Réžia:
Barry LevinsonScenár:
James TobackKamera:
Allen DaviauHudba:
Ennio MorriconeHrajú:
Warren Beatty, Annette Bening, Harvey Keitel, Ben Kingsley, Elliott Gould, Joe Mantegna, Richard C. Sarafian, Bebe Neuwirth, Kimberly McCullough (viac)Obsahy(1)
Bugsy (Warren Beatty) je gangster, ktorý má medzi "svojimi" výbornú povesť a zrejme aj preto je vyslaný na východné pobrežie prevziať isté záležitosti pod svoje krídla. Všetko ide prekvapujúco hladko a zdá sa, že zďaleka nie je koniec jeho plánom. Jeho priateľ z detstva ho uvedie do sveta filmových hviezd. A Bugsy je presne tým, kto do Hollywoodu zapadá viac, ako ktorýkoľvek iný herec. Honosné sídlo v Beverly Hills, luxusné auto a najkrajšia herečka sú samozrejmosťami a aj keď to všetko vyzerá ako jeden veľký večierok, obchod vôbec nespí. Ďalší plán je obdivuhodnejší ako ktorýkoľvek iný: premeniť malé mestečko v Nevadskej púšti na stredisko hazardných hier, ktoré onedlho budú poznať na celom svete: Las Vegas... (STV)
(viac)Recenzie (123)
║Rozpočet $40miliónov║Tržby USA $49,114,016║Tržby Celosvetovo $52,100,000║ Namyslený Warren Beatty ma odpudzoval už od začiatku, jeho prílišne ego ma nebralo. Barry Levinson a pútavosť alebo prevedenie jeho filmov je ako na hojdačke, niekedy to vyjde niekedy nie. /40%/ ()
Filmy o vzostupe a páde slávnych gangstrov nie sú ani tak o nich, o tom, akí boli vlastne zlí ľudia, respektíve až tak niekedy úplne neboli, ale o tom, ako by sme sa chovali aj my, ak by sme mali takú moc a peniaze v rukách. Čiže čo robí moc s ľuďmi. Medzi Bugsym, ostatnými gangstermi a nami je rozdiel iba v cieli našej ctižiadosti. Levinson príbeh zakladateľa Las Vegas obliekol do obrazovo mierne štylizovaného, až komiksového hávu. Ukazuje jeho záporné, ale aj kladné stránky a nezabudne pripomenúť, že v tejto branži z vrcholu nasleduje vždy iba pád a to bez výnimky. To pokiaľ by vás náhodou napadlo založiť nejaké mesto na poli a zaplietli by ste do toho naše podsvetie. ()
Ďalší z nekonečného radu príbehov o vzostupe a páde nejakého gangstra. U týchto filmov je najväčším problémom odlíšiť jeden od druhého. U Bugsyho by to mohla byť najmä kadencia slov hlavného hrdinu, pretože príbeh, dobové reálie, epizódy a ani celková dĺžka filmu nevybočili z obvyklého rámca. Aj keď bolo dosť únavné udržať si pozornosť počas celého zdĺhavého filmu. ()
Director Levinson,ktorý po excelentnom Rain Manovi,kde exceloval Dustin Hoffman,tak tu si prizval Warrena Beattyho v biografickom snímku zo 40 rokov o Benjaminovi Siegelovi,alias Bugsovi,ktorý mal pekne maniere ešte väčšie vízie,ale skončil nakoniec na psí tridsiatok.Páčila sa mi Annette Bening s velkým sexepilom,s ktorým si podmaňovala Bugsyho. Kostýmy Alberta Wolskyho a výprava Dennisa Gassnera dáva vnuknutie doby 40 rokov a nákuk do dielne hollywoodskej smotánky alebo zmienka o nich dáva na zreteľ,čo ocenia priaznivci classic hollywoodu. Biografia s gangsterským nádychom nielen pre obdivovateľov Coppolovho Godfathera,ale pre obyčajných priaznivcov filmu,ktorí sa nudiť nebudú,pár hluchých miest sa nájde. ()
Příznivci gangsterek si neodpustí srovnání s peckami v tomto žánru, nemusím jmenovat, a to je pak sakra těžké hodnotit. Nebylo to o čisté gangsteřině ve smyslu tvrdého vyřizování účtu a likvidace konkurence, ale určité "rodinné" prvky se tu našly. Jde hlavně o životopis a tato položka tu měla hlavní slovo. Formou u mě snímek vyvolával hřejivý pocit domácího prostředí, kde i já můžu být chvíli v Kalifornii v jedné z honosných rezidencí... Je až s podivem, jak mohl být Bugsy tvrdým mafiánem, který si nebral servítky a chtěl absolutně všechno a zároveň oddaným milencem, který se nenechal zviklat ani odradit. V tom byla zřejmě jeho největší síla a bez ohledu na neznalost problematiky financí, měl v sobě ducha myslitele a pokrokáře. Ostatně, stačí se mrknout do Las Vegas a všichni víme Vo Co Go! ()
Galéria (48)
Fotka © TriStar Pictures
Zaujímavosti (7)
- Celosvětová premiéra filmu proběhla 10. prosince 1991 v New Yorku. (ČSFD)
- Po natáčení filmu se Warren Beatty a Annette Bening vzali. (Xixao)
- Barry Levinson požádal Ennia Morriconeho o hudbu poté, co viděl film Stav milosti (1990), k němuž skladatel složil hudbu. [Zdroj: Jan Šmíd - Ennio Morricone a jeho filmový svět] (major.warren)
Reklama