Kagemuša

„Nobukadó, aj keď je mi tak podobný, je tak skazený, že ho mali ukrižovať. Ako by mi taký lotor mohol robiť dvojníka? Ticho! Ja som iba neškodný zlodej, len som ukradol pár drobných, ale Vy ste zabili stovky ľudí a vyrabovali celé panstvá. Tak, kto je tu skazený? Vy alebo ja?” • Tieňový bojovník / Bojovníkov tieň, mimochodom tento mimoriadny, a k tomu i dosť obdivuhodný, historický epos, som si skrátka musel pozrieť ešte raz, aby som oveľa lepšie nasal celú jeho nadštandardnú atmosféru, čo sa mi na prvýkrát akosi extra nepodarilo, a ktorá je vskutku naprosto ojedinelou, a to ani nehovoriac o tej záverečnej, epickej bitke so spomalenými zábermi v určitých momentoch, kedy som už jednoducho veľmi dobre tušil, akým smerom sa vlastne konkrétny príbeh nakoniec uberie, či rovno do záhuby, alebo do svetlejších zajtrajškov, ale to už extrémne predbieham nasledujúce udalosti, ktoré v prvom rade vyžadujú - nielen skalných fanúšikov japonského, legendárneho režiséra Akiru Kurosawu, ale zároveň i obzvlášť trpezlivých divákov, nakoľko minutáž predstavuje až 3 astronomické hodiny, čo rovnako nie je žiadnou srandou absolvovať takto náročný snímok naraz, no musím následne konštatovať, že som si toto pozoruhodné "repete", užil snád ešte viac, než zrovna predtým v samotnej premiére, keď mi zrejme ešte veľa vecí nedochádzalo... • Radšej konečne prejdem k úvodným, scenáristickým replikám, ktorými som proste chcel zachytiť hlavnú myšlienku tohto majstrovského diela, ktoré sa zvyčajne pohrávalo, alebo povedzme - sa po celý čas riadilo presne tým, či vôbec "dvojník" uspeje v tom, ako sa zhostí svojej úlohy, spočívajúcej v tom, aby čo najlepším, najpresvedčivejším, no predovšetkým, tým najviac najprešibanejším spôsobom "zastúpil" knieža  Šingena "Horu" Takedu, keďže je tento významný "Daimjó" v roku 1573 smrteľne postreleným, a to práve akýmsi (ne)obyčajným "sniperom", ktorý len prosto namieril, a vzápätí na to hneď vystrelil, a bolo vymaľované. Túto skutočnosť budú samotní najvernejší náčelníci chcieť počas troch rokov jednoznačne zamiesť pod koberec, ako by sa ani nechumelilo, no podotýkam, že sa to v tomto prostredí hemží najrôznejšími špehmi, ktorých si najali konkurenční rivali, konkurenčné tábory, ktoré si neustále kladú jednu a tú istú otázku, ako je to vôbec možné? "Nahradník" sa stane tak neuveriteľne autentickým, že postupne zhypnotizuje i svojho vnuka Takemuru či konkubíny, ale dokedy bude môcť takto smelo pokračovať, jestvuje nejaká, trebárs potenciálna možnosť, že by sa čímsi podstatným napokon prezradil? • Výkonní producenti F. F. Coppola s G. Lucasom, sa zaslúžili o to, že Kagemuša uzrel svetlo sveta v takej podobe, s akou môžem byť právoplatné spokojný, pričom som sa opäť zaobišiel aj bez Toširóa Mifuneho, ktorého bravúrnym štýlom vystriedal Tacuja Nakadai, ktorý podáva fascinujúci a strhujúci, herecký výkon, akým si ma udržiaval v neustálom napätí a vypätí, až som miestami normálne lapal po dychu! V podstate stelesnil dvojrolu, na akú sa v žiadnom prípade nikdy priamo nezabúda, v ktorého koži by sa chcel ocitnúť asi len málokto? Určite to bolo pre neho (protagonistu) veľkou výzvou, do čoho sa pustil, že sa už nedalo cúvnuť späť ani o malý centimeter, pretože ani nemal na výber. Vynikajúci kinematografický počin, akým si ma Kurosawa opätovne získal, a to som sa už pritom trochu obával, kadiaľ sa bude uberať jeho "pomifuneovská" kariéra!? (25.12.2022) (menej) (viac)

Štyri diamanty v erbe klanu Takeda znamenajú „Rýchly ako vietor, tichý ako les, búrlivý ako oheň a nehybný ako hora.“ Pevný a neotrasiteľný ako hora. Jedného dňa sa však ta hora pohla ... Jednoducho veľkolepý pestrofarebný film – výtvarné dielo lahodiace zraku. Takmer každé políčko filmu pripomína maliarov obraz. Vzhliadnuc tento film málokto uverí, že režisér je spájaný s čiernobielymi filmami. Vojaci takmer nie sú zobrazovaní v dennom svetle. Zvyčajne ich vidíme pri východe, či západe slnka, čo mení nielen vzhľad exteriéru, ale aj samotných kostýmov. Veľkolepé kostýmy len dokresľujú atmosféru filmu zachytávajúceho prechod z feudalizmu do začiatkov moderného štátu. Prechod od tradičných zbraní k strelným. Od tradičných účesov a odevu k preberaniu západných vplyvov. Hlavne Nobunaga jeden zo súperiacich kniežat bol známy osvojovaním si mnohých západných zvyklostí. Preto si oblieka oblečenie ovplyvnené Európou a nemá klasický samurajský účes (zvyčajne oholená hlava a uzol), v boji používa pušky a na cestu mu žehnajú kňazi. Nobunagov erb je kvet s piatimi lupienkami. I preto, že je pre nás nejaponcov historické pozadie filmu neznáme a máme problém sa orientovať v dobovom oblečení, častokrát nám pri bitkách uniká kto je kto. V niektorých scénach sa aj ťažko sleduje, kto práve hovorí, pretože muži sedia nepohnute. Nobunagu a jeho erb už poznáme. Takedov erb tiež. Tieto znaky sú na zástavách (štandardách) ako aj na odevoch. Čiže keď vidíme štyri diamanty, nech už sú akejkoľvek farby, sú to Takedove vojská. Účes a zostrih vlasov je symbolom postavenia. Rovnaký strih majú kniežatá, rovnaký pážatá atď. Hovorilo sa o bojových scénach. Je tu však výstraha pre tých, ktorí očakávajú nespočetné scény predvádzajúce všemožné bojové umenia a zakrvavené katany. V tomto filme ich nenájdete!!! Kurosawovi sa podarilo zobraziť hrôzy vojny bez násilia a bez krvavých výjavov. Stačí len ukazovať čo sa odohráva na tvári toho, kto vojnu sleduje – vynikajúco zrežírované a ešte lepšie zahrané. Nezabudnuteľný pohľad a mimika. Za každým bojovým výstupom sú ohromné emócie a hĺbka. Pozoruhodné je, že zložité nálady filmu sú zobrazované len jednoduchými dialógmi a veľmi prepracovanými scenériami, ktoré často využívajú dlhé zábery. Atmosféra filmu a najdojemnejšie scény tvoria herecké výkony bez slov a len hudba. Jednoduchá a skvelá melódia meniaca sa podľa nálady a deja. Snímka obsahuje množstvo emotívnych scén, počnúc výstupom Kagemušu na Takedovom pohrebe až po záver. Skvelé je stretnutie zlodeja so zomretým pánom vo sne, alebo to, keď Takedov brat hovorí, že býval dvojníkom - tieňom svojho brata. A teraz keď ho stratil je ničím. Silným je i obraz Kagemušu na kopci nad bojiskom kde musí byť ako Hora – nepohnutý, zatiaľ čo jeho vojaci ho chránia vlastnými telami a kosia ich nepriateľské guľky. Toto je prvý film od Kurosawu, ktorý som videl a môžem ho pozerať opäť a znovu a zostanem nadšený. A keď ho prestanem pozerať, tak si ešte niekoľko dní pohmkávam ústrednú melódiu. Záver - doslova vyvrcholenie filmu - vo mne doznievalo ešte veľmi dlho, symbolická scéna so zástavou jednoducho hovorí viac ako všetky slová. Nakadai podáva veľmi dojemný a citlivý výkon. Je to jedno z naozaj veľkolepých diel strieborného plátna. Vrelo odporúčam. ***** Veľmi podobný príbeh môžeme vidieť v americkom filme Dave. (04.11.2003) (menej) (viac)