Dark Waters

[3,5*]     "At DuPont we are not producing chemicals for chemicals' sake. We are producing them for peoples' sake. To make folks' life easier, happier, longer."     Dokumentaristicky ladená dráma nakrútená podľa skutočnej udalosti, ktorá svojou témou silne pripomína skvelý film Erin Brockovich (2000) (je inak zaujímavé, že má aj rovnakého kameramana, Edwarda Lachmana). Opäť tu máme jednu svinsky nenažranú firmu (DuPont), pre ktorú životy ľudí (receptorov) nemajú žiadnu cenu a aj jedného osamelého bojovníka proti obludnému systému (právnik Robert Bilott v presvedčivom stvárnení Marka Ruffala), ktorý tomu boju mnoho obetuje, ale jeho snaha sa zdá byť dlhé roky márna. Na rozdiel od romantizujúcej a aj humorne ladenej Soderberghovej snímky je ale "Dark Waters" film pochmúrny (ponurý zelený filter, znepokojivý minimalistický soundtrack) a zameraný viac na faktografickú presnosť. Najdôležitejší rozdiel je ale ten, že prípad Erin Brockovich mal len lokálny dosah, kdežto prípad Roberta Bilotta je podstatne závažnejší, s celosvetovým dosahom. Nakrútenie tohto filmu sa tak javí ako nadmieru významný počin (kiež by bolo takých filmov viac), so silne znepokojivým posolstvom: Ak sa to totiž v tých pár medializovaných prípadoch prevalilo až v tak desivých rozmeroch, a to iba vďaka nesmiernej vytrvalosti obetavého jednotlivca, koľko podobných prípadov ostáva dodnes utajených? Celý ten systém sa zdá byť proste vážne chorý - zisk ako najväčšia modla, na ľuďoch nezáleží (samozrejme, pokiaľ nakupujú).     "And knowing all, stil you did nothing, because doing something, quote, would essentially put the long-term viability of this product segment on the line, end quote." (17.10.2022)

Ísť priamo do ofenzívy proti priemyselnému, „americkému” gigantovi - DuPont, sa kľudne môže javiť, ako boj Dávida s Goliášom, no i napriek tomuto veľkému handicapu, sa o to jeden renomovaný, environmentálny právnik Robert Bilott aj následne čoskoro pokúsi, keď na úvod sa to všetko začne miesiť prostredníctvom farmára Wilbura Tennanta, ktorému v hojnom počte umierajú kravy, bodaj by aj neumierali, keď pijú vodu zo znečisteného potoka plného chemikálií, aby sa to celé postupne zvrtlo na dlhočiznú kauzu s tučným odškodnením tisícov poškodených ľudí, čo bude v konečnom dôsledku trvať dlhšie, ako dekádu. Korporácia to (ne)rada zaplatí, pretože zopár stoviek miliónov dolárov, jej predsa nemôže až tak vehementne chýbať, keď samotný výnos spoločnosti je nepredstaviteľne vyšší ! Samozrejme, že film nie je postavený len na hovädzom dobytku, ale dostavia sa i ďalšie, početné prípady, spočívajúce v teflónových panviciach, rakovinách, kontaminovaných vodovodných kohútikoch, z ktorého má istá dievčina na bicykli už dávno čierne zuby, ako uhlie. A toho je ešte veľa, čo nakoniec spadá do tejto súčinnosti. De-facto, je to beh na dlhú trať, ale zotrvať sa oplatí... _ Zaujímavá téma, no nezaujímavé spracovanie. Najprv vídať kopec rušivého strihu, scén a sekvencií, čo mi liezlo už na city, aby sa to neskôr už ustálilo, i vďaka presvedčivému a sústredenému hereckému výkonu Marka “Hulka” Ruffala, ktorý sa dokáže vymaniť zo zaškatuľkovania marvelackého univerza. Viac-menej, snímok ťahá na svojich pleciach predovšetkým on sám, ostatní, vedľajší herci síce majú svoj priestor, ale nikto mu zvlášť neprihráva na góóól, a tak ten nakoniec strieľa kompletne osamote, keď prešiel cez ihrisko - štýlom Diega Maradonu. Režiséra Todda Haynesa nepovažujem za extra talentovaného, aj keď by som našiel minimálne dva snímky, ktoré majú čo ponúknuť ! „Architekt Titanicu-Thomas Andrews, Andy Dufresne a prezident Whitmore” , tak to je vskutku ansámbel ! Ďalší snímok, ktorý ma moc neoslnil. (20.03.2020)

Na životopisný film z vcelku nudného právního prostředí, je to skutečně poutavý film. Určitě však spíše preferuji takové, jenž se pouze inspirují skutečnými událostmi a nevypráví každé nezajímavé zákoutí příběhu. Právě tyto vytyčené mantily, neuvěřitelně svazují tvůrčí dovednost týmu režie a diváka tak děj zpravidla příliš nepřekvapí. Nedivím se proto, že se tvůrci v závěru opět sami zahnali do slepé uličky a finální scéna tak proběhne bez jakýchkoli emocí. Což je opravdu škoda, neboť tohle mohlo být skutečně velkolepé. Nicméně jak se zdá, životopisné dílo musí být do detailu přesné a pečlivě budovaná atmosféra je ke konci odbyta mdlou a nic neříkající scénou. Vám tak nezbývá, než si teď již poměrně chladně, přečíst jak to vlastně celé dopadlo v titulcích. Neříkám, že se musí vždy nutně jednat o senzaci, ale něco nepředvídatelného by určitě nebylo na škodu. Prezentované vyvrcholení totiž dosti sráží dojmy z celého filmu, jenž mne ke konci zklamalo a dokonce znechutilo. Člověk tak maximálně vyhodí všechny teflonové pánve v domácnosti, ale žádné jiné poselství si neodnese. 70% PS: Bylo to těsné, ale přikloním se  spíše k té horní hranici. (12.04.2022)

Nenápadný film, ktorý ma zaujal a nemohol som od neho odlepiť oči. Mark Ruffalo je hlavnej úlohe výborný a samotný príbeh filmu bol až mrazivý. Špinavé prostredie, kde by ste márne hľadali nejaké široké spektrum farieb, len dokresluje skvelú a tiesnivú atmosféru. Som rád, že som natrafil na tento fajnový filmový počin. 9/10 (28.12.2020)

O filmu jsem se dozvěděl náhodou, náhodou si ho pustil (kvůli Ruffalovi) a náhodou zjistil, že je to mimořádně silný film. Ale ruku na srdce, ta filmařina je tak dobrá, že se na film moc radostně nekouká... co myslíte, kolik stojí lidský život? Tolik, kolik si ho ceníte. Další důvod víc nevěřit velkým korporacím. Moc, moc dobré a Ruffalo si film protrpěl až do dna, což z jeho herecké etudy činí sugestivní zážitek. (06.09.2021)