Meno ruže

Přenést nejslavnější román Umberta Eca do podoby osmidílného televizního seriálu nebyl špatný nápad, jenže tvůrci jej uchopili za ten nejblbější konec, jaký mohli. Příběh je naprosto nesmyslně nastaven o dějovou linii s pomstychtivou amazonkou, jež je na ústřední zápletku naroubována necitlivě a vzhledem k závěrečnému vyústění nemá mnoho významu. Opatství sice působí velmi podobně jako v Annaudově filmu, nedostává se mu ovšem takového tajemna a špinavosti. Z herců snad jedině Rupert Everett v roli inkvizitora se přiblížil ďábelskému charismatu F. Murray Abrahama a Damian Hardung coby Adso se rovněž přiblížil Christianu Slaterovi. Johna Turturra mám moc rád, i tady se snaží, ale budu si jej radši pamatovat jako úlisného podrazáka z Millerovy křižovatky než jako Viléma z Baskervillu. Této postavě v jeho podání schází hřmotné charisma Seana Conneryho a působí spíše jako vystrašený zajíc, než moudrý mistr. Vyniká to především v konfrontacích s Bernardem Gui, přičemž by měli být rovnocenní protihráči. Někteří herci přehrávají až to není hezké (především Salvatore a Berengar). Za výše uvedené klady dávám 40%, i když závěr to hodně pohnojil a díky hloupé nedotaženosti a absenci katarze bych jej poslal do odpadních vod. (07.03.2020)

Celkově mne to zklamalo. Nemá ten seriál koule, a to vlastně doslova, když si vezmu tu amazonku. Nemá to atmosféru, postavy jsou mi ukradené, Vilém působí jako debílek, který sám na moc věcí nepřijde, a spousta dějových odboček, zbytečně natahovaných, celkovému pojetí taky nepřispívá. Navíc jsem celou dobu nechápal, z čeho v tom lese žije zrzavá Rebelka, jak to, že má furt čisté šaty a zuby a upravené vlasy, a jak to, že v klášteře je sněhová bouře, zatímco v lesíku sluníčko a zuří jaro. Podrobněji viz moje komentáře k jednotlivým dílům. (01.03.2020)

Knihu som nečítal, ale veľmi na mňa zapôsobil Sean Connery v roli Williama von Baskerville v Annaudovej verzii. Na tomto seriály ma zaujala hlavne dĺžka skoro osem hodinových epizód. Bol som zvedavý, čo také je tu navyše, alebo iné oproti brilantnej filmovej verzii. Zo začiatku ma to celkom bavilo, ale potom som zistil, že okrem toho, že je to zbytočne rozťahané, odpútavajú od vrážd pozornosť vedľajšie postavy, ktoré moc nemajú čím zaujať. Čo sa týka hereckého obsadenie na čele s produkujúcim polo talianom Johnon Turturrom, tak je to prekvapivo fajn. Samotný seriál nie je zlý a určite ho odporúčam tým, ktorý žeru Conneryho ako františkána a aj keď som sa vyložene nenudil, pretože príbeh je stále dobrý (temná klaštorová výprava nechýba aj keď toto je trošku "čistejšia verzia"), zistil som, že Il Nome della Rosa s roku 1986 je oproti tomuto skutočne vybrúsený kúsok. 70% - 3* (03.02.2021)

Bohužiaľ sa autorom nepodarilo zobraziť čaro prostredia, v ktorom sa dej tohto skvelého románu od Umberta Eca odohráva tak dobre ako vo filme so Seanom Connerym a Christianom Slaterom z roku 1986. Rovnako nezabudnuteľný bol aj Volker Prechtel, česť jeho pamiatke. V seriály sa nepodarilo tak dobre zachytiť dobovú atmosféru ponurého stredovekého kláštora, tvorcovia sa pri prestrehoch občas pozabudli a v Piemonte v lese, kde sa Adso stretával so svojou ružou bolo takmer leto kým v kláštore treskúca zima, niektoré z prestrihov dokonca v animácii ani nezodpovedali pôdorysu kláštora a v záberoch z diaľky vyzerá rozľahlý ale v tých z dvora je všetko umiestnené tesne pri sebe. Prvýkrát, ako dieťa som sa na film z roku 1986 ani nedokázal pozerať, tak ma mnísi a ich výzor vystrašili. V tomto príbehu bol snáď iba Salvatore ako tak odpudivým, inak to boli ukážkový herci. Aj dej príbehu sa v istých momentoch príliš liberalizoval, nenávisť voči cirkvi a jej majetku a femme fatale aby si aj žienky prišli na svoje. V príbehu, ktorý sa odohráva v stredovekom mužskom kláštore. V každom prpade seriál za pozretie stojí ale opäť to bude ten prípad keď sa čitatelia knihy nebudú stačiť diviť ako sa ich vysnívaný príbeh mení na sotva priemerné divadielko. ****Ďalší zaujímavý komentár - gudaulin. (17.02.2020)

„Sme na mieste, ktoré Boh opustil.“ - „Poznáš snáď miesto, na ktorom by sa cítil doma?“ Johnovi Turturrovi asi preplo zo série Transformers a tak sa rozhodol, že bude ako producent, scenárista a hlavná herecká hviezda kryť seriálovú adaptáciu kultového románu Umberta Eca, podľa ktorého v 80. rokoch natočili najslávnejší film zo Stredoveku na svete. Ale bokom iróniu, treba priznať, že nakoniec ma to relatívne bavilo. Je to rozhodne iné, ako famózny film. Hlavne vizuálne chudobnejšie, stokrát menej temnejšie, dvestokrát menej úchylnejšie a herci sú nazvime to štandardní (keď to porovnáte so všetkými tými famóznymi ksichtami z filmu, tak je na mieste sklamanie). Ale vlastne sa mi (svojím spôsobom) páči, že tvorcovia nekopírovali, ale išli si svojou vlastnou cestou. Problém vidím v tom, že tá cesta je nudná (dejová línia s „lukostrelkyňou“ to takmer celé zabila) a či chcete, či nechcete, nedokážete sa pri jej sledovaní zbaviť intenzívnych spomienok na Annaudov parádny film. Seriál nie je zlý, ale vychutnáte si ho predovšetkým ak (po)zabudnete na film a ak ho budete pozerať v televízii ideálne v konštelácii nový týždeň nový jeden diel. A vonku, za oknami, bude panovať sychravá noc. Ak by som to mal pozerať na jeden záťah počas bieleho dňa, asi by som to vnímal negatívnejšie. (01.03.2020)