. Volá sa John Wade Prentice, má 37. rokov, je extrémne vzdelaný, múdry, ale kameň úrazu je, že je čiernej pleti, Afroameričan ! Zamilovali sa do seba, ale takéto páriky neboli v Spojených štátoch amerických v 60. rokoch 20. storočia, zrovna v obľube, aby žena bielej pleti tvorila pár s mužom čiernej pleti. Vracajú sa spolu do San Francisca, kde v úvodnej scéne vidím pristávať lietadlo za prispenia fantastickej pesničky GLORY OF LOVE, autora Billyho Hilla, kde famózne spieva Jacqueline Fontaine. Blížia sa k Joey domov, kde by mali byť jej rodičia, áno, budú, pričom dostanú veľký šok, akoby schytali 230. voltov striedavého prúdu ! Sú z toho nejako vykoľajení, nevedia sa z toho spamätať, pričom John naznačí Draytonovcom, že sa milujú, chcú sa vziať, ale ak jeden z nich nebude súhlasiť so sobášom, nebude nič, s tým, že Joey nevie o tejto dohode nič. Matt a Christina sú ľudia, ktorí zvažujú, čo to bude pre nich znamenať, keď sa zoberú, aké následky to bude mať pre nich a nebodaj, čo si pomyslia ľudia ? Christina postupne zisťuje, že im nebude brániť v tom, že sa milujú, miska váh sa preváži na tu pozitívnu stranu, pričom Matt je zaťatý, nesúhlasí s tým ! John volá medzitým so svojimi rodičmi, ktorí sa čírou náhodou dostanú k Draytonovcom na večeru ( samozrejme Joey nalieha na Johna a dielo bude hotové... ), že nevedia sprvoti o tom, že Johnova priateľka nie je tmavej pleti, tak duševný kopanec sa opakuje znovu, medzi Draytonovcami a Prenticovcami prebiehajú intenzívne rozhovory, kde ani Johnov otec nechce, aby sa to stalo ! Svokry skôr rozumejú citom, lebo ešte vedia, čo znamená láska, veď aj ONY boli raz mladé, zamilované + na večeru sa prikmotrí priateľ Draytonovcov, istý Monsignor Ryan, ktorý Mattovi prehovorí do duše, taktiež John povie otcovi, že ho má plné zuby ! Vôbec nie je jasné, ako to dopadne, Joey sa už išla hore baliť, zatiaľ sa dole rieši čo a ako, a aby na záver Matt preniesol úžasnú, záverečnú REČ... Režisér Stanley Kramer je rovnako kvalitný tvorca, ako jeho menovec Stanley Kubrick, obaja majú podobné štýly, Kramer sa venuje rasizmu, taktiež sa ich filmy zdajú byť kontroverzné, Kubrick si o ľudskej povahe nemyslí absolútne nič dobrého, skrátka vedia prísť radikálne na koreň veci. Mám rád Kramera, lebo vie presne zachytiť tému, o ktorej hovorí, má k tomu excelentné obsadenie, Spencer Tracy je vynikajúci, Kramer ho už predtým obsadzoval, bohužiaľ, toto je posledná rola, zakrátko zomrel, Sidney Poitier je vôbec prvý Afroameričan, ktorý ako prvý dostal Oscara za hlavný výkon, tým pádom zmenil pohľad na herectvo černochov, ktorí bývali zobrazovaní vo filmoch ako druhoradí, sluhovia, slúžky a cetera. Rok 1967 je jeho ROKOM. Katharine Hepburn a Katharine Houghton sú z rodiny, druhá menovaná je NETEROU slávnej Katharine Hepburn, ktorá dostáva za výkon Christiny Drayton Oscara za hlavný výkon, a to po dlhých rokoch, a tak ešte sa stihne stať v neskoršom veku, svetovou rekordmankou, čo by som to bol za človeka, že by som nepochválil brilantný scenár, ktorý je v tej dobe priamoúmerný, dnes je to trochu inak... (24.10.2015) (menej) (viac)