Smaragdový prales

Jedinečnému zasazení do neproniknutelného pralesa a zevrubnému představování způsobu života amazonských indiánů byla obětována dramatická výstavba prostého dobrodružného příběhu. Avšak právě pasáže z vesnice, zachycující domorodé zvyky (lov, namlouvání, svatbu, pohřeb, atp.), mi přišly nejzajímavější i nejvíc vtahující. Další faktor, kterému se scénář podřídil, tvořil nezakrytý ekologický kontext tohoto pozemského přírodního ráje, jenž tedy vyústil v nepřiměřený, jasně agitační, "šamansko-teroristický" závěr. (24.11.2016)

Prales v tomto filme doslova dýcha, cítiť jeho vlhkosť a lepkavosť na vlastnej koži, rovnako ako pustú bezútešnosť postupujúcej výstavby, neberúcej žiadny ohľad na ostatné živé organizmy. Večný a neuhasiteľný konflikt medzi prírodou a civilizáciou, reprezentovaný zástupcami hodnotovo odlišných kultúr je ústrednou témou tohto pralesného dobrodružstva s nástojčivým a stále aktuálnejším apelom na rešpekt k pôvodným prírodným spoločenstvám. Za hranicami nepreniknuteľného amazonského pralesa žijú Neviditeľní. Indiánsky kmeň, žijúci v súlade s prírodou, ktorú nazýva "živým svetom". Svet sklobetónových kociek, ozrutných mechanizmov a obrovskej koncentrácie ľudí je pre nich "mŕtvy svet". Medzi Neviditeľných sa dostane malý syn stavebného inžiniera. Už v nazeraní na tento čin sa odkrýva podstata vyššieuvedeného konfliktu: to čo indián pokladá za jednoznačne kladný čin, ktorým zachránil jeho dušu z pazúrov mŕtveho sveta, jeho rodičia to považujú za zákerný únos najcennejšieho, čo kedy mali. (07.06.2006)

Zaujímavý crossover dobrodružného príbehu a akčnej drámy, v ktorom je ešte k tomu, aby toho nebolo málo, vsadená enviromentálna tematika. Originalita mu nechýba a zaujme aj obsadením či indianskymi dialógmi ("Jdeme k otci...Já sem tvů otec!..Ne, ty si Tati a žiješ v mých snech"). Naviac Boorman necháva dostatok priestoru aj tichu, bez zbytočných rečí, doplňujúceho dobrú kameru. Je fajn, že eko-agitka je nevtieravá, aj keď v závere už trochu tlačili na pílu. Problém som mal s obsadením domorodcov, ktorí vôbec nepripomínali amazonské kmene, ktoré poznáme napr. z dokumentov a ktorí sú určite o dosť škaredší ako tu obsadení (asi) Havajčania a hlavne fešné Havajčanky, všetky v tom najlepšom veku rozpuku. Kde sú starci, staré baby, deti - nevedno. Inak tú bio-GPS navigáciu by som celkom bral. (27.07.2016)

Krásny vizuálny zážitok z miest, ktoré sa už čoskoro stanú len hmlistou spomienkou, než sa aj tá časom rozplynie a pre ďaľšie generácie zostane už len fikciou. V príbehu je trocha akcie, trocha romantiky a veľa podnetov na zamyslenie. Eko-posolstvo je hlavným hnacím motorom celého snímku a i keď to všetko do hromady na cynickú dušu dnešného diváka môže pôsobiť naivne, myslím, že svoj odkaz predal ďaľej a zostáva nám len dúfať, že padne na úrodnú pôdu. (14.10.2013)

Boorman rozvíjí svoje "přírodní téma", podobné motivy se objevily již v jeho předchozí tvorbě ( viz Vysvobození - stavba přehrady ). Po obrazové stránce nelze jako vždy nic vytknout, tan chlap ví jak zaplňovat prostor záběru, na jeho kompozice se vždy moc pěkně dívá. Se scénářem je to horší, ekoposelství je to hlavní a postavy podružné, poslední třetina je této prioritě až příliš násilně podřízena.... (14.11.2006)