Nezanechať stopy

Sice léty folklorní tiché pošty i scénářem docela přibásněná, ovšem strhující a parádně zdramatizovaná disidentiowka państwowa, ukazující demagogickou sílu minulého i nadcházejícího režimu a následnou bezmoc všech jejich obětí či odpůrců, kteří by si náhodou dovolili otevírat hubu. Milá mladá degenerace, pokud nyní náhle nezchytříte, nepoučíte se z minulosti, necháte se nadále vyplachovat debilitou asociálních sítí a zjevně řízenou mediální manipulací a nezapojíte se do potírání novodobých neomarxistických zmrdů už v zárodku, těšte se přesně na tuhle zářivou budoucnost kolektivně smýšlejícího stáda, kdy těch pár unisono nebučících závadných kusů vládnoucí oligarchie hravě kontumuje a přizdisráčská mlčící většina se zmůže na odpor pouze v mantinelech tichého „hrdinného“ pičování ve svých obývácích. A už nám to začalo! Pani prokurator Wiesława Bardon naprosto dokonalá socialistická machna, už dlouho jsem neměl takovou chuť napálit televizi, a Więckiewiczův generál Kiszczak opět koncertem famózní herecké mimiky. (04.05.2022)

„18-ročný poľský stredoškolák, básnik Grzegorz Przemyk, zomrel na následky brutálneho bitia na policajnej stanici vo Varšave,” inými slovami preložené: barbarskí komunistickí príslušníci bezpečnosti mu tak ublížili na zdraví, že neskoršie svojim zraneniam v nemocnici podľahol, pričom očitým svedkom predchádzajúcich, skutočných udalostí, bol jeho kamarát, Jurek Popiel [vynikajúci herecký prejav zo strany Tomasza Zięteka], na ktorého sa začínal systematickým spôsobom vyvíjať čoraz väčší psychický nátlak, nakoľko Ministerstvo vnútra chcelo tento odporný trestný čin zamiesť rovno pod koberec, kedy na to používalo čím ďalej, tým viacej sofistikovanejšie metódy, ako čo najúčinnejšie zastrašiť potenciálnych svedkov, s ktorými sa spájal dotyčný prípad, kde ja ako divák, som v podstate iba neveriacky krútil hlavou, čoho je vlastne človek všetkého schopný, keď sa vôbec ničoho neštíti! • A mimochodom, mladý katovický režisér J-P Matuszyński [ročník 1984!], sa následne o týchto udalostiach rozhodol nakrútiť podnetný dobový titul s politickým presahom + navrch s tým dôvetkom, že keď sa písali tieto "reálne udalosti," tak ešte ani nebol na svete, no napriek tomu očividne vytvoril naprosto strhujúcu, a k tomu zároveň i znepokojivú výpoveď, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani priamy účastník tých čias, tak mi vskutku bolo dané spracovanie profesionálne sprístupnené, že tomu normálne nechápem; zrejme sa obklopil tými správnymi spolupracovníkmi, ktorí danej problematike nadmieru rozumeli; a keďže Aby nezostali žiadne stopy, ako sa totižto nazýva i toto kinematografické dielo - par excellence, ktoré vo mne naopak zanechalo naozaj hlboké stopy, i keď miestami pôsobilo predsa trocha roztržitejšie, stále držalo nadštandardne kvalitne pohromade; skrátka, ako by som sa ocitol v pohnutom roku 1-9-8-3 so všetkým, čo k tomu už azda automaticky prislúcha, vrátane iného myslenia tvorcov → v súčasnosti prevláda akýsi módny trend v tom zmysle, že si režiséri zvyknú pripomínať i "staré [komunistické] časy, ktoré na vlastnej koži ani neprežili, čo určite vnímam, ako určitý handicap, ktorý som spozoroval i v tomto prípade, kde by som si dokázal na režisérskej stoličke skoršie predstaviť ← trebárs takú Agnieszku Hollandovú, ako povedzme oveľa vhodnejšiu alternatívu, ktorá ma kedysi rovnako oslovila s obdobným spracovaním príslušnej látky v podobe Gorejący krzew, čo je asi celkovo kvalitnejší príspevok? • Daný prípad občasne príliš tlačil na pílu, a jednako sa správal i podľa klasicky nastavenej šablóny, resp. vypadal až prílišne filmovo, no našťastie nie až tak, aby mu to úplne podrazilo kolená; najsilnejší je najmä v ústrednej myšlienke, s ktorou dokázal veľmi zručne pracovať. (29.08.2024)

Poľská nominácia na Oscara a právom. Poukazovať na hrôzy boľševizmu, kedy bol právny štát potopený v stoke, treba nepretržite. Najmä v tejto dobe a tu musím vyzdvihnúť trefnú poznámku verbala. Pokiaľ sa nič nezmení, zažijeme to celé znova. Neomarxistická pliaga v rúšku progresivizmu a lepších zajtrajškov indoktrinuje už deti v školských laviciach. Už teraz sa nastoľuje cenzúra, trestá sa názor, je nemysliteľné nejaké veci, čo i len vysloviť, inak vás len tak vytlačia mimo spoločnosti. A ovce zatiaľ bekajú a súhlasia. Mysliac si, že "co bolí druhé, nás přece nebolí." Lenže revolúcia vždy požiera aj svoje deti. A dejiny sa opakujú. Aj tento film môže byť mementom a tí čo pľujú na boľševizmus by si mali uvedomiť, aké dejiny začíname žiť my teraz. Nezačínajú sa nejak podobať na diktát jedného názoru? (13.05.2022)

Matuszyński má za sebou famózny debut v podobe počinu: "Ostatnia rodzina". Toto je jeho druhý pokus a opätovne ide o extrémne silný námet, v ktorom poukazuje na zverstvá páchané režimom proti ľuďom, ktorí sa previnili či už názorom, alebo výzorom. V komentároch už bolo polemiky vyjadrenej viac než dosť, a tak len dodám, že sa teším na tretí snímok od Matuszyńského, a to: "Minghun". (15.03.2024)

Z tohohle filmu vám nebude dobře. Nicméně pokud byste si říkali, že snímků, které se divákovi snaží přiblížit totalitu, nesvobodu, zlo, strach, nedůvěru, ohýbání pravdy, morálky, absurdnost či beznaděj, jakou asi pociťují lidé žijící v nedemokratických režimech, je tady už přece plno a nemusíte si to "vytrpět" s nějakým dalším znovu, zastavte a dejte Nezanechat stopy šanci. Ta témata jsou v něm zpracovaná tak, že vás to pohltí, hned tak nepustí a nebudete litovat, že jste se podívali. A je to o to silnější, když si uvědomíte, že se Poláci z lecčehos bohužel do dnešních dnů nepoučili... Intenzivní zážitek, skoro bych se nebála říct filmová dokonalost sama... 95 %. (04.01.2023)