Loli paradička

Hviezdička za skvelé vychodnarské nárečie, druhá za hlášku v hoteli. Jedno vínko? Veď ste dvaja. Abo, dajce dva. A preto aj ja dám tomuto skvostu 2 hviezdičky, horšie ako ostrým nožom to zas nebolo. Milanové hlášky za to stáli. Ale vidieť to v kine no neviem. Toto netreba brať vážne a iba pri tom stačí vypnúť a človek sa možno aj zabaví, možno. 2* (11.02.2020)

Pokus natočiť ľudový film z východného Slovenska a nadviazať na niekdajší úspech filmu Pásla kone na betóne dopadol katastrofálne. Jednak zlyhala snaha nepôsobiť čiernobielo ale farebne najmä preto, že hneď v 55 sekunde réžia zobrazí dvojicu policajtov, ktorí šikanujú róma. Obaja sú pochopiteľne holohlavý, aby vznikol dojem že policajti sú do nohy náckovia. Dvojica režisérov sa snažila vytvoriť film, ktorý mal rúcať predsudky a sami sa držali svojich predsudkov. V tomto momente si každý normálny človek urobil obraz o ich intelekte. Nasledovali rozhovory, ktoré mali byť akože vtipné a v miestnom nárečí. Pre mňa ako východniara ktorému nerobí problém rozpoznať rôzne typy nárečí nielen preto, že východniari sme jedna veľká rodina ale aj preto že pravidelne trávim čas či už na Spiši kde som doma ale aj na Šariši, Above, Zemplíne či Zamagurí avšak tu som sa strácal, pretože toto rozhodne nebolo presne to nárečie, ktoré sa v okolí Sabinova kde sa dej filmu odohrával používa. Toto bol univerzálny mix z okolia, ktorý sa dvojici režisérov zdal dobrý. Dej bol tiež pomerne slabý s výnimkou niekoľkých dobrých hlášok, ale stačí si zájsť do miestnych pohonstistiev na dedinách na východe a nasmejete sa podstatne viac. Sám pochádzam z obce a to nie je urážka, práve naopak. Je to zážitok a má to svoje čaro, aj keď doba sa mní a už to tiež nie je zďaleka také ako keď som s malou dušičkou v 15 rokoch do pohostinstva vošiel zahrať si biliard a vypiť si kofolu (áno, vtedy pili aj deti z východu v krčmách prevažne kofolu, to iba teraz deti chlastajú prvú ligu aj v Bratislave) a dúfal, či má odtiaľ so smiechom nevyženú...Otvorený koniec príbehu nahneval aj tých ľudí, ktorí sa na filme v kine bavili (ja som na srdce, seno gadžovina do kina nebol ochotný ísť preto, lebo počúvať smiech a poznámky ľudí so slabším intelektom, pretože takýto film ich nepocybne prilákal, mi vadí. Proste som rád v sále v malom počte ľudí ktorý majú radi filmu s vyššou výpovednou hodnotou a umeleckým zážitkom, tým neodsudzujem fanúšikov Loliparádičky ani sa nad nich nepovyšujem. Iba konštatujem svoj pohľad na vec). Jediným svetlým momentom bola hudba pána Štefana Cínu. Jednak ľudové piesne, jednak rómske skladby boli vybrané veľmi dobre a "maďarský čardáš" Johannesa Brahmsa bol jedinou čerešničkou na torte tohto podpriemerne natočeného filmu. (20.02.2020)

Velice zvláštní film. Už jenom z toho důvodu, že koukáte na slovenský film, kde ale lidi nemluví slovensky. Vítejte na východu, přátelé. A to jsem si myslel, že tomu dost rozumím. Plus k tomu titulky, které snad neměli ani blízko ke klasické slovenštině. Ale především čemu jsem spíše nerozuměl byl jazyk samotného filmu. Film je i obecně pojatý zvláštním stylem, kdy záběry a vše dávají nějak smysl, ale scénář je strašně strojený a trhaný, s tím, že nejednou vás z toho skoro bolí hlava. A nezachraňují to ani sympatické herecké výkony. Film jakožto komedie funguje málokdy a řezat smíchy se moc nebudete. Což snad ani nebyl záměr. Pokud ano, tak to se brutálně nepovedlo. Celkově vzato se film plácá v nějakém romantickém rázu jednoho nechtěného páru Romea a Julie. A přeci jen je pouze jedna věc horší než romantický film a to je romantická komedie. Tento film ve výsledku spíše beru jako nějaké kulturní dědictví slovenského východu a nemuselo jít přímo o Čiaru. A ještě ke všemu s trpkým koncem, který nějak hodně zvláštním způsobem ukáže jako kdyby byl film vlastně o ničem. Divný brouk. Hodně divný. (21.09.2020)

Úplne chápem, že kino Mladosť vo Vranove sa 4 x vypredalo a publikum sa náramne bavilo, so zopár východniarmi totiž robím (ci pana!). Ja som snímok ale od prvých tónov (cigánsku hudbu mám rád a tu mala výrazný podiel na atmosfére) vnímal ako poéziu a myslím, že som dobre urobil. Mám rád snímky kráľa "cigánskyh" filmov Tony Gatlifa, hlavne pre ich autenticitu a poéziu. Tu mi ju ale trochu (trochu dosť) kazil rečovým prejavom Michal Iľkanin, ktorý miešal spisovnú slovenčinu s východniarčinou, čo vyznelo, ako keby východniar už zabudol po východniarsky, alebo nevýchodniar, čo sa naučil zopár fráz v miestnom nárečí (hviezda dole). Zachraňoval to Michal Soltész, ktorý bol presvedčivý a zožral som mu to aj s navijakom. No a samozrejme Kamilka Mitrášová, ktorá bola poeticky nevinne očarujúca (ta ňe?). Škoda len, že to po tom useknutom konci nemalo aspoň náznak happyendu. (15.10.2019)

Příjemná feel-good oddechovka, která stojí na sympatické dvojce s fungující chemií. Film autentický a milý jako hezká romská představitelka hlavní role, a i stejně tak bezprostřední a dětinsky naivní. Ale rozumně uchopený, s trefně vykreslenými kulturními třenicemi (bez servítků podaný pohoršený výstup konzervativní matky) i smutnou nemožností člověka vymanit se ze společenského zařazení, aby dostál důstojnějšího života. Dialogy místy o ničem, ale pro dané situace a typ postav přirozené. [3Kino Fest] (15.11.2020)