Hranica

Detektivní schéma, vychýlené festivalovým bizárem s různorodým myšlenkovým klíčením. Přes zdánlivé prvky fantasy zůstáváme pevně v realitě - a o to děsivější a znepokojivé. Tvůrce ji nazývá “Nordic realism”. Psychologický, fyzický, místy pro někoho možná až odpudivý zážitek, vždy ale společensky reflektující a ze všech uhlů pochopitelný. A navíc jednohumorně odlehčený - pokud tedy záměrně. Nejsem si jistej. [Cannes] (10.05.2018)

LGBTT..? Nordic noir, supernatural horor a realismus dílem magický i sociální nabalení na love story a proces hledání identity, když jste součástí menšiny. Diváky trolící Abbasi to tak koncipoval, protože na milostný příběh jde navázat prakticky cokoliv, nicméně podmínkou je, že musí být natolik silný, aby to unesl. Škoda, že při erotické scéně nevylezlo slunce, protože mít ho jako šutr, měli by to ještě intenzivnější.. (18.12.2023)

Hranica. Ako colná hranica medzi dvoma krajinami, hranica medzi zákonom a zločinom, láskou a rozumom, hranica medzi ľuďmi a inými bytosťami, medzi civilnou skutočnosťou a rozprávkovou mytológiou... či dokonca sexuálnymi rolami. Zaujímavé je sledovať, keď film niektoré tieto hranice zvýrazňuje, iné stenčuje a inokedy zasa úplne stiera, čo podčiarkuje nepredvídateľnosť príbehu. Prapodivný mix severskej sociálnej depresie, živočíšnej romance, temnej detektívky a škandinávskej fantasy. A ono to u mňa krásne zafungovalo! (21.01.2019)

Zaujímavé, čo všetko si odnesie ocenenie z filmového festivalu v Cannes. Aj keď v tomto prípade sa ten iný uhol pohľadu dá pochopiť a dá sa ho brať za prednosť. Dejová linka ale pôsobí dosť zvláštne, pretože je tu dosť čudných vecí okolo postavičiek, ktoré ako celok tvoria neurčitý a miestami až nepríjemný pocit. Príbeh sám o sebe je veľmi jednoduchý - škaredá Marienka stretne škaredého Janka, do ktorého sa tak zblázni, že jej z toho narastie penis. Do toho potom samozrejme predvídateľný twist na záver. Technická stránka spolu s réžiou však neboli zlé - páčili sa mi najmä exteriéry, kamera, práca so svetlom a to, ako sa v niektorých scénach podarilo réžii vzbudiť dojem umenia. Priemer. 60/100 (19.07.2019)

Námet možno napovedá, že by mohlo ísť o príjemnú indie vzťahovku medzi netradičnými hrdinami, zároveň trochu hrozí tým, že by mohlo ísť o jednoducho čitateľnú moralitku o inakosti, avšak nedeje sa ani jedno ani druhé. Tina a Vore skôr upomína na staršie cronenbergovky a atmosférou čiastočne aj na klasické temné kriminálne trilery. Možno by nezaškodilo viac tej explicitnosti, avšak v konečnom dôsledku tu nechýba. Scenár sa časom vydá do pomerne málo predpovedateľných vôd a tá voda nie je myslená len obrazne. Opäť sa filozofuje nad tým, čo robí ľudí ľuďmi alebo iné bytosti inými bytosťami a odpovede nie sú našťastie jednoznačné. (28.01.2024)